Medzi mamami: Manželské mýty, alebo pravdy?
Nikdy nechoďte spať rozhádaní, dieťa váš vzťah nezachráni, po rokoch to už nebude o láske a vášni, ale o priateľstve... Akými ďalšími pravdami nás pravidelne kŕmia rubriky ženských časopisov? Skutočne sú niektoré vyjadrenia pravdivé, alebo ide iba o mýty, pretože existuje dostatočný počet výnimiek. Na niektoré sme sa pozreli...
1. Nikdy nechoďte spať rozhádaní!
Pozrime sa teda hneď na ten prvý spomenutý mýtus. Hovorí sa, a nielen v kruhoch laickej verejnosti, že je dobré nechodiť spať rozhádaní. To je pekné predsavzatie, ale čo potom rada – ráno múdrejšie večera? Skutočne si dokážeme povedať, OK, ideme si ľahnúť, všetko zažehnané a druhé kolo bude ráno alebo vôbec? Je možné dať „pokoj zbraniam“ a spokojne odfukovať? Náročné...
Esencie fungujúceho manželstva: TOTO sú vaše tipy
Svoje o tom vie Nika, ktorá sa rozhodla toto pravidlo ignorovať, presvedčila ju jej osobná skúsenosť:
„S mužom sa veľmi nehádame, ale keď už, tak to stojí za to... Aj ja som sa chcela držať tej úchvatnej rady, aby sme nešli spať rozhádaní. Lenže, čo keď sa začnete hádať v rámci večerného relaxu pri debate a tá sa akosi vymkne z rúk? Navyše, keď sa partnerovi podarí „zahrať na citlivú strunu“? Trošku problém, nie? Pre mňa určite... V ten večer sme rozoberali niečo ohľadom mojej rodiny, čo je vždy predmetom sváru.
Muž mal tiež „svoj deň“, takže bol nepríjemný a riadne sme sa posekali. Všetky pravidlá hádky boli porušené – spomínanie starých záležitostí, zraňovanie, krik... Rozhodne som nemala chuť sa uzmierovať. Nie, v takýchto chvíľach si myslím, že to musí nejako dozrieť. Ráno sme si povedali „prepáč, mrzí ma to“, muž dokonca prišiel s raňajkami do postele, ale večer by som jeho uzmierovacie gesto asi nebrala. Chápem však, ak to má niekto nastavené inak a chce mať pred spánkom čistý stôl...“
A ako ste na tom vy? Idete spať uzmierení, alebo občas s partnerom zaspávate tak trošku „na nože“?
JA som taká a ON iný: Aký balík odlišností sme schopní uniesť vo vzťahu?
2. Hovorte absolútne o všetkom
Tak na tejto rade čosi je, a zároveň nie je. Je dôležité byť k sebe otvorení, úprimní, ale to neznamená, že ak občas niečo zamlčíte, naruší to váš vzťah alebo ste neúprimné.
Možno by vášho partnera nepotešilo, že ste všimli, že svokra neumýva riad dostatočne a do skriniek občas neúmyselne uloží mastnejší tanier alebo pohár plný šmúh. Toto je lepšie nechať si pre seba... A niekedy nie je potrebné, aby vedel, že vás ktosi balil (nie každý muž to znáša dobre), občas sa ťažko vysvetľuje, že vášmu egu to síce pomohlo, ale to je všetko... Avšak, neplatí to pri zásadných veciach, o ktorých by ste spolu mali hovoriť, a možno si aj vymeniť názory.
Je pravda, že absolútne všetko si navzájom hovoriť nemusíte, ale HOVORTE spolu a POČÚVAJTE SA. A, najmä, zo zásadných informácií partnera nevynechávajte. Neprestávajte sa zaujímať jeden o druhého, pretože to môže byť začiatok konca. Urobte si spoločný rituál a raz do týždňa sa spolu pozhovárajte o všetkom, čo sa udialo, čo vás trápi, čo by ste chceli, aby sa v domácnosti zrealizovalo. A so záujmom sa zhovárajte o tom, čo partner prežil v práci. Stačí malá chvíľa denne, aby ste „nestratili spojenie“.
3. V šťastných manželstvách sa nehádajú
Áno, aj toto sa občas hovorí, ale nie je to pravda. Hádka je forma komunikácie, výmena názorov. Aj partneri, ktorých považujete za vyrovnaný a harmonický pár sa občas pohádajú, alebo – ak chcete – vymenia si názory na vec.
Problémom je, ak sa háda iba jeden z dvojice, ak je hádka nekonštruktívna, ak sa priveľmi kričí a slovne ubližuje, degraduje, zahanbuje... Ale niekedy môže hádka patriť k vzťahu a je jeho korením, bez ktorého pár nevie byť.
Ako je to v prípade Jany, temperamentnej mamy troch detí.
„S mužom prednášame a profesiou sme právnici, takže, kým my sme v tom, že vzájomne diskutujeme a vyvraciame partnerove slová, alebo potvrdzujeme tie svoje, iní nás vnímajú, že sa často hádame. Moja kamarátka mi raz povedala – „Vy ste taký fajn pár, ale tak hrozne často a za každú hlúposť sa hádate.“ Ale my to tak nevnímame.
Sme zvyknutí argumentovať a keďže sme obaja dosť temperamentní, asi sa niekomu môže zdať, že už je to hádka. Tých skutočných bolo v našom partnerstve pomerne málo, ale keď už sú, tak to fakt hromy-blesky lietajú vzduchom. Inak je to len o výmene argumentov, hold, choroba z povolania,“ konštatuje so smiechom úspešná právnička.
4. Oko za oko, zub za zub
V prípade partnerstva asi viete, kam mierime. Áno, občas sa v našich životoch vyskytne – nevera. A niekedy dostávame aj „dobre mienené“ rady, ako s ňou zatočiť. Jednou z nich je, urobiť to isté partnerovi. No psychológovia v tomto prípade oprávnene bijú na poplach. Zvoliť tento prístup nie je úplne šťastné riešenie. Nemusí vám priniesť ani spokojnosť, ani pokoj v duši (práve naopak), ani pocit, že ste si fifty-fifty...
Ľubica síce so svojím manželom po prevalenej nevere neostala, ale tiež konala v duchu – čo ty mne, to ja tebe, a tiež sa jej to vypomstilo.
„Keď som odhalila manželovu neveru, presnejšie trojročný paralelný a plnohodnotný vzťah, bol to šok. Hneď som to na neho vybavila a rozhodla sa konať. Odišla som k rodičom aj s dcérkou. Scenár bol potom asi taký, aký predpokladáte – prišiel, odprosil s kyticou päťdesiatich ruží na kolenách, dokonca plakal. Už nikdy takúto chybu neurobí a bla-bla. Nechala som sa obmäkčiť.
Chvíľu bol pokoj, snažili sme sa o druhé dieťa, život zapadol do svojich vybehaných koľají. Až kým som nezistila, že s ňou paktuje opäť. To už som sa naštvala a podala žiadosť o rozvod. Celý proces bol však zdĺhavý a ja som medzitým stihla mať jeden krátky románik. Presne v duchu – kašlem ťa, môžem si to dovoliť, už v podstate nie som vydatá, som slobodná žena, ktorá si môže užívať, koľko chce! Nebola som.
Hoci som svojho muža nechcela ani vidieť, ani iný chlap v posteli mi pokoj nepriniesol. Cítila som sa z toho nanič. Skrátka som ešte nebola pripravená na nový vzťah a (ako som si pripomenula) na vzťahy na jednu noc som, jednoducho, nebola a nie som. Ale môj vtedajší sa to „domákol“ a pekne to využil pri rozvode. Bola som za... viete si predstaviť... Takže, keď aj prídete na neveru, nestavte na cestu revanšizmu, nie je to cesta k nájdeniu vlastnej sebaúcty, ani prípadného partnerského šťastia...“
Za zatvorenými dverami: Ustála som mužovu neveru
5. Dieťa vzťah (ne)zachráni
Toto je skutočne jedna z omieľaných právd, ktorá funguje takmer na 100 percent. To mizivé percentíčko, kedy sa to niekomu vo vzťahu otočilo o pozitívnych stoosemdesiat stupňov príchodom dieťaťa, je naozaj mizerné. Ak je partnerstvo na figu, nezlepší ho ani príchod potomka. Skôr naopak. Prídu ďalšie stresy, tlaky, frustrácie, čo pohode neprispieva...
Ale, poznáte nás, milé čitateľky, viete, že sme v základe optimistky (a romantičky), a tak sme jeden svetlý príklad našli. Prezradila nám ho naša čitateľka Mia:
„Viem, že sa vraví, že dieťa vzťah nezachráni, ale v našom prípade to tak je. Môj partner bol ako veľké dieťa – celé dni sa hrával na PlayStation, chodieval s kamošmi na pivo či futbalové zápasy, alebo s nimi dokázal hodiny a hodiny debatovať pri našom paneláku. Moja mama si už klopkala na čelo, prečo to neukončím, že partner nemá poriadnu prácu, správa sa ako taký malý chlapec, z neho nikdy nič poriadne nebude a čaká ma smutná budúcnosť. Už-už som sa chystala, že sa s ním pozhováram a ukončím to, keď som zistila, že som tehotná.
Partner sa neskutočne tešil. Hneď na druhý deň predal svoju obľúbenú hračku, na internete čítal iba tehotenské informácie a našiel si novú prácu. Mala som pocit, že sa zo dňa na deň zmenil. A trvá to dodnes. Keď som sa ho pýtala, prečo bol taký ľahkomyseľný, keď sme boli ešte slobodní – bez dcérky, tak mi povedal, že mu to nejako nedochádzalo, myslel si, že ani mne sa ešte nechce byť dospelou a jeho ľahkovážnosť mi bola sympatická.
Dnes mám skvelého partnera (moja mama je z neho úplne hotová) a toho najobetavejšieho otca našej dcérky. A, dúfam, že bude aj tomu druhému drobčekovi, ktorý príde na svet v júni,“ uzatvára svoj romantický príbeh Mia z Košíc a my veríme, že ich rodinné šťastie bude trvalé.
Zo života
Ale, aby sme vás opäť tak trochu usadili na zem, ak vám náhodou napadlo, že váš nefunkčný vzťah posuniete na novú úroveň dieťaťom, je tu príbeh Marianny. Jej manžel je tiež hrdým tatom, to áno, ale stopercentným partnerom bol len chvíľu. Po krátkom sa čase sa opäť dostala na čelo rebríčka jeho hodnôt kapela, posilňovňa a aktívny relax bez rodiny...
„Dokonalým partnerom, ktorý sa na sto percent venuje rodine a keď je treba, tak ju vždy uprednostní, bol môj partner asi dva mesiace po narodení dcérky. Potom ho už začalo páliť pod zadkom a poďho brnkať si s kapelou. Možno si poviete, že to predsa nie je zlé, že sa venuje hudbe. Nie, nie je – ale u nich je to naozaj len brnkanie si v garáži a žiaden posun. Aspoň trápny koncert u nás v dedine, keby urobili, tak si poviem – OK, má to aspoň tento zmysel. Ale takto sa chlapci akurát hrajú.
Do toho, samozrejme, dvakrát do týždňa posilňovňa. Pravdaže, v nedeľu popoludní berie dcérku na prechádzku v kočíku a všetky babky nad ním ochkajú a mňa ide uchytiť od zlosti – keby tie vedeli! Proste trvalá puberta, podľa mňa v päťdesiatke plynule prejde do ďalšej, len mi je mi záhadou, či k nej bude patriť aj nová rodinka, alebo sa skôr zameria na technické hračky typu „motorečka“, mega auto a podobne... Dcéra však na manželovi lipne, takže sme zatiaľ „rodinka“ (k pohľadaniu),“ dodáva nie veľmi nadšene mladá mamička.
Žijem vo vzťahu a predsa sa cítim osamelo
Vzťahy sú rozmanité. Čo platí u susedov, nemusí u vás
Tak to vidíte – platí aj neplatí. Ako mnoho pravidiel, právd a rád – všetko závisí od danej dvojice. Niekto by mal mať napísané nad jedálenským stolom – neísť spať rozhádaní a uzavrieť konflikt, pretože potom ho nechávajú v mlčanlivom neriešení príliš dlho. Iným by, zasa, pomohlo, ak by trošku vychladli v duchu – ráno múdrejšie večera.
Možno máte pocit, ako môže byť vaša sestra/kamarátka šťastná, keď ten jej je taký „nemluvka“, ale jej to možno vyhovuje. Možno rád počúva, zvažuje, kým niečo povie, alebo sa otvorí len pred ňou. Pre vás je dobrý extrovertný zabávač, vaša kamarátka má radšej tichšieho introverta, to však neznamená, že za dverami svojej domácnosti musí byť nešťastná. Napokon, v rozmanitosti, aj vo vzťahoch, je krása života, no nie?