Súčasná žena, aká si?
Dnešná žena musí spĺňať veľa úloh, očakávaní, aj vlastných predstáv o sebe samej. Spoločnosť ju tlačí do úlohy chápajúcej matky, dokonalej biznismenky, vášnivej milenky... No aká by vlastne mala byť, aby bola šťastná a najmä žensky nežná?
Emancipácia ženy je rovnako jej právom ako i záväzkom. No nie stať sa podobnou mužovi, ale pôvabnejšou ženou. Ak dnešná žena rozširuje svoj životný priestor, možno od nej očakávať zodpovedné správanie voči sebe samej, rodine i spoločnosti, nakoľko mravnosť je vzťah človeka k človeku.
„Charakter ženy je najpríťažlivejším modelom vyvíjajúceho sa charakteru detí.“
Charakter je tým najkrajším výrazom ľudskej bytosti, istota očakávaného správania, nemožnosť zlyhania v základných postojoch. Vernosť hodnotám a ideálom je tým, v čom muž i žena dosahujú svoju najvyššiu ľudskú kvalitu. Necharakterným činom zrádzame seba samých, blízkych, priateľov, ba celú svoju budúcnosť. Koľkí by radi vymazali zo svojej minulosti to, čo v minulosti nedomysleli. Charakter úzko súvisí s kritickým myslením, hlbokým citovým ponorom aj pevnou vôľou a odvážnym rozhodovaním. Hoci vo vypätých chvíľach sa charakter človeka ukáže najjasnejšie, sleduje nás neúprosne ako tieň, aj každodenným životom. Určuje náš životný štýl a pre naše okolie je istotou, s ktorou môže rátať. Niečo pevné, stále, očakávané. Žena a muž, popri významných odlišnostiach majú to najkrajšie v sebe spoločné, obaja sú človekom. To rovnako zaväzuje, napriek odlišnej forme ľudskosti. S charakterným človekom by sme radi prežili aj dva životy, od vypočítavého po krátkej chvíli zutekáme. Keď sa k nám v šerosvite niečo približuje, ako prvé rozpoznávame, či je to človek, až potom jeho pohlavie. Tak aj v živote, ľudskosť rozhoduje o kvalite blížneho, charakter vytvára priateľa.
„Vernosť hodnotám a ideálom je tým, v čom muž i žena dosahujú svoju najvyššiu ľudskú kvalitu.“
Aj keď na ženu či muža reagujeme odlišne, ich človečenstvo je rovnaké. Hoci je dnes ľahšie získať si milenca či milenku, než udržať si partnera, hlavné slovo má charakter. Fyzická príťažlivosť okamžite zaujme, celoživotné spolužitie však stojí na každodenných maličkostiach, charakterových črtách. Optimistický pohľad na svet sa spája s pozitívnym sebanázorom. Dôvera v seba podnecuje aj dôveru vo svojho druha. A to, čo očakávame, má tendenciu sa uskutočniť. Náš vlastný charakter ovplyvňuje charakternosť ľudí okolo nás, najmä partnera a detí. Sú tisíce pozitívnych podôb ako sa stať charakternou ženou, no každá si vyberá svoj osud. Je však aj niečo spoločné pre prežitie pozemskej chvíle, totiž udržať si zdravie a rozvíjať osobnosť, účinne spolupracovať s druhými ľuďmi a šetriť životné prostredie. Manželka i mama pôsobí svojím zdravím, nie každá si ho dostatočne šetrí. Moderné jedy zvádzajú žiť tak, ako je príjemné, nie rozumné. V tom je tá spomínaná kritickosť myslenia, aby sa rozumné stalo najpríťažlivejším. Udržiavať si zdravie je vždy podnetom aj pre druhých, navyše zdravšia žena je pôvabnejšia.
„Charakterné správanie mamy je otvorenosť a jednoznačná pravdovravnosť. Raz oklamať dieťa znamená, že už nikdy neuverí.“
Charakterné správanie mamy je otvorenosť a jednoznačná pravdovravnosť. Raz oklamať dieťa znamená, že už nikdy neuverí. Temperamentne výbušná žena sa musí vo svojej rodičovskej role ovládať, aby si získala dôveru detí. Ak však zakričí, dieťa spozná, že jej na veci záleží. Dôležitejšie však nech je porozumenie problému, nie afektívna reakcia!
Charakter ženy je najpríťažlivejším modelom vyvíjajúceho sa charakteru detí. Všeličo sa ešte doplní v škole, hrdinskými vzormi dospievania, príkladom kamarátov, ale všetko to budú deti vnímať zo zorného uhla rodičovských postojov.
„Ľudskosť rozhoduje o kvalite blížneho, charakter vytvára priateľa.“
Charakter večne nespokojnej mamy vyženie otca z domu a zneisťuje dieťa. Stať sa matkou prináša zvýšený nárok na sebavýchovu. S pribúdajúcimi rokmi možno postupne strácať svoj niekdajší pôvab a citovo otupieť alebo naberať životnú múdrosť a čoraz viac spoznávať krásy života. Mladosť sa nedá udržať, ale pevný charakter ostáva príťažlivý aj s pribúdajúcimi rokmi. Prečo sa radšej netešiť trvácnemu, než márne smútiť nad nutnými stratami?
Podnikateľka, manažérka, právnička, lekárka, ministerka – vysoké funkcie sú previerkou charakteru. Zbytočná je nádej, že o zlom čine sa nikto nedozvie. Svedomie bude večne hrýzť, nezaslúžene získané peniaze páliť v dlani a ako sa pozrieme do nevinných očí vlastného dieťaťa? Nevykúpiť úspech životnej kariéry nedôstojným počinom proti vlastnej ľudskosti? Tým skôr, že mnohí okolo nás pokojne hrešia, s úsmevom prestupujú základné požiadavky charakternosti a zapredávajú svoje dobré meno za judášsky groš. Na tejto ceste, drahé dámy, šťastie neleží.
Zmysel vlastného života si musí každý objaviť sám. Či nie je ten čistý štít a dobré svedomie dostatočnou hodnotou prežitia a najväčšou radosťou obzretia sa na konci pozemskej púte? Charakterná žena v záslužnej úlohe matky, radostnej manželky či v najvyššej spoločenskej funkcii je tým najkrajším ľudským príkladom a večným mementom úcty k životu.