NEUVERITEĽNÉ: 7 fascinujúcich faktov o pôrodoch v minulosti

NEUVERITEĽNÉ: 7 fascinujúcich faktov o pôrodoch v minulosti
15.5.2019 v kategórii Infošky, autor Marika Koscelníková, foto: Istockphoto, Wikipedia commmons, mother.ly

Je priam neuveriteľné, ako dlho bolo tehotenstvo a pôrod nového človeka opradené tajomstvom. Pri čítaní týchto riadkov budete možno rady, že ste rodili v modernej dobe...

1. Tehotenské testy 

Prvý tehotenský test na báze moču bol zaznamenaný už v starovekom Egypte. Mal síce pre nás dnes trochu smiešnu formu, ale v tej dobe bol prelomový. 

Žena niekoľko dní močila na jačmeň a pšenicu. Ak jačmeň rástol, bola tehotná s chlapcom a ak pšenica rástla, bola tehotná s dievčaťom. Ak nevyklíčilo ani jedno semeno, žena tehotná nebola!

A čuduj sa svete! História uvádza, že v  70% to bola pravda. 

V 50-tych rokoch existovali proroci moču“, ľudia, ktorí dokázali určiť zo ženského moču fakt, či je alebo nie je žena tehotná. 

Pojem hormónov bol objavený v roku 1890, a až v dvadsiatych rokoch 20. storočia bol zistený hormón tehotenstva HCG. 

2. Chlapček alebo dievčatko? 

Viete o tom, že dlho panoval názor, že pohlavie dieťaťa sa určilo až pri narodení (nie pri počatí)? 

Najpopulárnejšie boli teórie o sexuálnych polohách a rituáloch, ktoré mali „zabezpečiť“ narodenie chlapca. Väčšinou boli založené na usušení a konzumovaní zvieracích pohlavných orgánov. 

Aristoteles predstavil teóriu, že dievčatká sú výsledkom abnormalít! Chlapci boli lepší, takže keď sa narodilo dievča, bolo to preto, že sa niečo pokazilo. Veril tiež, že je pravdepodobnejšie, že muž  bude mať chlapca, ak pri sexe vietor fúka na sever a nie na juh a že muži so „silnejšími“ spermiami produkujú viac mužov.

V 1700s verili, že chlapec sa narodí z pravého semenníka a z  pravého vaječníka. Čo robili v snahe porodiť syna? Neskutočné a zverské veci!  Ľavý semenník a vaječník odstránili!

3. Narodenie dieťaťa, pôrod

Mesiac pred pôrodom trávila žena z kráľovského rodu doma v spálni. 

Jej izba bola pokrytá kobercami a tapisériami farbou a tvarom pripomínajúcim maternicu. POZOR! Nemala dovolené vrátiť sa do spoločnosti až šesť týždňov po dieťati - pretože bola príliš špinavá, fyzicky aj morálne. Často nebola ani krste svojho dieťaťa. 

Narodenie panovníka nebolo len nejakým obyčajným dňom - bola to politická udalosť, ktorá mohla mať hlboké dôsledky pre celý národ ... Ako taká nebola považovaná za súkromnú záležitosť , ale skôr ako moment významného verejného záujmu. V dôsledku toho porodila kráľovná nástupcu pred mnohými divákmi, ktorí  pozorne sledovali proces, aby potvrdili pohlavie a zdravie dieťaťa. Keď v roku 1778 porodila Maria Antoinetta, rodila v spoločnosti asi 200 ľudí. 

Podobne sa pred davy ľudí len pár dní po pôrode ukázali Kate a Meghan a ukázali svojich potomkov.  Tradícia sa udržiava zrejme stále, ale našťastie, rešpektuje intímnu chvíľu pôrodu.  

5. Pôrod v bolestiach

Bolesť pri pôrode bola považovaná za výsledok Evinho prvotného hriechu: „V bolestiach budeš rodiť..."

Keď v roku 1853 porodila kráľovná Viktória svoje 6. dieťa, princa Leopolda, vdýchla chloroform na úľavu od bolesti. Neskôr o svojej skúsenosti napísala: "Požehnaný  Chloroform ... upokojujúci a príjemný pre ženu v bolestiach“, a tak sa začala univerzálna túžba po liekoch proti bolesti počas pôrodu. Chloroform bol tiež  používaný počas lekárskych operácii, rovnako populárny bol aj kokaín. 

6. Pôrodné asistentky alebo babice

Pôrodné asistentky, či skôr babice, boli už v minulosti. Lekári neboli pri pôrodoch takmer nikdy prítomní. Narodenie dieťaťa sa považovalo len za ženskú záležitosť.

Muži, lekári, pomáhali s pôrodom až neskôr aj tak boli poučení, aby sa nepozerali na ženy, o ktoré sa starali. Keď sa pôrodná asistentka zúčastnila na narodení kráľovskej alebo dobre postavenej osoby, musela zložiť prísahu, že nebude kradnúť placentu alebo pupočníkovú šnúru a nepoužije ju na čarodejníctvo. 

7. Smrť pri pôrodoch bola častá

Smutnou pravdou je, že úmrtnosť pri pôrode bola veľmi vysoká. Ženy často robili závety pred pôrodom. Nielen žien, ale aj novonarodených detí. Pôrodné asistentky často vykonávali pri pôrode aj krst. Cisárske rezy sa robili až po tom, ako matka zomrela, s nádejou na záchranu dieťaťa.

Počas tohto obdobia sa rodilo doma. Do nemocnice privážali len ženy vo vážnom stave. Špecializácie v medicíne vtedy ešte neexistovali, takže sa väčšinou dostali do rúk lekárom, ktorý robili všetko - vrátane operácií, pitiev na mŕtvolách a pôrodov detí. Bez umytia rúk!

Až v roku 1846 Dr. Ignaz Semmelweism označil neumývanie rúk počas vykonávaní lekárskych úkonov za hriech, ale nikto ho v tom čase nepočúval (dokonca ho za toto "klamstvo" vyhodili). Až v roku 1875, keď bola v nemocniciach bežná sterilizácia nástrojov a bežné umývanie rúk, riziko úmrtí sa znížilo.  

Zdroj: www.mother.ly

Fotogaléria