NEVERA a život po nej: Podvádzal ma celých sedem rokov

KRISTINA BÖHMER | 27. apríl 2021
neverný manžel

Najlepšie na tom celom bolo, že môj muž nechápal, s čím mám taký problém, keď ja som predsa tá, ku ktorej sa každý večer vráti...

Nevera je jeden z tých slonov v obývačke, ktorých nikto nechce vidieť. Vieme, že existuje, ale nechceme o nej hovoriť. Je to tabu, ktoré keď sa prihodí nám, tak nás hanba doženie k tomu, aby sme mlčali. Pritom sa to stalo v toľkých manželstvách, že by hľadanie riešenia na tento problém malo byť skôr súčasťou bežnej predmanželskej prípravy ako niečím, čo prekvapuje.

Akokoľvek bežná nevera je, stále platí, že bolí... Každého možno trochu inak. Každý má totiž hranice toho, čo nevera je, posunuté niekde inde.

Zo života: Neverný manžel? Nič som si nevšimla

„Najväčšia irónia môjho skrachovaného manželstva bola v mojej slepote. Raz mi kamarátka hovorila o tom, ako sa jej manžel priznal, že sa vyspal s kolegyňou. Povedala, že je s tým v podstate v pohode, a to ma prekvapilo. Pýtala som sa jej, ako mu môže veriť, keď ju zradil, a či nežije každý deň v strachu, že sa to zopakuje,” začala rozprávať Stanka, 44-ročná rozvedená mamička troch detí.

„O pár mesiacov som sa dozvedela, že môj muž, za ktorého som bola vydatá desať rokov, sa z toho sedem rokov stretával aj s inou ženou. V tom momente som chcela byť v koži mojej kamošky, ktorej muž sa LEN s niekým vyspal. Ten môj žil v paralelnom vzťahu,” hovorí a vraj stále nemôže uveriť tomu, že to sedem rokov nevidela. 

Nevera má toľko podôb, koľko jej dáme my sami

Pre niekoho jednorazový sex nie je nevera, niekomu neprekáža ani otvorený vzťah, a niekto sa nedokáže zmieriť ani s tým, ak partner flirtuje. „Z môjho pohľadu je pre každý jeden vzťah dôležité, čo a ako vnímame my. Každá rodina sa riadi svojimi určitými nepísanými pravidlami, ktoré, či chceme alebo nechceme, podvedome preberáme,” povedala psychologička a párová poradkyňa Zdenka Némethová z Bratislavy.

Podľa nej však neexistujú čiernobiele riešenia. Skúsenosť z praxe ukazuje, že sami často svoje hranice nepoznáme. „Úplne inak vnímame situácie v okamihu, keď sme ich účastníkmi a aktérmi, a úplne inak, keď sme iba ich pozorovateľmi,” dodala s tým, že na základe toho dochádza k nedorozumeniam a nezhodám, pretože konanie jedného môže toho druhého zraňovať a keď sa aj dvojica snaží o probléme komunikovať, väčšinou sa zacyklí v opakovaných hádkach a nenachádza riešenia.

Čo je nevera?

Nedá sa povedať poučka, čo je nevera. Pre každého je to čosi iné. Môžeme však rozlišovať medzi neverou, pri ktorej ide len o sex, ako v prípade Stankinej kamarátky, a neverou, v ktorej sú aj city.

Mimomanželský kontakt je jednorazová záležitosť, kde nejde o city, ide čisto o sex. Príčinou môže byť hypersexualita, náhodná príležitosť, potreba dokazovať si svoju sexuálnu atraktivitu, abstinencia v dôsledku dlhodobej choroby alebo odlúčenia.

Erotické dobrodružstvo, kde svoju úlohu zohráva túžba spoznávať nového partnera, zažívať pocit vzrušenia sprevádzajúci poznávaním nového – kontakt s pokožkou, reakcie svojho tela na nového sexuálneho partnera, i reakcie toho druhého,” vysvetľuje Zdenka. Jej klienti to niekedy prirovnávajú k vzrušeniu podobnému rozbaľovaniu luxusného darčeka, pričom samotné vzrušenie z objavovania nového, teda rozbaľovania darčeka je zaujímavejšie ako samotný sex.

Ak však ide o mimomanželský vzťah, ten už zahŕňa nejaké to trvanie. Ide o opakovanú záležitosť, v ktorej sa človek angažuje aj emocionálne. „Iné delenie rozlišuje medzi emocionálnou neverou (zaľúbenie sa, ktoré neprekračuje fyzickú rovinu) a fyzickou neverou, kde došlo k prekročeniu hranice na fyzickej rovine,” pokračuje Zdenka.

neverný manžel

Kde máme hranice?

„Najlepšie na tom celom bolo, že môj muž nechápal, s čím mám taký problém, keď ja som predsa tá, ku ktorej sa každý večer vráti,” povedala Stanka s tým, že ona mala hranice očividne niekde úplne inde ako jej muž, ale niekoľko rokov o tom nevedela.

Ešte dva roky spolu ostali, podľa Stanky len pre to, lebo sa bála, že si ako slobodná mamička s tromi deťmi už nikoho nenájde. Nevedeli sa o svojich problémoch ani poriadne rozprávať, lebo ona ho vinila zo zrady a on sa bránil, že to nebolo jeho cieľom. Riešenie nenašli. Teda našli, v súdnej sieni počas rozvodu...

„Keď sme zranení a cítime zradu, častým kameňom úrazu v komunikácii býva to, že si neuvedomujeme, že prevažne reagujeme na svoje domnienky a presvedčenia o tom, aký je náš partner a prečo robí to, čo robí. Vytvárame si ich na základe nášho hodnotenia situácie a aj nášho partnera.

Ak je výsledkom jeho správania naše zranenie, máme tendenciu si myslieť, že to urobil naschvál, vedome alebo preto, že už nie sme pre neho dôležití, už nás nemá rád. O to viac takto reagujeme na situácie, ktoré vnímame ako intímne,” upozorňuje psychologička.

V partnerskom živote dochádza k nezhodám, to je normálne. Nemôžeme mať na všetko rovnaký pohľad. A práve nezhody sú to, kvôli čomu sa väčšina ľudí napokon rozvádza. Podľa Zdenky však nepomôže ani to, ak by sme mali rovnako nastavené hranice, pretože hoci si myslíme, že v takom prípade by k nezhodám nedochádzalo, mýlime sa. 

Všetky rozprávky končia v okamihu „bola svadba a žili šťastne až do smrti“. Mnohí tak prirodzene očakávajú, že keď si nájdu toho pravého, život pôjde hladko aj sám.

Ostaneme spolu po nevere?

„Naše hranice sú premenlivé, závisia aj od nášho emočného rozpoloženia, od toho, čím si ako jednotlivci prechádzame životom, čím si prechádzame vo vzťahu a od množstva ďalších vecí,” dodala psychologička. Ak ide ešte k tomu o nezhody v intímnom živote, tu však považuje zhodu v nastavení hraníc za veľmi dôležitú.

„Môže dochádzať k tomu, že sme si navzájom nekompatibilní a vtedy je naozaj dôležité zaujať stanovisko k tomu, či zotrváme vo vzťahu alebo nie. Pokiaľ ide o odlišný životný štýl v kontraste otvoreného partnerského vzťahu verzus monogamného, tu neexistuje zhoda. Vždy bude jeden vo vzťahu trpieť. Záleží, akú vysokú priečku má naša odlišná potreba/hodnota v hodnotovom rebríčku. Čím vyššiu priečku zastáva, tým väčšia forma zranenia alebo obmedzenia z toho vyplýva,” dodáva.

„Rozhodnutie je na každom z nás. Je to otázka slobodnej voľby a prijatia zodpovednosti za vyplývajúce dôsledky. Primárne si však myslím, že to, čo rozbíja náš vzťah, je naša neznalosť. Neznalosť o tom, ako vzťahy fungujú, zručnosti, ako sa o vzťah starať, ako pristupovať k situáciám, ako nachádzať riešenia. A nielen to.

Neznalosť našich citových potrieb, našich očakávaní i toho, kým sme. Nikto nás to nenaučil. Všetky rozprávky končia v okamihu „bola svadba a žili šťastne až do smrti“, a tak prirodzene veľa ľudí očakáva, že keď si nájdu toho pravého, život pôjde hladko aj sám,” odpovedá Zdenka na otázku, čo môžeme urobiť v prípade nevery partnera.

Ako ďalej po NEVERE?
Prečítajte si tiež:

Ako ďalej po NEVERE?

Život po nevere: Strach z neznáma?

Často k nej vraj prichádzajú páry vo veľmi konfliktnej situácii, pričom jeden z nich, alebo aj obaja si nie sú istí, či chcú vo vzťahu zotrvať. Motivuje ich strach z nesprávneho rozhodnutia.

„Majú strach z toho, že sa o vzťah budú snažiť a situácia sa s odstupom času znovu zopakuje a bude to pre nich strata času, ktorý mohli investovať do hľadania nového partnera, a súčasne s tým ide ruka v ruke strach z toho, že vzťah ukončia a lepšieho partnera už nenájdu a budú ľutovať svoje rozhodnutie a cesty späť už nebude,” hovorí psychologička.

neverný manžel

Na terapii sa preto najprv snažia odstrániť tieto strachy, pretože ak sa rozhodujeme pod vplyvom strachu, nenájdeme riešenie, ktoré naplní naše očakávania. Človek vtedy vraj koná proti sebe, neskôr svoje rozhodnutie ľutuje a nie je schopný prevziať zaň zodpovednosť. Je však presvedčená, že vzťahy sa môžu zahojiť a transformovať.

„Transformácia nie je záležitosťou niekoľkých týždňov, ale mesiacov. Na to, aby si pár mohol povedať ‘je to už za nami’, môže prejsť aj niekoľko rokov. To však neznamená, že celý ten čas musia chodiť do poradne a taktiež to neznamená, že celý ten čas je napätý a náročný,” povedala.

„Pokiaľ sa pár rozhodne vyladiť svoj partnerský vzťah, je to cesta zmeny životného štýlu. Zmeny, ktorá neznamená podriadenie sa tomu, čo mi povie niekto cudzí v podobe odborníka. Ide o zmenu, ktorá prebieha na základe osobnostného sebapoznávania a rozvoja, ktorý podporuje jednotlivcov tvoriacich pár v tom, ako byť sám sebou, ako sa oslobodiť od vzorcov a programov zvnútornených počas detstva a ako si svoj spoločný život budovať v súlade s tým, kým sme, s rešpektom našej inakosti a vedomou starostlivosťou o náš vzťah,” uzavrela psychologička a párová poradkyňa Zdenka Némethová.

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: