Kríza vo vzťahu? Párová TERAPIA môže pomôcť

Marika Koscelníková | 15. november 2017
Kríza vo vzťahu? Párová TERAPIA môže pomôcť

Milada a Tomáš prežívali krušné chvíle, keď sa dozvedeli, že ich novonarodené dieťa má zdravotné problémy.

Začal sa maratón vyšetrení. Ich synčeka čakala operácia. Spočiatku sa obaja vzájomne podporovali. Časom si Milada všimla, že Tomáš necháva veľa vecí na nej a uniká z domu pri každej možnej príležitosti.

Po roku života strávenom na pol ceste medzi nemocnicou a domovom sa zdravotný stav ich syna stabilizoval. Rodinný život sa pomaly dostával do zabehnutých koľají, ale obaja cítili, že ich vzťah sa blíži k bodu nula.

Akoby si vyčerpaní starosťami o syna už nemali čo povedať. „Keď Tomáš prichádzal z práce, pripravovala som si v hlave slová, ktoré mu poviem.

Nechcela som však situáciu vyostrovať výčitkami, tak sme len zbežne komunikovali. Jeho prítomnosť ma stresovala, mala som podozrenie, či si nenašiel inú ženu, ale odvaha opýtať sa ho na to mi chýbala. O to viac som bola prekvapená, keď mi jedno sobotné ráno položil otázku: čo budeme robiť?“

Kríza vo vzťahu! Čo s ňou?
Prečítajte si tiež:

Kríza vo vzťahu! Čo s ňou?

V každom vzťahu môže nastať kríza

V každom vzťahu nastane raz za čas moment prekvapenia, keď si partneri akoby nemajú čo povedať. Zaskočí ich nepripravených a zmätených. Čo sa deje? Kde sa stala chyba?

Nespokojnosť až ľahostajnosť sa objavuje vo vzťahoch, v ktorých partneri spolu málo komunikujú a jeden druhému sa boja otvoriť. Partnerský vzťah sa prirodzene vyvíja a mení svoje podoby. Sú to prirodzené krízy, ktoré prichádzajú v procese vývoja vzťahu a súvisia so životnými zmenami, môžu byť ale spôsobené aj individuálnym dozrievaním partnerov.

Narodenie dieťaťa je zaťažkávajúcou skúškou každého vzťahu

Radosť z nového a vytúženého strieda únava a vyčerpanie. Partneri bývajú sklamaní zo správania toho druhého, ich očakávania sa nenaplnia. Ďalším momentom je fakt, že práve obdobie narodenia dieťaťa patrí k tým obdobiam manželstva, keď sa sexualita ocitá na vedľajšej koľaji.

Napriek tomu odborníci tvrdia, že v zdravých rodinách obdobie, keď deti vyrastajú, patrí napriek ťažkostiam k tým najšťastnejším. Muž a žena skrz rodičovstvo cítia posilnenie vzájomného puta.

Keď sa k bežným problémom rodičovstva pridružia tie neočakávané, ako napríklad zhoršený zdravotný stav dieťaťa, situácia sa vyostrí a vzťah sa môže ocitnúť vo vážnej kríze. Je to špecifická situácia, na ktorú neboli partneri pripravení.

Pomoc pri partnerskej kríze hľadajte v poradni

Na odporúčanie rodinnej známej vyhľadali Milada a Tomáš manželskú poradňu. „Bola som zaskočená, keď mi to Tomáš navrhol. Myslela som si, že to zvládneme sami, nikto cudzí predsa o našom vzťahu nemôže vedieť viac ako my.

Na druhej strane som cítila, že má veľkú snahu dať nám šancu. Na začiatku sedení sme boli obaja zaskočení tým, čo počujeme od seba navzájom.

Striedali sa vo mne pochybnosti o tom, či ma ešte vôbec ľúbi, keď mu toľko vecí na mojom správaní prekáža – s obrovskou úľavou akoby sme vypustili všetko, čo nás od narodenia synčeka zožieralo. Bolo zvláštne, že sme o svojich problémoch dokázali hovoriť len pred psychológom, doma sme už sedenia nerozoberali.

Vracali sme sa k sebe pomaly a s rešpektom. Čo je však podstatné, už sme sa necítili nepohodlne vo vzájomnej blízkosti. Opäť sme si ju začali užívať. Čakáme druhé dieťa a mám pocit, že to s Tomášom zvládneme. Viete, čo mi povedal, keď som mu to oznámila? – Teším sa na život s tebou.“ Uzatvára svoj príbeh Milada. 

Rozvod áno, alebo nie?
Prečítajte si tiež:

Rozvod áno, alebo nie?

Čo robiť, ak cítime, že sa náš vzťah ocitol v slepej uličke?

V prvom rade nemlčať o tom, čo sa deje. Komunikácia je otvorením cesty k tomu druhému a ak si ju zahatíme mlčaním, kríza sa začne prehlbovať. Prerastie do chronického stavu a vedie k ľahostajnosti a strate vzájomnej úcty.

Príčinou nedorozumení je vo väčšine prípadov neschopnosť vyjadriť svoje potreby a na druhej strane ich nepochopenie. O vzájomnej dôvere svedčí aj fakt, že sa partneri neboja ísť do konfliktov a hľadať riešenia.

Cítite sa osamelí, odstrčení, nepochopení, nedocenení? Hovorte o tom. Chcete viac priestoru, viac sexu, viac pozornosti, viac pokoja? Hovorte o tom. Ste zúfalí zo situácie, ktorá nastala a rozchod sa vám zdá byť v tejto chvíli vykúpením? Zastavte sa a premýšľajte.

Utekať nie je riešenie. Ak si nedokážete s daným stavom poradiť sami a chcete ho zmeniť, vyhľadajte pomoc. Obavy z vlastnej neschopnosti nechajte doma, lebo chyby nie sú zlyhaním, ale poučením.

Terapeut nedokáže zmeniť partnera – môže len pomôcť hľadať východiská

Zaklopať na dvere manželskej poradne znamená vyjadriť rozhodnutie: niečo chcem so vzťahom urobiť. Mám záujem, aby sa situácia posunula ďalej, problémy sa začali riešiť a opäť sa partnerský vzťah odrazil z bodu nula, v ktorom sa ocitol.

Párová terapia je určená pre partnerov, ktorí cítia potrebu riešiť svoje vzťahové problémy. Môžu to byť ťažkosti v komunikácii, nevera, rozdielny pohľad na výchovu detí, sexuálny život, problémové rodinné vzťahy a podobne.

Partneri môžu naraziť na problém, ktorý skomplikoval ich vzájomný vzťah – strata zamestnania, úmrtie v rodine, choroba – a zmenil jeho podobu. Párová terapia je zameraná na hľadanie riešenia.

Mala by pomôcť páru naučiť sa znovu komunikovať svoje problémy. Nepátra hlboko po príčinách ich vzniku, ale hľadá východiská, ako sa dajú riešiť. Nehľadá vinníka ani neobhajuje obeť. Pomáha nájsť ten správny vzťahový vzorec, ktorý by vyhovoval obom stranám.

V centre pozornosti je vzťah, nie jednotlivci

Kedy nastane ten moment, keď je lepšie obrátiť sa na pomoc odborníka, v akom štádiu vzťahu klopú klienti na dvere manželskej poradne? Psychologička PhDr. Katarína Hatráková: „Prichádzajú vždy vtedy, keď sa vo vzťahu cítia zle.

Časovo sú to rôzne obdobia – máme klientov, ktorí spolu chodia niekoľko mesiacov i vzťahy, v ktorých sú už odrastené deti a partneri majú za sebou desiatky spoločne strávených rokov. Práve pocit, že nevedia ako ďalej, že nerozumejú tomu, čo sa okolo nich deje, vedie ich kroky k nám.

Stáva sa, že pomoc vyhľadajú na základe dobrej spätnej väzby z ich okolia – od ľudí, ktorí túto možnosť využili. Vtedy, keď cítim, že to ďalej nejde, že ja sám za seba neviem, čo si v nejakej životnej situácii počať, ale ešte predtým, než začnem pociťovať „odpovede tela“, psychosomatické ťažkosti – poruchy spánku, bolesti žalúdka a podobne, je potrebné urobiť krok a vyhľadať niekoho, kto ma pomôže nasmerovať“.

Očakávania partnerov bývajú rôzne, rovnako ako aj ich motivácia. Pokiaľ jeden z partnerov vstupuje do procesu terapie s tým, že mu tretia osoba dá za pravdu a ukáže prstom na vinníka, môže zostať sklamaný.

„Najčastejším nereálnym očakávaním je zmena partnera, že sa môj partner zmení a bude všetko robiť tak, ako to ja potrebujem. Väčšina klientov však príde s očakávaním zmeny – nech sa stane čokoľvek, len nech mi je lepšie“, hovorí Katarína Hatráková z manželskej poradne.

V centre pozornosti párovej terapie nie je jeden alebo druhý z partnerov, ale ich vzťah. Poskytuje mu spätnú väzbu a poukazuje na vzájomné správanie sa oboch v rámci komunikácie, pri riešení problémov vo vzťahu. Úlohou terapeuta je spolu s klientami nájsť spôsob hľadania kompromisov pre zladenie vzájomných očakávaní a potrieb.

Pomôže párová terapia zachrániť vzťah?

„Verím, že párová terapia môže vzťah zachrániť, alebo minimálne môže „očistiť“, objasniť motiváciu partnerov, čo skutočne chcú so vzťahom robiť“, tvrdí PhDr. Hatráková. „Najhoršou možnosťou (ešte horšou než ukončenie vzťahu) je zotrvávanie v akejsi agónii:

na jednej strane hovorím, že chcem vzťah zachrániť, na druhej mám mimomanželský pomer, alebo naopak, hovorím, že vzťah sa pre mňa skončil, ale stále s partnerom ostávam.

Takže, keď je jasná motivácia a k tomu rozhovor s niekým tretím, kto nám naše správanie zrkadlí – čo je vždy nápomocné, môže to byť posunom, aby sme dokázali vystúpiť zo začarovaného kruhu.“

Výsledkom párovej terapie teda nie je prioritne vzťah zachrániť. Ide o to, aby pár našiel cestu z krízy a dospel k spoločnému rozhodnutiu ako a či chce ďalej pokračovať. Úspechom párovej terapie môže byť aj dôstojný rozchod partnerov bez zbytočného vzájomného ubližovania, so zachovaním vzájomnej úcty.

Dohodnúť sa na pravidlách a rešpektovať život toho druhého, najmä ak sú súčasťou vzťahu deti. Terapeut môže pomôcť nájsť spoločnú reč partnerom, ktorí už spolu komunikovať nedokážu, alebo komunikujú nekonštruktívne a bez výsledku.

Ak sa rozhodnete absolvovať párovú terapiu, buďte pripravení na to, že aj slová môžu bolieť. V procese hľadania východiska si pár prejde malým očistcom.

Ako prebieha párová terapia?

„Na prvom stretnutí (a často i na druhom, treťom), keď si klienti vzájomne zmapujú pocity, sa snažíme uzavrieť akúsi „dohodu“, čo klienti potrebujú, čo očakávajú, ktoré očakávania sú reálne, v čom im skutočne vieme pomôcť a prečo a v čom nie“, približuje terapeutka.

„Koľko stretnutí je potrebných, záleží od mnohých faktorov, najdôležitejším je motivácia klienta, ale je jasné, že (často) dlhodobo chronifikovaný problém sa za jeden a pol hodiny nevyrieši. Niektorí klienti chodia na poradenské stretnutia (tých je rádovo menej, približne päť), iní časom v sebe objavia odvahu aj pre psychoterapiu, ktorá sa od poradenstva líši hĺbkou rozhovoru, emócií, zdieľania pocitov.

Súčasťou párovej terapie býva aj individuálna psychoterapia v prípade vážnejších osobnostných kríz. Niekedy je potrebná i konzultácia so psychiatrom“, dodáva psychologička. Počas párovej terapie je terapeut aktívny, vedie sedenie tak, aby dostal každý z partnerov rovnaký priestor na vyjadrenie svojich potrieb.

Obavu, že muži bývajú uzavretejší a nedokážu otvorene hovoriť o svojich pocitoch, Katarína Hatráková nepotvrdzuje: „Vo všeobecnosti sa očakáva, že otvorenejšia býva žena. Mne sa však toto tvrdenie v praxi neoverilo. Aj muži, aj ženy dokážu byť otvorení, ak sú motivovaní a ak chcú.“

Ak sa rozhodnete vyhľadať odbornú pomoc, neobávajte sa toho, že vám niekto tretí bude radiť, čo a ako máte robiť. Nedostanete návod s presne vyváženými ingredienciami na ideálny vzťah. Toto ani nie je cieľom párovej terapie.

Podľa psychologičky Kataríny Hatrákovej, na základe metód (konkrétne životné situácie, príbeh lásky, rodinná mapa, zrkadlenie pocitov a správania), s ktorými vo svojej praxi manželskej poradkyne pracuje, klienti dospejú k riešeniu krízy sami.

„Z môjho pohľadu je cieľom naučiť klientov použiť tie zdroje, ktoré ako ľudia – osobnosti so svojím príbehom majú k tomu, aby si svoj problém dokázali vyriešiť sami. Aby v sebe objavili silu riešiť svoje životné situácie.

A dôležitým momentom v párovej terapii je, že tieto zdroje si partneri odhaľujú navzájom, spoznajú sa a prijmú jeden druhého v hĺbke osobnosti. Či dokáže párová terapia zachrániť vzťah?

Ťažko sa to dá kvantifikovať, lebo nemám k dispozícii spätnú väzbu od všetkých klientov (nie všetci sa prídu pochváliť, že sa majú dobre).

Môžem však povedať, že skúsenosti – aspoň priamo zo sedení ukazujú, že pomenovanie problému a spoločná snaha hľadať východisko sú už sami osebe nápomocné – pomáhajú vystúpiť zo začarovaného kruhu konfliktu a neprijatia“, uzatvára Katarína Hatráková.

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: