Prečo sa chcú chlapci hrať so zbraňami?
Aj keď to mnohé mamy nerady vidia – skutočnosť, že deti (a hlavne chlapci) sa chcú hrávať so zbraňami, je úplne normálny krok v detskom vývoji.
Tipy na hry pre školákov
Prečo sa deti rady hrajú so zbraňami?
Chlapci milujú hru s pištoľami, puškami, mečmi, lukmi a prakmi. Často už vo veku od troch-štyroch rokov. „Je to jednoducho dané odlišnou výchovou dievčat a chlapcov,“ vysvetľuje odborník na výchovu prof. Peter Struck.
„Otcovia zápasia a „bijú sa“ v rámci hry so svojimi synmi a očakávajú od nich odvahu, silu a pripravenosť ísť do rizika.“ Zbraň v ruke – a hoci je len z plastu – dodáva deťom silu a kontrolu. To chlapcov láka.
K tomu treba prirátať ultrasilné a „neohrozené“ vzory, ktoré majú na deti obrovský vplyv: svalnatí superhrdinovia, rímski legionári, policajti a bojoví roboti v knihách, v televízii a v neposlednom rade aj v regáloch s hračkami „udávajú tón“. A presne takýmito chcú chlapci byť.
Záujem o zbrane je kultúrne daný a nie je – ako by sme predpokladali – záležitosťou génov. Medzi rovesníkmi sa tento záujem ešte posilňuje – kto dostane od starej mamy „naozajstný“ meč, boduje u svojich kamarátov v škôlke a tí mu závidia.
Už len pohľad na obyčajný „dreveňák“ dokáže niekedy vyčariť záblesk v detských očkách a ak zbraň ešte k tomu dobre „zapasuje“ do ruky, možno s ňou vyjsť do boja proti rytierom alebo zlodejom.
Prečítajte si: Narodeninová oslava: 4 tipy na hry pre deti
Nadšenie pre hru so zbraňami – žiaden dôvod k obavám
Rodičia sa absolútne nemusia obávať toho, že sa ich deti oddávajú bojovým hrám: po prvé patrí hra so silou a násilím podľa názoru odborníkov jednoducho k vývoju dieťaťa.
A po druhé miznú príliš dramatické bojové fázy spravidla už po niekoľkých mesiacoch samy od seba. Ak sa dieťa zahralo dostatočne na všetkých hrdinov (kovboji a indiáni, rytieri a útočníci, zlodeji a policajti), prestanú ho hry tohto typu postupne baviť.
A viditeľne klesá záujem o hranie sa so zbraňami, keď dieťa nastúpi do prvého ročníka základnej školy.
Dodnes neexistuje žiaden dôkaz o tom, že by takéto hry mohli ohroziť ďalší vývoj detí. To môže upokojiť všetkých mierumilovných rodičov, ktorí sa obávajú, že hračkárske zbrane urobia z ich detí násilníkov.
„Keď majú všetci kamaráti vodnú pištoľ a drevený meč a moje dieťa si ho želá tiež, mali by sme mu prianie splniť, aby nebolo znevýhodnené v kruhu rovesníkov a nestalo sa tak outsiderom,“ radí prof. Peter Struck.
Odborník na výchovu vsádza na mix rôznych hier: okrem „bojovania“ by sme mali dávať prednosť i rôznym komunikatívnym, konštrukčným hrám a učeniu pomocou objavov. Zákazy prinášajú len málo – robia zbrane ešte zaujímavejšími.
Tipy pre detské hry
Kedy deťom zakázať hru so zbraňami?
U vojnových hračiek však pre mnohých rodičov končí všetka sranda. Originálne verné modely tankov a moderných vojakov pripomínajú skutočné vojny a tragédie, o ktorých sa denne dozvedáme v správach.
Väčšina výrobcov hračiek to vidí presne tak isto a vzdáva sa predaja vojnových hračiek. Niektoré firmy (napr. Playmobil a Lego) si určili, že z etických dôvodov nezaradia vojnové hračky do svojho programu.
A že sú mini postavičky – rytieri a piráti napriek tomu vybavení mečmi a šabľami? Je to na jednej strane podmienené históriou, na druhej strane deťmi.
„Boj medzi dobrom a zlom je súčasťou rolovej hry detí. Preto potrebuje rytier meč a pirát šabľu,“ hovorí Victoria Sutch, zastupujúca firmu Lego.
Prečítajte si: Spoločné hry pre súrodencov
Zbrane v počítačových hrách
A čo, ak ide o vojnové hry v podobe počítačových hier? Tu by mali rodičia jednoznačne zakročiť. Tieto hry približujú násilie a sú nebezpečné. V popredí nevystupuje efekt z hry, ale zabíjanie. Namiesto toho, aby sa vyriešil konflikt bez násilia, poukazujú tieto hry výlučne na právo silnejšieho.
V pokojnom rozhovore by mali rodičia deťom pomocou argumentov vysvetliť, prečo sa takéto hry doma odmietajú. Cieľom by mal byť kritický odstup od hrubého násilia.
Na zákaze treba jednoznačne trvať! Akčných a „nervy drásajúcich“ hier sa však deti kvôli tomu vzdávať nemusia – v predaji nájdete množstvo vzrušujúcich a predsa inteligentných hier, ako sú preteky áut, motoriek, budovanie zoologických záhrad, lunaparkov, ale aj známych Simpsonovcov či Madagaskar.
Rodičia by mali zasiahnuť aj vtedy, ak sa pri hre šíri ničivé násilie (dieťa ubližuje iným deťom alebo ničí hračky) a nejaví záujem o žiadne iné aktivity – môže ísť o poukázanie na skutočné násilie v okolí dieťaťa, napríklad v škôlke alebo škole.
Po príčinách treba pátrať, rodičia by mali zistiť, čo sa vlastne deje a informovať škôlku alebo školu.
Sú dnešné deti závislé na počítačových hrách?
Fascináciu zbraňami možno premeniť na záujem o históriu
Fascinácia zbraňami môže byť vynikajúcou vstupnou bránou k historickým témam. Kto mal už niekedy príležitosť v múzeu vziať do ruky skutočný meč alebo si vyskúšať drôtenú košeľu, získa pod ťarchou kilogramov úplne iný obraz o živote svojich predkov.
Deti sa týmto spôsobom pôsobivo učia, ako žili rytieri, ako vysadali na koňa a prečo bolo vzácne byť rytierom. Tak sa výlet do minulých storočí stáva ozajstným zážitkom.
A možno si aj rodičia zaspomínajú, ako sa ako malí huncúti hrávali na bojovníkov. A dnes sú z nich uvedomelí, mierumilovní a poslušní občania...
Bitka o hračku: ako ju vyriešiť?
