Príbeh: Mala som šťastné manželstvo, a nevedela o tom...
Bola som taká šťastná, že som sa vydala za muža, ktorého som ľúbila. Však tak predsa končia všetky rozprávky, no nie? Princezná si vezme svojho princa a žijú šťastne až do smrti. O mne sa však nedalo povedať, že by som bola šťastná, možno až na pár dní po svadbe
Túžila som po tom, aby môj manžel so mnou trávil viac času
Prišiel všedný život. Bola som tehotná a sprvu ma trápila otázka – zobral by si ma môj muž, aj keby som nebola tehotná, trebárs o rok neskôr? Miluje ma dostatočne?
Stále som očakávala nejaké dôkazy potvrdenia jeho vzťahu ku mne – neviem už presne, čo som si predstavovala. Možno posteľ plnú ruží, a možno IBA to, aby bol so mnou viac.
Rástlo mi brucho a postupne som prestala chodiť na akcie so svojimi kamarátkami, bývalými kolegami. Ku koncu tehotenstva som bola doma na rizikovom a mám pocit, že som ho celý čas čakala – kým príde z práce domov, kým dohrá s kamarátmi futbal, kým sa vráti zo splavu, kým príde v noci z akcie „s kamarátmi na pivko“.
Chcela som s ním byť šťastná, vlastne – chcela som, aby ma urobil šťastnou. Môj manžel to však nedokázal. A tak som sa snažila pomôcť mu – rozprávala som sa s ním, čomu by som sa potešila, čo by mi urobilo radosť, ale míňalo sa to účinku.
Vypočul ma, ale ako keby na to okamžite zabudol. Počas dlhých dní voľna som si dôkladne preštudovala všetky knihy o tom, ako ženy pochádzajú z Venuše a muži z Marsu (môžem vám povedať, že ten môj je stopercentný Marťan) a dôkladne som tomu môjmu podčiarkla vybrané časti z knihy.
Prečítal prvé dve strany, teda asi štyri zdôraznené veci a s útrpným pohľadom pozrel na mňa: „Miláčik, toto fakt musím čítať?“
Prečítajte si: Špeciálny recept: Takto budete mať šťastné manželstvo
Narodenie syna nám život zásadne zmenilo
Môj muž často jazdil na náročné služobné cesty, ale keď bol doma a ráno nemusel skoro vstávať, bez problémov vstával k synovi v noci a tíšil ho. A ja som stále čakávala doma.
Kým sa muž vráti z práce, z futbalu, zo splavu, z pivka. Musím uznať, tie posledné tri veci sa narodením nášho potomka výrazne obmedzili, ale na druhej strane – služobných ciest pribudlo.
Moje šťastie záviselo od toho, ako sa správal, keď prišiel domov, či mal dobrú náladu, čo mi povedal... a či bol doma. Bola som šťastná zo svojho synčeka, ale nie úplne šťastná...
Problém nie je v našom vzťahu, problém je v mojej hlave
Postupne som začala žiť opäť svoj život – samozrejme, zďaleka nie v takej intenzite ako predtým – však tu boli deti (po čase nám pribudla aj dcérka), ale našla som si čas na môj predtým milovaný aerobic, začala som opäť navštevovať jazykovú školu, zaviedla som pravidelné stretnutia pri kávičke s mojimi spolužiačkami zo strednej, ako aj s bývalými kolegyňami.
Dokonca som si s nimi dovolila trojdňový wellness. Po materskej som si našla dobré zamestnanie, kde sa môžem realizovať a kde je dobrý kolektív.
Už som nevisela na svojom mužovi a vyslovene som sa tešila na jeho večerné záťahy s kamošmi – mohla som si aspoň pozvať domov kamošky a pokecať pri vínku o babských veciach, alebo len tak – pokojne si čítať niekoľko hodín v kuse, či konečne pozerať v telke iba to, čo sa páči mne a nebojovať o diaľkové ovládanie. Zrazu som bola plná energie, s dobrou náladou, stále vysmiata a ... konečne šťastná!
Prečítajte si: Súčasná žena, aká si?
Naše manželstvo sa začalo meniť
Postupne sa opäť do nášho vzťahu vrátil humor, prekáračky, iskrenie, zmizli výčitky, drobné hádky a nedorozumenia. Vzrástla frekvencia sexu, objatí, nehy, láskyplných vyznaní.
Pribudlo viac stráveného času vo dvojici, večere pri vínku, spoločné akcie – a trvá to už dlhé roky. Dokonca som čoraz častejšie počula môjho muža hovoriť do mobilu svojim kamarátom:
„Dnes sa mi nechce (som unavený, nemám čas...). alebo „Prídem aj s mojou polovičkou, môže byť?“ Pochopila som, že je mu so mnou príjemne – a prečo by nie?
U nás doma panuje pokoj, pohoda, dobrá nálada, často sa všetci smejeme. Dnes mu práve ja koľkokrát musím povedať: „Však choď na to pivko, čo budeš sedieť doma!“ Ja totiž viem, aké sú aj takéto veci a stretnutia pre človeka dôležité. Už áno.
Dnes sme spolu pomaly 17 rokov, deti sú už veľkí školáci a ja nepochybujem o tom, že ma môj muž ľúbi. A nepotrebujem mu ani kontrolovať mobil.
Aj ja ho veľmi milujem, ale uvedomila som si aj, že keby odo mňa odišiel (samozrejme, nie že by som to chcela), najprv by mi bolo určite smutno a preplakala by som celé noci, ale netrvalo by dlho a ja by som bola opäť šťastná.
Moje šťastie by neodišlo s ním – je totiž zakorenené hlboko vo mne. Inak, pravdupovediac, nemyslím si, že by nám to hrozilo, pretože som presvedčená, že by ťažko mohol nájsť šťastnejší a lepší vzťah, ako máme my dvaja.
Viem, že ideálne manželstvo je ilúzia, ale my sa k tej ilúzii niekedy naozaj približujeme. Pochopila som dôležitú vec – manželstvo (ani s tým najlepším manželom) ako také vás neurobí šťastnou.
Šťastnou musíte byť vy – musí to vyvierať z vášho vnútra. Keď budete šťastná vy, budete to šťastie rozosievať okolo vás a urobíte šťastnými ľudí okolo seba, ľudí, ktorí vás ľúbia.
Prečítajte si: Dobrá mama: aká je?
