Za zatvorenými dverami: Ustála som mužovu neveru
Nikdy by som sa s tým nepriznala svojej rodine, ani moje kamarátky netušia, čím sme si doma prešli. Som hrdá žena, ktorá nepripustí, aby ju niekto ľutoval. Píšem ostatným podobným matkám a manželkám, aby našli v mojom liste inšpiráciu a silu zvládnuť to. Neveru svojho muža.
Je dnes vôbec nevera niečím zakázaným? Keď pozerám okolo na vzťahy, mám pocit, že sa stala všeobecne akceptovanou ako niečo normálne. Ja to za normálne nepovažujem a predsa sa nám to stalo. Môj muž ma podviedol. Frajerku, milenku alebo nazvala by som ju aj inak, ale tu nemôžem...mal tri mesiace.
Som Ivana. Matka dvoch detí a žena, ktorá opustila mrzáka.
Muž ma podvádzal tri mesiace
Keď som na to prišla, tou najobyčajnejšou cestou, jednoducho som ich videla spolu v meste v objatiach, vyhodila som ho z domu. Zabalila som mu veci a keď prišiel „z práce“, lapal po dychu, lebo som na neho vystrelila už od dverí, že všetko viem (len som tušila) a on chudák priznal šialenú vec, že sú spolu už pár mesiacov. Odpadla som na mieste. Obyčajná hystéria. Keď ma vzkriesil dostal facku a s krikom som ho vyhodila za dvere.
Plakala som nad sebou a rokmi, čo som mu dôverovala a milovala. Telefón zvonil, kvety posielal aj do práce, jeho mama mi volala prečo k nej nechodíme na návštevu. Hajzlel jej to nepovedal, tá by mu dala!
Uznávam, že sme to zbabrali obaja
Boli sme do seba mesiac, potom som ho vzala na milosť. Vypočula som si príbeh , ktorý ma zložil druhýkrát.
Môj manžel rozrušený rozprával o tom, čo ho k nevere viedlo a ako nechce žiť s nikým iným ako so mnou. Jeho bývalka sa objavila vo chvíli, keď som bola na služobnej ceste a odvtedy sa na neho zalepila (klasika citové vydieranie). Keďže jeho bývalku poznám, viem, že bola schopná môjho muža zmanipulovať a vystrašiť. Že mi nechcel ublížiť, keď sa vyhrážala, ako mi všetko povie a pokračoval v čudnom vzťahu-nevzťahu.
Prvé čo som urobila, zobrala som mu mobil, vyťukala Moniku a s radosťou som jej oznámila, že si muža beriem naspäť.
Ustáli sme neveru, ale je to ťažké bremeno
Nie som hlúpa hus. Nie som ani chudera a môj muž nepatrí medzi Donchuanov. Proste sa nám to stalo. Odcudzili sme sa kvôli práci, sťahovaniu, všetkému čo nás od seba vzdialilo ako partnerov. Stala sa chyba. Poznám na nej svoj podiel viny. Môj manžel je vinný ešte viac. Som však ochotná na túto udalosť zabudnúť a brať ju ako výstrahu.
Čo musím priznať, náš vzťah je už iný. Je poznačený jeho vinou a mojím odpustením. Musíme sa s tým naučiť žiť. Obaja sme voči sebe pozornejší, lebo vzťah je veľmi tenký ľad. Držím palce všetkým ženám a mužom, ktoré si prešli tým, čo my.
Chceme počuť aj Váš príbeh. Napíšte nám o svojom živote, o jeho radostiach i trápeniach, podeľte sa s ostatnými mamičkami a možno si pomôžete navzájom.
Píšte nám na adresu: koscelnikova@orbisin.sk
