Matky príjmu aj horšie platené práce - kvôli deťom
Peniaze toho dokážu veľa – aj ľudí rozdeliť a rozbiť manželstvo. Alebo práve naopak, dokážu byť aj dôvodom, prečo vo vzťahu niekto zostane. Často ide o ženy.
A to nie preto, že by muža chceli finančne vyciciavať, ale jednoducho nemajú na výber. Sú od mužov finančne závislé, pretože trh práce je voči nim stále nespravodlivý. A ony sú si vedomé toho, že samy nebudú mať v niektorých prípadoch ani na nájomné v normálnom byte, kde by mohli žiť s deťmi.
„Nerozumiem, prečo sa ženy sťažujú. Už dávno nežijeme v dobe, keď nemali na výber a mali zostať doma, starať sa o deti a domácnosť, kým muži chodili cez deň do práce a večer na pivo. Majú možnosť voľby, trh práce im je predsa otvorený,“ profesionálne zhodnotil 43-ročný Miro, otec dvoch detí, ktorý verí tomu, že rovnosť medzi pohlaviami sme už dávno dosiahli. Pýtam sa, kto viac zarába, či on alebo jeho manželka. „To je úplne jedno, peniaze máme spoločné,“ odpovie mi.
Peniaze vo vzťahu - ako o nich hovoriť?
Kto zarába viac?
Domnievam sa, že jemu to je jedno, pretože on je ten, ktorý zarába viac. Ale zaujímalo by ma, či aj jeho manželke je to úplne jedno. Pretože keby sa ona rozhodla od neho odísť alebo by sa mu náhodou niečo stalo, možno by to finančne nezvládla. A ak zostanú navždy spolu, ak Miro nebodaj raz príde o prácu, jeho manželka možno celú rodinu neuživí. A možno sa mýlim a zarába omnoho viac ako Miro. Bola by ale jedna z mála.
Zarábam menej kvôli deťom
Nataša má 35 rokov, dve deti vo veku sedem a štyri roky, a manžela, ktorý zarába omnoho viac ako ona. „Je to taká snehová guľa, nabaľuje sa to na seba,“ povedala. „Najprv ideš rodiť, zostaneš na materskej, a hoci zamestnávateľ je povinný držať ti miesto, už hneď tie tri roky si finančne od niekoho závislá. A keď sa vrátiš do práce, je to náročné, lebo zaostávaš za tými, ktorí z pracovného kolobehu nevypadli.“
Navyše, Nataša s rodinou žijú v zahraničí, kde trojročná materská nie je, a kde nemajú žiadnych členov rodiny, ktorí by sa o deti postarali, keď treba, alebo ich aspoň vyzdvihli v škôlke. „Každú jednu chrípku a boľavé bruško musím zostať doma, lebo nemám kam dať deti. Všetky prázdniny musím zostať doma. Nemohla som sa vrátiť do práce, lebo by som potrebovala neustále nejaké voľno,“ dodala.
Pracuje preto flexibilne, je na voľnej nohe. „To ale znamená, že zarobím omnoho menej, ako keby som bola normálne zamestnaná. Občas mám pocit, že pracujem rovnako veľa ako ostatní, ale dostanem omnoho menej zaplatené, lebo nie som normálny zamestnanec. Beriem to ako daň za to, že som flexibilná a môžem povedať, že dnes so mnou nepočítajte. Ale je to vysoká daň.“
Suma sumarum? Nataša pracuje vždy, keď sú deti v škôlke a škole. Keď sa treba o ne postarať, stará sa o ne. Keď treba niečo vybaviť, ide to vybaviť. Uprace a navarí. Voľný čas prakticky nemá. A zarobí toľko, že keby zajtra jej muža zrazilo auto, nemá ani na nájomné. „Som z toho v strese, lebo nikdy nevieš, čo sa môže stať,“ uzavrela.
Aby sme sa mali dobre...
Natašin muž v strese nie je vôbec. Vraj je jedno, kto z nich zarába, hlavne, že majú všetko, čo potrebujú. To je ale pohľad toho, kto je ekonomicky silnejší, lebo on nemusí mať strach, že ak zostane sám, nezvládne to finančne. Podobne to vníma aj manžel 41-ročnej Janky, ktorý zarábal sám na rodinu vyše sedem rokov, ktoré ona strávila na materskej s tromi deťmi.
„On v tom nevidel nikdy problém, kým bolo všetko ok. Ale v momente, ako sa mi niečo nepáčilo, mi povedal, že by som mala byť vďačná za to, že on sa snaží, aby sme sa mali dobre a zarába pre nás, kým ja som doma. Je mi z toho zle, pripadá mi to ako tvrdenie generácie mojej babky,“ povedala Janka. Celé tie roky bola nešťastná, pretože mala pocity viny, keď kúpila niečo drahšie. „Lebo som vedela, že ja som na to nezarobila. Cítila som sa ako malé decko, ktoré si musí pýtať peniaze na niečo pekné, čo si chce kúpiť.“
Keď sa po siedmich rokoch vrátila do práce, dali jej ten istý plat, ktorý mala, keď tam pracovala predtým. „Všetci ostatní zarábali omnoho viac, dokonca aj mladí, ktorí prišli po mne,“ povedala. „Často som musela zostávať na OČR a neviem na čom všetkom, takže ani nejaká perspektíva kariérneho rastu mi nehrozila. A hľadať si novú prácu? Keď som do životopisu napísala, že som posledných sedem rokov bola doma, bolo mi až trápne ten životopis niekam poslať.“
Robíme horšie platené práce
Oxfam ( ext. zdroj Oxfam) je nezávislá charitatívna organizácia, ktorá celosvetovo bojuje proti chudobe. Zameriavajú sa aj na chudobu žien, ktorá je aj napriek pokroku v tejto oblasti stále veľmi citeľná. Ženy sú jednoducho náchylnejšie na chudobu ako muži. Dôvodov je podľa Oxfam viacero. Prvým je, ženy často vykonávajú prácu, ktorá je horšie platená a často aj morálne podhodnotená.
33-ročná Elena, mama dievčatka, je učiteľka. „Môj muž robí v IT, zarobí násobne viac ako ja. Minule mi ktosi povedal, že veď aj ty si mohla študovať IT a mohla si dobre zarábať, to bola tvoja voľba. Áno, bola to moja voľba, a áno, mohla som študovať IT, ale ak budeme všetci robiť v IT, kto bude učiť na školách? A budeme mať zdravotné sestry? Nielenže horšie zarábame ako ITčkári, ktorí sú zväčša muži, ale ešte sa k nám ľudia aj správajú, ako keby sme boli menejcenné a horšie ako tí ITčkari, lebo sme len učiteľky,“ povedala.
Ženy majú dlhšie pracovné dni, ak sa spočíta ich platená a neplatená práca.
Nezastavíme sa
Ďalším dôvodom je podľa Oxfam neplatená práca. Ženy vykonávajú minimálne dvakrát viac neplatenej práce ako muži, v niektorých prípadoch podľa Oxfam aj desaťkrát viac, pričom cena tejto ženskej neplatenej práce celosvetovo sa ročne odhaduje na 10,8 bilióna amerických dolárov. Je to trikrát viac ako v technologickom priemysle. Ženy majú tým pádom dlhšie pracovné dni, ak sa spočíta ich platená a neplatená práca. Podľa Oxfam to znamená, že mladá žena bude pracovať o štyri roky viac v hodinách ako muž.
Aj k tomu má Elena čo povedať. „Je to pravda. Prídem domov z práce, starám sa o dcéru, pripravujem večeru, riešim, čo treba nakúpiť, či netreba ísť s dcérou na nejaký krúžok alebo kontrolu k lekárovi, či jej netreba zohnať niečo do školy, napríklad kostým na karneval, musím upratať, musím dať prať. Môj muž síce tiež urobí čo to v domácnosti, ale ani zďaleka nie toľko čo ja. Ja nemám žiadny voľný čas, jeho vidím sedieť a byť na mobile. Ja si to nemôžem dovoliť. A pritom po ničom netúžim viac ako po tom, aby som sa chvíľku nudila.“
Tento problém umocnila pandémia. Ženy boli často tie, ktoré zostali doma a starali sa o chorých príbuzných. Nielen o deti, ale o všetkých príbuzných. Andrea, mama dvoch malých detí, ktorá pracuje v PR flexibilne, tri mesiace nepracovala skoro vôbec. „Lebo najprv sme mali my doma covid, takže som sa starala o nás. Potom moji rodičia, takže som sa starala o nich. Potom svokra, a hádaj, kto sa staral o svokru, kto jej varil, upratoval, pomáhal so všetkým? Samozrejme, že ja, lebo muž mi povedal, že on musí pracovať, ja nemusím.“ Keďže Andrea je platená podľa toho, koľko odrobí, tri mesiace nezarobila vôbec nič.
MÔŽEM PRACOVAŤ a PODNIKAŤ počas materskej a rodičovskej dovolenky?
Je iná možnosť pre matky?
Podľa prieskumu austrálskej vlády ženy dvakrát častejšie ako muži strávili 20 alebo viac hodín týždenne neplatenou starostlivosťou o deti alebo dozorom nad nimi. Dvakrát častejšie ako muži strávili týždenne minimálne päť hodín prácou v domácnosti. Omnoho častejšie varili, piekli, starali sa o iných dospelých v rodine či nakupovali potraviny pre rodinu. A to sa týka zamestnaných aj nezamestnaných žien.
„Suseda tiež pracuje len na polovičný úväzok, aby sa stihla starať o deti,“ hovorí Nataša. „Lenže ona vôbec nežije v šťastnom manželstve. Už párkrát si tak vzdychla, že keby mohla, odišla by od muža, ale nevie, kde by s deťmi bývala a ako by sa uživila. A nie je to jej chyba. Jednoducho sa musí starať o deti, lebo ich nemá kam dať, a jej práca je slabo platená.“
„Je hrozné byť finančne od niekoho závislá, ale ešte horšie to je vtedy, keď vieš, že nemáš inú možnosť. Všetci hovoria o tom, že ženy teraz možnosti majú. Nemyslím si to. Určite nie všetky,“ uzavrela Nataša.