Môj druhý pôrod? Nádherný!
Aj keď som vždy považovala pôrod za hotový zázrak a nádhernú udalosť, narodenie nášho prvého dieťatka nebolo, veru, až také ružové.
Prvý pôrod
Samko sa narodil po dlhých hodinách bolestí, použitím snáď všetkých možných metód na vyvolanie pôrodu – najhoršie to bolo po prepichnutí plodovej vody, a na záver chvíľka uvoľnenia vďaka epidurálke (tú som pôvodne nechcela, no keď pôrod nepostupoval, navrhli mi ju priamo v pôrodnici na uvoľnenie. Vtedy som nemala silu odmietnuť...).
Samko sa naviac tlačil s jednou ručičkou pri hlavičke, takže som sa neobišla ani bez „parádneho“ nástrihu hrádze nasledovaného nekonečne dlhým šitím. Niekoľko týždňov po pôrode som nedokázala poriadne sedieť a aj chôdza mi robila problémy.
No to všetko sú dnes už len spomienky a aj keď to nebolo príjemné, stálo to za to. Máme nádherného syna. Nezanevrela som na rodenie, aj keď som si „predsavzala“, že druhý pôrod bude úplne iný a že si ho vychutnám.
MATKY priznávajú: TOTO nás trápilo po pôrode!
Druhé tehotenstvo
Netrvalo to ani tak dlho a bola som opäť tehotná. Od prvej chvíle ma prenasledovali myšlienky na pôrod. Radosť sa striedala s obavami, ako to zasa dopadne a naviac pribudli obavy ohľadom toho, ako to Samko zvládne bezo mňa, keď budem v pôrodnici. No to človek skutočne nemôže vopred vedieť.
Informácie o pôrode
Čo sa týka pôrodu, snažila som sa zohnať všetky možné informácie o tom, ako si túto udalosť uľahčiť a spríjemniť. Postupne som nadobúdala pocit, že to zvládnem a že to bude naozaj iné – oveľa lepšie.
Žena, ktorá má nepríjemné spomienky na prvý pôrod, sa musí veľa snažiť, aby bola schopná myslieť pozitívne. No snažila som sa zaháňať všetky negatívne myšlienky a nahrádzať ich pozitívnymi. A celkom sa darilo.
Metódy na uľahčenie pôrodu
Pre istotu som sa držala niektorých viac či menej overených spôsobov uľahčujúcich pôrod. Pila som čaj z listov ostružiny malinovej, čaj z alchemilky, dokonca som sa prinútila aj k pitiu odvaru z ľanových semienok (čo by človek neurobil pre ľahký pôrod?), posilňovala som svaly panvového dna a mala som v pláne absolvovať aj masáž hrádze – napokon som sa k tomu akosi neodhodlala, ale ani nebolo treba.
Hlavným strašiakom pre mňa neboli ani tak bolesti, ako ten nepríjemný nástrih hrádze, ktorý sa mi po prvom pôrode tak dlho hojil a značne mi znepríjemňoval moje prvé materské dni.
Popôrodné komplikácie: Hojenie nastrihnutej hrádze
Utešovala som sa tým, že mnohým mamičkám tieto praktiky pomohli, tak pomôžu určite aj mne. Verila som, že sa vyhnem nástrihu a že bolesti budem zvládať s prehľadom.
Druhý pôrod: panika?
Celkom sa mi darilo udržiavať sa v pozitívnom očakávaní dobrého pôrodu, no keď som pár dní pred termínom dostala bolesti, zachvátila ma zároveň panika. Chvíľu mi trvalo, kým som presvedčila sama seba, že strach to celé iba zhorší a zbytočne sa tým vyčerpávam.
A tak som dýchala a dýchala - cestou do pôrodnice a v pôrodnici celú noc. Bábätko sa malo narodiť na druhý deň doobeda, tak mi aspoň povedala sestrička, ktorá ma vyšetrila.
Bolesti boli pravidelné, asi po troch minútach. Bola noc, všade tma, ticho a ja na vzdychárni. Vyzbrojená odhodlaním, že tentokrát sa nenechám zničiť bolesťou. Dýchala som a dýchala.
Vizualizácie pri pôrode
Predstavovala som si, ako pri nádychu vdychujem potrebnú energiu a s výdychom odchádza zo mňa všetka bolesť. Neviem, či to bolo tým, ale bolesti sa zdali znesiteľné. Nenechala som sa prevalcovať kontrakciami, naopak prijímala som ich ako niečo pozitívne, niečo, čo ma posúva k vytúženému cieľu – nášmu druhému bábätku.
EPI - epidurálna analgézia: áno či nie?
A tak som to dodýchala až k pôrodnému stolu. Predchádzajúca pozitívna skúsenosť s EPI ma viedla k tomu, že som si predbežne dala urobiť potrebné vyšetrenia a bola som pripravená o EPI požiadať.
Myslím, že tento pôrod by som v pohode zvládla aj bez „zázračnej“ epidurálky, no keď mi prepichli plodovú vodu, ozval sa vo mne strach, že bolesti budú príliš silné (ako vtedy prvýkrát po prepichnutí vody) a malý hlások vo mne volal, aby som si nechala tú bolesť nachvíľku „vziať“. A opäť som pocítila úľavu, bolesti odplávali kamsi ďaleko, ja som si oddýchla a posledné chvíľky pred pôrodom sme sa s manželom rozprávali.
Prečo by som už nechcela rodiť s epidurálkou...
Potom to šlo už veľmi rýchlo. Dve (manžel tvrdí, že tri?) zatlačenia a svet bol zrazu bohatší o nádherné dievčatko – našu dcérku Natálku. Keď mi ju položili na moje – zrazu také malé – brucho, bol to nezabudnuteľný okamih. Bola taká maličká a taká krásna. Chcelo sa mi plakať od šťastia.
A nástrih? Ten sa nekonal. Nebolo vraj vôbec treba. Z pôrodnej sály som vychádzala s dvoma mini-stehmi, o ktorých by som ani nemala poňatia, keby mi o nich nepovedali. Vôbec som nemala pocit, že som práve porodila 3,5-kilové dieťa. Bolo mi úžasne! Sedela som, chodila som a cítila som sa skvele. Až taký parádny pôrod som ani nečakala.
No a Samko? Ten to zvládol taktiež výborne – iba prvá noc bola kritická a potom si už na „bezmaminkovský“ stav zvykol (neverník jeden?).
Prajem všetkým budúcim mamičkám, aby si svoje pôrody užili minimálne tak, ako ja tento druhý. A keď to na prvýkrát nevyjde, treba veriť, že ten ďalší bude určite lepší!
Máte zaujímavý zážitok či skúsenosť? Čakáte bábätko, alebo sa brodíte neprespatými nocami? Vychovávate a máte tipy a triky, o ktoré sa chcete podeliť? Neváhajte a píšte nám na koscelnikova@orbisin.sk . Vybrané príbehy budú publikované!
