Príbeh mamy: Majte pod kontrolou priateľstvá vašich detí!

kamaráti, klamstvo, chlapci, sex, videá
25.4.2018 v kategórii Mama, autor Eva, foto: istockphoto.com

Syn mi nikdy predtým neklamal, ale teraz som zneistela, niekedy, keď som sa pýtala, kto bol s nimi doma, zamumlal niečo, pričom sa vyhýbal pohľadu do mojich očí.

Moji synovia majú to šťastie, že môžu vyrastať v krásnom prostredí. Dedinka, v ktorej žijeme, je obkolesená horami. Bývame v tichej ulici v novom domčeku, ku ktorému neustále pribúdajú ďalšie nové domy.

Niekto, kto sem zavíta po niekoľkých mesiacoch väčšinou nevychádza z údivu, domy tu vraj rastú ako huby po daždi. Bývajú tu mladé rodiny s deťmi a neustále prichádzajú nové tváre, medzi ktorými si naši chlapci našli už veľa kamarátov.

Pred niekoľkými rokmi bolo však všetko inak. Akoby sa tých pár mladých rodín dohodlo, všade boli iba dievčatká, a keď sa i nejaký chlapec našiel, vekový rozdiel bol priveľký. Bol tu jeden chlapec, s ktorým sa nikto nechcel kamarátiť, pre všetkých to bol len tučný a sopľavý Tibi. Od môjho staršieho syna je starší asi o 2roky, "zakukali" sa do seba, keď mal ten môj 5 rokov. Bolo mi ho častokrát ľúto, keď nám zízal cez latkový plot do záhrady.

Varovanie som mala brať vážne!

Jedna susedka - učiteľka v materskej škole ma pred ním varovala, zakaždým, keď sa v škôlke, či neskôr v škole niečo zomlelo, bitka či chuligánstvo, guľka menom Tibi tam nemohla chýbať.

Bolo mi ho ľúto, keď tak stál za plotom so zelenou sviečkou pod nosom a vreckom plným malých autíčiek. Neodolala som, otvorila som bránku a Tibi sa stal doslova ďalším členom našej rodiny. Môj syn bol z neho paf, konečne mal veľkého kamaráta, ktorý bol pre neho vzorom. Jeho obľúbené rozprávky, filmy, hudba, knihy - to všetko frčalo aj u nás. Chvíľu to bol Spiderman, potom Zorro,  Batman a napokon Pokémoni, to všetko prežívali spolu. Vedeli sa spolu hrať celé hodiny a cez prázdniny bol ten chlapec u nás viac než doma.

Veľké priateľstvo obstálo i počas školského roka, Tibi bol druhákom a môj poklad predškolákom. Cez ďalšie letné prázdniny som už s kamošom musela rátať aj pri nákupoch, mali sme doma o jedného jedáka viac. Kamaráti išli s dobou a slová počítač a playstation sa v ich slovníku objavovali čoraz častejšie. Playstatin sme doma nemali, tak som napokon dovolila i ja synovi navštevovať kamaráta, pod podmienkou, že sú mama, otec alebo starší bratia doma, v opačnom prípade majú prísť ku nám.

Syn mi nikdy predtým neklamal, ale teraz som zneistela, niekedy, keď som sa pýtala, kto bol s nimi doma, zamumlal niečo, pričom sa vyhýbal pohľadu do mojich očí.  Tibiho som prichytila pri nahováraní na klamstvo.

Niekto rozbil tanier a keď som sa blížila, že sa spýtam, kto je taká nešika, začula som Tibiho šepkať: „Povedz, že to spravil malý Adam“. Neznášam klamstvá, preto som oboch varovala, ak budú v tomto pokračovať, ich priateľstvu urobím koniec. Vtedy mi asi prvýkrát zlomil srdce, podlomil moju dôveru a spozornela som.

kamaráti, klamstvo, chlapci

Stále častejšie chodili k Tibimu. Tušila som niečo, ale ešte som tomu nevenovala takú pozornosť. Možno hrajú strielačky, to by ma veru nahnevalo. Nechcela by som, aby môj syn vyrástol na nejakých brutálnych hrách. Zavolala som si ich "na koberček", ale nedozvedela som sa nič, strielačky nehrávajú, to je vraj pre malé decká. Lepšie sú závodné hry s autami. Takto som žila v neistote ešte pár dní, dokonca som sa pýtala Tibiho mamy, čo toľko tí chalani u nich robia. Upokojila ma, že "takmer vždy" je niekto doma a pozerajú spolu telku alebo hrávajú závodné hry. Jej upokojenie na mňa nie veľmi zabralo. 

"Tá má ale kozy, ty vole!"

Túto hlášku vypustil môj syn, aby okomentoval okolo idúce dievča. To sú hneď dva nové výrazy v jeho slovníku, niečo určite nie je v poriadku. Ak som doteraz ignorovala môj šiesty zmysel, teraz sa vo mne prebudili neobjavené detektívne sklony.

Dopátrala som sa pravdy, tušenie najhoršieho sa stalo realitou. To, čo ich tak lákalo k Tibimu, bol  program, ktorý má väčšina zodpovedných rodičov len vo svojej fantázii alebo pod riadnym rodičovským zámkom. 

"Tibi aj oblizoval obrazovku!“, to už mám v očiach slzy a moja pravica Tibimu ukazuje cestu k bráne bez možnosti návratu. Teraz mi tento chlapec zlomil srdce druhýkrát. Aj keď je zvedavosť u chlapcov v jeho veku normálna vec, toto už prehnal, zatiahol do toho aj môjho doteraz nevinného syna. Aký môže mať teraz to 6,5 ročné decko pohľad na erotiku, lásku....akékoľvek rozhovory s ním nikam neviedli, aj manžel sa s ním snažil v tejto veci porozprávať, ale neuspel.

Neskôr mi syn povedal, že sa mu to nepáčilo, čo robili tie tety a ujovia a radšej sa nedíval. Nezostalo mi nič iné, než mu veriť a dúfať, že vraví pravdu, mojim ušiam to znie lepšie - ale výčitky, tých sa asi tak skoro nezbavím.

Ďalšie prázdniny sa niesli v znamení smútku. Tibi bol zakázaný, a aj keď už v našom okolí pribudli nejakí chlapci, Tibi bol extra trieda. Čoraz častejšie sa potuloval okolo nášho domu a s výrazom týraného zvieraťa škúlil do záhrady. Manžel mi hovorí, že som "mäkkota", mám byť tvrdšia, neoblomná....Toto neviem, zakaždým, keď ma niekto podrazí, odpustím čo najskôr, to zlé sa snažím zahnať do kúta mojej mysle a hľadať aj dobré stránky previnilca. Tak to fungovalo aj s Tibim.

Doteraz som ho opísala zväčša negatívne, ale ten chalan nie je až taký zlý, napriek výchove, ktorá u jeho rodičov znamená dať mu najesť, poslať ho do školy a večer čo večer si odfajknúť jeho účasť doma. Možno im krivdím, otec odchádza skoro ráno - pracuje ako robotník na stavbách, mama pracuje vo firme, kde je viac ako doma. Je to doba, kedy zamestnanie a snaha uživiť rodinu prevažuje nad normálnymi vzťahmi v rodine, vzájomné rozhovory nahrádza hovor cez mobil či sms, čas trávený v kruhu rodiny je zapnutá telka, počítač.

Nie som nejaká super mama, ale snažím sa byť čo najlepšou. Chcem, aby moje deti boli čo najdlhšie "nevinné" a všetky informácie  týkajúce sa sexuality, sme s manželom chceli zavádzať postupne, s rastúcim vekom a záujmom.

Môj 6,5 ročný syn pozeral to najhoršie porno, možno ste to tiež zažili s vašimi ratolesťami a neriešite to ako ja. Možno si poviete, že môžem byť rada - aspoň sa vyhnem podobnej debate o plodení detí, je to správny chalan, keď ho niečo také zaujíma.....

NIE, ja chcem mať môjho "tulkáčika" opretého k mojej hrudi bez toho, aby som musela rozmýšlať nad tým, čo sa za tým skrýva, "mucka", ktorý sa ku mne a mladšiemu bratovi večer pritúli a nie je na tom nič iné, len láska detí a matky. Takéto a podobné myšlienky mi lietajú hlavou, sem-tam niektorú zachytím a zdieľam ju s vami, ale nechám myšlienky, nech si lietajú a vrátim sa k príbehu.

Tibi napriek klamstvám a "zaúčaniu" môjho syna nie je zlý chlapec.  S mojimi chalanmi sa nikdy nebil a väčšinou to bol on, kto riešil škriepky dvoch bratov. Má talent na kreslenie, aj keď je v určitej oblasti svojho vývoja dosť popredu, postavičky Pokémonov a Spidermanov svedčia o jeho ešte detskej dušičke. Chvíle prežité s ním, šantenie na bicykloch a mnohé dobrodružstvá, ktoré so synom prežili, prevážili nad negatívami a Tibi sa opäť stal členom našej rodiny. Začínali sme odznova. Platili  prísne pravidlá, hrali sa len u nás, pc hry a playstation boli tabu, podobne ako oplzlé slová a klamstvá.

Posledné dve podmienky sa mu však nedarilo dodržiavať, sem-tam mu ušlo nejaké to škaredé slovo, ale najhoršie to bolo s klamstvami. Vykľul sa z neho notorický klamár, klamal a pritom sa pokojne díval mne či mužovi do očí. To nenávidím, keď takto zneužíva moju dôveru (u manžela bol už dávno odpísaný). Lenže dorástol aj druhý syn, ktorý veľkého Tibiho zbožňoval podobne ako starší brat.

Nemohla som ukončiť takéto priateľstvo len kvôli niekoľkým nadávkam a klamstvám. Vždy odpustím, aby som potom opäť dostala ranu pod pás, beriem ho ako obeť "nevýchovy" a nezáujmu v rodine. Pohovorila som si s ním, nikdy predsa nie je tak zle, aby musel klamať a kliať, chcem radšej pravdu, aj keď to niekedy prešvihnú. Pokýva hlavou, posľubuje, že sa polepší, ale na druhý deň je to opäť náš starý Tibi aj so svojím pestrým slovníkom a klamstvami.

Zostali sme len pri hraní vonku, šantia na bicykloch, hrajú sa na schovku, vybíjanú a futbal. Hrozby internetu a televízie sú pre mňa priveľkým strašiakom, aby som im to povolila. Teraz  môj starší syn končí druhú triedu, mladší je škôlkár a Tibino je štvrták. S nedávnymi horúčavami zatúžili chlapci po osviežení, najprv sa chladili rozprašovačom, neskôr som vytiahla i bazén. Jasné, Tibi bol pri tom, špliechali sa, výskali, skákali do bazéna, ozaj si to užívali. Ja som bola po nosení horúcej vody vo vedrách dosť uťahaná, tak som si sadla v obývačke do kresla a sledovala ich vyčíňanie na terase. Moji synovia sa pre niečo klbčili (mimo bazénu) a Tibi ich z bazénu pozoroval. Ležal tam rozvalený ako tuleň, len pravú ruku mal v pohybe (v rozkroku).

TOTO nemôže byť pravda!

Zaostrím a neverím vlastným očiam, volám manžela, aby mi bol svedkom a možno povedal - nie, nič také nerobí, to sa ti len zdá. Jeho odpoveď bola jednoznačná: "Úchyl!“ Pri synoch asi stáli anjeli strážni, ku ktorým sa každý deň modlia, nevideli nič. Zakričala som: "Tibi, čo to robíš?“ Ruka sa v momente prestala pohybovať. "Môžeš sa spakovať a choď domov!“ Na rozlúčku ešte chlapcom stihol ukázať vztýčený prostredník.

Zlomil mi srdce po tretíkrát. V tomto chlapcovi je veľká morálna hrozba, bojím sa, že nabudúce deti už neuchránim, čo keď si anjeli strážni zdriemnu? Vraví sa "Trikrát a dosť!“ a ja by som sa mala podľa toho i zariadiť. Niekde v kútiku srdca však cítim ľútosť k tomu chlapcovi  - on je obeť. Na druhej strane, je už predsa štvrták a myslím, že by si mal uvedomovať, že také veci sa na verejnosti nerobia. Nechcem ho úplne odpísať, neviem, ako sa tomu postaviť. Dať mu opäť šancu a vystaviť svoje deti ďalšej možnej hrozbe? Alebo....neviem, tu som už v koncoch.

Chlapec už odvtedy niekoľkokrát u nás zazvonil a volal chalanov von, manželovo NIE je zatiaľ neoblomné. Chalani sa pýtajú, prečo sa nemôžu s ním hrať, neviem im inak odpovedať, len poviem, že ON vie. Nato Tibi zvesí hlavu a smutný sa vlečie domov.

Milé maminky, poraďte prosím, ak ste niečo podobné zažili, možno je to normálne v jeho veku a ja robím z komára somára.