Sklamanie z pohlavia dieťaťa: Chcel syna, máme dcéru
Žijeme v dobe a kultúre, v ktorej rozprávame o rovnosti, máme ju v ústave a snažíme sa k nej dostať čo najbližšie. Dievčatá môžu robiť všetko, čo robia chlapci. Ale aj napriek tomu sa ešte nájde dosť mužov, ktorí sú sklamaní, ak sa dozvedia, že budú mať dcéru.
S kým si budem kopať loptu? Pýtal sa jeden z nich. Budeš sa čudovať, ale to môžeš robiť aj s dcérou.
...a bude to chlapec!
Raz mi jeden kamarát celý šťastný povedal, že bude otec. Hneď som mu zagratulovala. Vzápätí dodal: „A bude to chlapec.“ Zaťal vo vzduchu pred svojou tvárou päsť a hrdo vyslovil: „Pokračovateľ rodu.“ A ja som sa prichytila pri tom, ako sa mi na tvári zvraštil znechutený výraz. Nie preto, že mal mať syna, samozrejme. Ale preto, akú dôležitosť prisudzoval tomu, aby sa jeho vidiecky trón dedil v mužskej pokrvnej línii.
A on pokračoval: „Budem s ním hrávať futbal, naučím ho toľko vecí...“ Dodnes neviem, aké veci okrem toho futbalu, ktorý, mimochodom, hrávajú aj ženy, mal na mysli. Neopýtala som sa. Možno som sa mala spýtať, aby som vedela, čo majú na mysli muži, keď odsudzujú dcéry ako menejcenné voči synom.
No na druhú stranu, takzvané „sklamanie z pohlavia“ je reálna vec. Je to psychický fenomén, ktorým si prešlo viacero budúcich rodičov. Je normálne mať preferencie, ktoré možno vychádzajú z hlbšieho vnútra, ako si vôbec vieme predstaviť. O tom treba hovoriť, rovnako ako treba hovoriť o popôrodnej depresii alebo pocitoch únavy z rodičovstva. Kde je ale ten rozdiel?
„Sklamanie z pohlavia“ je psychický fenomén, ktorým si prešlo mnoho budúcich rodičov.
10 tipov ako vychovať zo syna správneho chlapa
Ty za to môžeš
„Išli sme na kontrolu ku gynekologičke, na ktorej nám mali povedať pohlavie. Nevedela som, že by veľmi túžil po synovi, nejako špeciálne sme to neriešili. Keď lekárka povedala, že je to dievča, videla som, aký zostal zaskočený. Opýtal sa jej, či si je istá a dvakrát ju požiadal, aby to skontrolovala ešte raz. Potom sa jej spýtal, či sa môže mýliť a nakoľko presné je toto vyšetrenie. Zlomilo mi to srdce,“ spomína 34-ročná Alexandra.
Cestou domov sa ho opýtala, prečo je taký sklamaný. Odpovedal, že veril, že bude mať prvého syna, lebo dievča nemá čo naučiť a čo s ňou robiť. „Aj by som to chápala, tak chcel chlapca, a čo? Každý máme preferencie, ja som zase chcela dievča a vyšlo mi to. Lenže namiesto toho, aby sa s tým vyrovnal a začal sa tešiť aj na dievča, stále len pritvrdzoval,“ povedala Alexandra s tým, že jedného dňa sa jej opýtal: „Ako si mi to mohla urobiť?“ Ako keby ona dokázala ovplyvniť pohlavie dieťaťa, ktoré nosila pod srdcom!
ČÍNSKY KALENDÁR: Chlapčeka alebo dievčatko?
Bude odháňať nápadníkov...
Podobnú skúsenosť má 28-ročná Viki. „Môj priateľ bol neskutočne sklamaný. Ani nie tak z toho, že nebude mať syna, ako z toho, že s dievčaťom je podľa neho všetko náročnejšie. Mal také sprosté poznámky, že si bude musieť kúpiť zbraň, aby odháňal všetkých tých pankhartov, ktorým pôjde len o jedno,“ povedala Viki. Jej partner taktiež tvrdil, že dcére nedovolí randiť, kým bude žiť s nimi pod jednou strechou. „Alebo takú tú sprostú frázu opakoval, že keď máš chlapca, trápi ťa len jeden penis, ale keď máš dcéru, musíš si dávať pozor na všetky v okolí. Bolo mi z toho zle,“ dodala s tým, že podľa slov jej priateľa „ide každému chalanovi len o jedno“.
Veľmi stručne zhrnula všetky sexistické a hlúpe poznámky, ktoré sa zvyknú o dcérach hovoriť. Ako keby sme nežili v dobe, keď deti učíme, že každý má právo povedať nie. A ak dievčatám hrozí násilie zo strany chlapcov, tak je to v prvom rade preto, lebo tých chlapcov niekto vychoval v tom, že dievčatám môžu robiť, čo sa im zachce.
Babinec
Tlak dokáže vyvíjať aj zvyšok rodiny či celá spoločnosť. Od žien sa akosi očakáva, že na svet privedú dve deti, lebo dve sú štandard, pričom to bude chlapec a dievča. Ak sa to nepodarí a budú z toho dvaja chlapci, je to v poriadku. Ak ale budú dve dievčatá, treba skúšať ďalej. Hádam sa nabudúce podarí..., lebo ak nie, a budú z toho tri dievčatá, to bude mať otec rodiny ťažký život v takom babinci. Toto si niekoľkokrát vypočula aj 42-ročná Henrieta.
Jej manžel chcel syna, ale prvú mali dcéru. „Už vtedy mi jeho mama povedala, že nevadí, druhý bude chlapec. Reku prosím??? Tak ja jej poviem, že budeme mať zdravú dcéru a ona povie, že nevadí? Lebo vraj jej synáčik chcel pokračovateľa rodu,“ povedala Henrieta a ja opäť počujem slovné spojenie pokračovateľ rodu. To v akej dobe žijeme?
„Potom som bola tehotná znovu a zase dievča. Manžel bol sklamaný. Povedal mi, že to takto nemôže ísť ďalej, ako keby som to ja vedela ovplyvniť. Dodnes nerozumiem, prečo som s ním mala tretie dieťa a nerozviedla sa hneď po druhom, alebo po prvom,“ hovorí Henrieta, dnes rozvedená mama troch detí. Tretí bol syn. Celej rodine odľahlo. Svokra povedala chválabohu a že sa už nemusí snažiť...
Priznanie mamy: Mám doma dvoch chlapcov a túžim po dievčatku
Kedy to je normálne?
Je rozdiel mať hlúpe poznámky, ktoré vychádzajú buď z presvedčenia, že dievčatá sú menejcenné voči chlapcom, alebo sú príliš zraniteľné a stávajú sa obeťami chlapcov, ktorým ide len o jedno. Lenže na druhú stranu je veľa prípadov takzvaného sklamania z pohlavia, čo je skutočná vec a stáva sa to mužom aj ženám.
Ešte donedávna sme si nechceli pripustiť, že popôrodné depresie skutočne existujú. Ak s odchodom placenty neprišiel pocit naplnenia z materstva, považovalo sa to za zlyhanie ženy. Aká to už len predsa môže byť matka, ktorá si dovolí čo i len na moment zapochybovať, prípadne dať seba aspoň na chvíľku na prvé miesto?
Takisto sa začína pomaly hovoriť o tom, že aj sklamanie z pohlavia je normálnym javom, ak to teda nezachádza priďaleko. Je normálne mať túžby a očakávania, a je normálne cítiť sklamanie, ak sa tie túžby nenaplnia. „Veľmi som túžila po dievčatku a keď mi lekár povedal, že to bude chlapec, bola som sklamaná. Mala som také pocity smútku a žiaľu, ako keď o niekoho prídeš, niekoho stratíš. Stratila som dcéru, ktorú som nikdy nemala,“ priznala sa 36-ročná Romana, ktorá vedela, že ďalšie dieťa mať nemôže.
Rodičovská dilema: Chcem ďalšie dieťa, muž nie
Sklamanie z pohlavia dieťaťa má viacero dôvodov
Romanu zaplavili výčitky svedomia. „Vyčítala som si, že budem zlá matka, lebo ktorá dobrá matka je predsa smutná z pohlavia vlastného dieťaťa? Žiadna, len zlá matka. Mala som byť šťastná, že dieťa je zdravé... Cítila som sa veľmi nevďačná.“ Chvíľu tomu verila. Práve tie výčitky svedomia ju odlišujú od predchádzajúcich príkladov, rovnako ako to, že Romana pohlavie dieťaťa nikomu nevyčítala, nedávala za vinu a nemala sprosté reči.
„Sklamanie z pohlavia je často opisované ako tabu. A pritom otázky a komentáre iných ľudí počas tehotenstva alebo po pôrode sa týkajú práve pohlavia dieťaťa. Samozrejme, všetci rodičia chcú, aby ich dieťa bolo zdravé. Ale to neznamená, že túžby alebo obavy z pohlavia neexistujú. Veľa toho o sklamaní z pohlavia je nepochopeného: hovorí sa, že rodičia sú nevďační. To však nie je pravda, so stratou možnosti rodiča mať dcéru alebo syna je často spojená úzkosť,“ povedala pre britský magazín Mother and Baby klinická psychologička Lindsay McMillanová (ext. zdroj Lindsay McMillan).
Aj Romana sa rozhodla navštíviť psychológa. „Povedal mi, že je v poriadku, ak cítim žiaľ a mám sa s tým vyrovnať presne tak, ako so stratou blízkeho človeka.“ Riešili aj to, prečo mala tieto pocity.
„Vychádzalo to z môjho detstva. Moja mama sa o mňa veľmi nezaujímala, bola veľmi narcistická. Hoci stále rozprávala, ako jej záleží len a len na jej deťoch a aká je obetavá matka, nebola to pravda. Zaujímala sa len o seba. Mala som pocity samoty a chýbala mi matka v takých situáciách, keď dievča potrebuje nejakú ženu, napríklad keď som dostala prvú menštruáciu. Matka sa na tom len zasmiala a neriešila,“ spomína Romana. Chcela dievča, aby si vytvorila vzťah medzi matkou a dcérou, ktorý v detstve nikdy nezažila... Nechcela dievča, lebo by chlapcami opovrhovala, ako dievčatami opovrhovali muži v predchádzajúcich príkladoch.
Preto treba rozlišovať a nehádzať všetky prípady do jedného vreca. Niekedy to totiž nie je o patriarchálnych stereotypoch, ale o našich vlastných bolestiach, ktoré keď prekonáme, dokážeme sa tešiť zo syna aj dcéry. Lebo potom už na tom záležať nebude.