Partnerský život: Kde končí flirt a začína nevera?
Dá sa povedať, kde je hranica?
Úsmev, dlhý pohľad, potom možný letmý dotyk na ramene. Však je to len neškodný flirt, nič iné z toho neplánujete, či? Lenže váš partner na to môže mať úplne iný pohľad. Okrem toho, keď sa takto správa ten druhý vo vzťahu, môžeme si to vysvetľovať úplne inak. Zrazu to už nie je len nevinný flirt.
„Boli sme nakupovať a zastavili sme sa v kaviarni, lebo sme boli po dlhej dobe bez detí. Keď prišla čašníčka, môj muž bol zrazu veľmi milý, usmieval sa a daj nejaký trápny žart, na ktorom sa ona zasmiala a on bol celý šťastný, že sa smiala. Ja som tam sedela na stoličke a hanbila som sa ako pes. Sedím tam a on si flirtuje,” začala rozprávať 34-ročná Žaneta, ktorá je päť rokov vydatá a má štvorročného syna a ročnú dcérku.
Vraj ju to jednak trochu zranilo, lebo po toľkých rokoch, čo sú spolu, sa už manžel na ňu takto „puberťácky neusmieva a nesnaží sa ju rozosmiať,” ako to Žaneta opísala, ale jednak sa aj cítila trápne, že sa to celé odohralo pred ňou. „Čašníčka si určite myslela, aká som chudera,“ dodala. Sama Žaneta uznala, že v podstate o nič nešlo, ale zasiahlo ju to. A to je podľa nej to dôležité. Partneri by si nemali robiť to, čo druhému ubližuje, aj keď sa zdá, že o nič nejde.
6 dôvodov, prečo muži flirtujú - a nejde len o sex
Každý máme hranice niekde inde
Nie je to ale úplne jednoduché. Každý z nás má totiž hranice niekde inde. „Keď do vzťahu vstupujú dvaja ľudia, dochádza k spájaniu dvoch odlišných svetov, ktoré navonok nemusia byť veľmi viditeľné. Preto pre niekoho môžu byť určité prejavy človeka prejavom družnosti, pre iného už môžu byť cez čiaru. Dokonca ich môžeme vnímať ako neveru. Pre vzťah je, z môjho pohľadu, veľmi dôležité vzájomne poznať svoje hranice a nájsť miesto, kde sa v nich stretneme,” povedala psychologička a párová poradkyňa Mgr. Zdenka Némethová.
Je flirt nevera?
Na túto otázku nemá nikto zaručenú odpoveď. Americký magazín Cosmopolitan sa na to opýtal niekoľkých expertov a dostal zaujímavé odpovede. Jednou z týchto expertiek bola Michelle Croyleová, ktorá povedala:
„Niekto môže byť jednoducho veľmi otvorená osoba a priateľská voči iným ľuďom, ale bez akejkoľvek túžby dotiahnuť to ďalej. Avšak niekto iný sa môže práve snažiť zistiť, kam až môže zájsť, či môže získať pozornosť inej osoby, čo všetko mu prejde alebo akú úroveň prepojenia s tou ďalšou osobou môže mať. Je to otázka zámeru a integrity v srdci toho človeka. Ak niekto nemal v úmysle flirtovať, ale bol priateľský a to prekážalo jeho partnerovi alebo partnerke, tak ten partner alebo partnerka by mu mal/mala povedať, ako sa cíti a spoločne by mali hľadať riešenie, na ktorom sa dokážu zhodnúť.”
Ďalší expert na vzťahy, Rabbi Shlomo Slatkin, zase odpovedal takto: „Zatiaľ čo flirtovanie nie je technicky nevera, môže byť vnímané ako narušenie dôvery, pretože ukazujete záujem o niekoho iného. Samotná myšlienka, že sa pozeráte mimo svojho vzťahu a urobíte aj prvý krok, to flirtovanie, hoci len jemné, môže partnera zraniť. Pohybujete na sa šmykľavom povrchu, na ktorom nebudete možno schopný zastaviť, ak flirtovanie pokročí.”
Nevera: Tretina manželstiev ju ustojí
Môžete zraniť toho druhého
Sú páry, ktoré majú to šťastie, že ich hranice majú k sebe veľmi blízko. Majú podobný pohľad na to, ako sa k ďalším ľuďom môžu správať, čo je cez čiaru a čo nie je. Ale mnoho iných to šťastie nemá a ich hranice sú od sebe vzdialenejšie. Niekomu možno neprekáža, ak si partner alebo partnerka trochu poflirtuje, kým nedôjde k fyzickému kontaktu alebo nejakému zaľúbeniu. A pre niektorých je v poriadku aj fyzický kontakt. Závisí od každého páru.
Ak to tak chcú obaja, tak im to podľa Zdenky Némethovej fungovať môže. „Vezmime si príklad človeka, ktorý chce žiť v otvorenom vzťahu. Chce mať možnosť striedať sexuálnych partnerov, ale zároveň mať jedného, ku komu sa môže stále vracať a s ktorým chce žiť v jednej domácnosti. Pokiaľ sú vo vzťahu dvaja s rovnakým postojom, tak im to bude fungovať dovtedy, kým sa nastavenie jedného nezmení. Ani jeden to nebude vnímať ako neveru. Budú to vnímať skôr ako spestrenie alebo ako životný štýl.”
Ak ale ten postoj nemajú rovnaký, dochádza k problému nekompatibility životného štýlu, varuje psychologička. „Zákonite bude jeden vo vzťahu nešťastný. Ak sa monogamný partner podriadi a pristúpi na otvorený vzťah, bude opakovane zraňovaný správaním svojho partnera. Pokiaľ sa vzdá svojich túžob ten druhý, väčšinou sa jeho sexuálna frustrácia nejakým spôsobom prejaví alebo bude prebiehať utajenou formou,” povedala.
Otvorený vzťah a sex s treťou osobou je možno trochu extrémny príklad, ale to isté platí v podstate aj pre flirtovanie a spôsob, ako komunikujeme my alebo náš partner s inými ľuďmi. Zdenka to vysvetlila na krásnom príklade, keď si na workshope urobili s účastníkmi malý experiment.
„Pozorovali sme, kde vnímame našu hranicu v komunikácii, ktorá je prejavom priateľského spoločenského prejavu a kedy by sme komunikáciu vnímali ako neprimeranú, príliš intímnu. Situáciu sme si prehrali jedenkrát v pozícii toho, kto komunikuje s cudzím človekom a pozorovali sme, aké formy prejavu sú priateľské, lichotivé a kde je u každého pomyselná hranica, ktorú by vnímali už ako príliš intímnu. Druhýkrát sme si situácie prehrali v pozícii manželského partnera, ktorý túto komunikáciu pozoruje.
Výsledok bol pre účastníkov veľmi prekvapujúci a vôbec si ho neuvedomovali. Keď boli v pozícii toho, kto vedie komunikáciu s cudzím človekom, vnímali svoj prejav ako priateľský, osobnejší a úprimný (boli si vedomí svojich čistých úmyslov). Keď však boli v pozícii životného partnera, ktorý pozoruje túto komunikáciu, rovnaký prejav vnímali ako nevhodný, príliš intímny a aj prekračujúci hranicu. Rozdiel vo vnímaní našich hraníc bol markantný.”
Hranice sa môžu meniť a posúvať
Aj to, že tie hranice niekde máme, nemusí byť nemenné. Podľa psychologičky závisí aj od toho, čím si daný pár v tom momente prechádza. „Ak vzťah prechádza krízou, môžeme omnoho citlivejšie vnímať a reagovať na prejavy toho druhého. Počas krízy vo vzťahu cítiť ochladenie. Veľa prejavov náklonnosti absentuje a pokiaľ dochádza k situáciám, ktoré sú napäté a pokus o zblíženie končí nedorozumením alebo konfliktom, vtedy môžeme vnímať akékoľvek priateľské prejavy voči opačnému pohlaviu ako prekračujúce hranicu,” povedala.
Žaneta, ktorej manžel flirtoval s čašníčkou v kaviarni, k tomu pridala ďalší rozmer. „Ako som ho sledovala, hovorila som si, že ku mne sa takto nespráva. Nie je taký milý a ústretový, skôr mám pocit, že mi občas odvrkne. Nechcem tým povedať, že máme zlé manželstvo, skôr také normálne. Lenže keď vidím, že vie byť príjemný, hnevá ma, že voči mne už taký dávno nie je,” otvorila sa.
Potvrdila to aj Z. Némethová, podľa ktorej vnímame kontrast v tom, ako sa náš partner správa voči druhým a ako voči nám. „Pokiaľ na nás bude zvyšovať hlas, kritizovať nás, hodnotiť, či vyčítať nám a voči druhým bude milý, oceňujúci a nápomocný, môžeme to vnímať ako narušenie intimity o to intenzívnejšie, ak k tomu dochádza opakovane a dlhodobo.”
Ako ďalej po NEVERE?
Ako to (vy)riešiť?
Ak sú vaše hranice niekde inde ako partnerove, treba to vyriešiť. Nie je dobré nechať to visieť vo vzduchu. Podľa odborníčky je pre partnerský vzťah dôležité vedieť sa porozprávať aj o tom, aké prejavy nás zraňujú.
„Pokiaľ nejaké prejavy jedného zraňujú toho druhého, je v záujme ich vzťahu poznať ich a naučiť sa konať tak, aby k tomu v budúcnosti nedochádzalo. Ide v podstate o schopnosť vyjadriť si navzájom negatívnu spätnú väzbu. Nakoľko sme toho schopní, vypovedá aj o hĺbke a kvalite nášho vzťahu. Ide o schopnosť vedieť hovoriť aj o nepríjemných veciach. Nejde o deštruktívnu kritiku,” povedala párová poradkyňa.
Bohužiaľ, ani schopnosť komunikovať nám nezaručí, že sa už do zraňujúcich situácií nebudeme dostávať. To je podľa Z. Némethovej mylná predstava. „Vzhľadom k tomu, že vzájomné vylaďovanie svojich postojov trvá dlhší čas, zvyčajne odporúčam držať sa tých užšie nastavených hraníc, aby nedochádzalo k ďalším zraneniam. Je to zatiaľ prvý krok v procese hľadania, vylaďovania a spoločného rastu oboch partnerov. Nasledujú rozhovory smerujúce k porozumeniu a hľadaniu bodu, v ktorom sa môžu partneri spoločne stretnúť,” odporúča.
Bez rozprávania sa však problém nedostane vôbec šancu vyriešiť sa. Preto treba komunikovať, a treba komunikovať otvorene. Veď je to predsa váš partner. Komu inému môžete na rovinu povedať, čo vás trápi, ak nie jemu?