Prestaňme sa navzájom spochybňovať a kritizovať. Je smutné, že mamy sú nastavené na to, aby jedna druhú hodnotili
Už toho máme aj tak dosť.
Často vidíme, ako sa mamy navzájom posudzujú a ohovárajú, či už v „pomocných“ mamičkovských skupinách, pod príspevkami na sociálnych sieťach, pri vyzdvihovaní detí zo školy, alebo dokonca v obchode s potravinami. Podľa vlastných kritérií na to, čo by sa malo a nemalo, hodnotia konanie iných mám.
„Tvoje dieťa sa správa ako divoch, mala by si mu pristrihnúť krídelká. Ja...“
„Ten tvoj je taký citlivý, len čo sa na neho niekto škaredo pozrie, už plače. Čo s ním máte doma?“
„Pozri sa na ňu, je ako guľa. To čo jej dávaš jesť?“
„Stále nerozpráva? To by už mal vedieť.“
„Ako to, že tak zle číta? Musíš sa jej viac venovať.“
Nie je to tak, že keď spochybníme ich konanie, samy sa cítime lepšie? A keď spochybníme dieťa niekoho iného, to naše nám zrazu príde lepšie?
Je smutné, že mamy sú nastavené na to, aby jedna druhú hodnotili a kritizovali
Tam, kde by sme si mali navzájom poskytovať bezpečný priestor na zdieľanie a podporu, si často vytvárame medzi sebou bariéry. V dnešnej dobe máme dosť problémov aj bez toho, aby sme si pridávali ďalšie. Spoločnosť na nás mamy vytvára dostatočný tlak a v práci to tiež nebýva jednoduché. Prečo si teda ešte aj medzi sebou ubližovať, keď sa môžeme jedna druhú podržať? Potrebujeme povzbudenie, nie kritiku. Tak ľahko si vytvárame názor na druhú mamu. Znevážime jej skúsenosti, aj keď vôbec nepoznáme jej celý príbeh. Ak robí niečo inak ako my, okamžite ju odsúdime. Či už ide o stravovanie detí, spôsob výchovy, obliekanie, prístup k vzdelávaniu... čokoľvek, čo robí inak ako my.
Každá mama má iné skúsenosti a každá generácia má svoj vlastný spôsob, ako sa postaviť k materstvu. Veci, ktoré fungovali pred dvadsiatimi rokmi, dnes už nemusia platiť, a to, čo robíme teraz, sa môže zmeniť o ďalších desať alebo dvadsať rokov. To je normálne, prirodzené, a mali by sme to prijať. A je to úplne v poriadku. Čo ale platí stále, každá mama robí to najlepšie, čo vie.
Áno, naše rozhodnutia môžu byť rozdielne. Môžeme mať rôzne názory na to, čo je pre naše deti najlepšie. Ale prečo sa kvôli tomu navzájom hodnotiť? Príliš často sa vnímame ako konkurencia alebo hrozba. Mali by sme stáť pri sebe, a začína sa to tým, že si budeme prejavovať pochopenie. Namiesto toho, aby sme rýchlo odsúdili inú mamu, si musíme uvedomiť, že každá žije vo svojej vlastnej realite. Každá skúsenosť s materstvom je jedinečná – ovplyvnená pôvodom, kultúrou, tradíciami, hodnotami a presvedčeniami.
Druhýkrát mamou: Čo som sa naučila a čomu som sa vyhla
Nemusíme ťahať ostatné mamy dole len preto, že sa samy cítime zle
Prečo závidieť inej mame, čo má, alebo ju súdiť za to, čo jej chýba? Nemusíme ťahať ostatné mamy dole len preto, že sa samy cítime zle. Byť mamou je náročné. Nepotrebujeme si to ešte komplikovať tým, že sa budeme medzi sebou ničiť. Podporme sa navzájom a buďme si tou oporou, ktorú každá mama potrebuje. Pretože o to ide – o vzájomnú podporu.
Začína sa to u teba, mama.