Mama na Havaji: Vyčítajú mi, že dcéru kŕmim päťkrát denne

Kristína Majerová | 24. august 2020
Život na Havaji
foto: archív Aleny Smith Korbáčkovej

Havajčania majú obrovské rodiny a je veľmi bežné, že žena rodí s 20 ľuďmi pri posteli.

Alena Smith Korbáčková je Slovenka, ktorá žije za oceánom v USA už 9 rokov, z toho 7 rokov na Havaji. Je mamou dcérky Leily, ktorá má 15 mesiacov, s mužom otvárajú pizzeriu, kde plánuje vypomáhať. Rodená Trenčianka naše krásne Slovensko navštívila naposledy na jeseň 2017.  O tom, či je život v USA a na Havaji taký rozprávkový, ako ho poznáme z médií my, nám povie ona sama.

Nežije sa tu ako v amerických filmoch, to je isté. Ak by sa všetko dobré, čo na Slovensku máme, spojilo s americkými vychytávkami, máme najúžasnejšiu krajinu na svete...

Zdravotná starostlivosť

Osem rokov života v Štátoch mi zmenilo názor na mnoho vecí a hoci americké nemocnice sú v porovnaní s našimi luxusné, luxusná je aj ich cena. Tie minimálne odvody, ktoré sa platia za zdravotné poistenie na Slovensku, sú v porovnaní s americkými nič.

Zamestnávateľ je povinný vám ponúknuť poistenie, iba ak pracujete na plný úväzok a v mnohých prípadoch to nie je zadarmo. Za moje posledné poistenie som platila 200 dolárov mesačne. A ak už poistenie máte, aj si zaň platíte, väčšina vyšetrení, prehliadok, liekov je stále spoplatnených. Ja som mala šťastie a všetky tehotenské prehliadky boli zadarmo, ale za pôrod sa už platí. Za vaginálny pôrod bez komplikácií sa pri mojom druhu poistenia účtovalo 800 $ a za cisársky rez 1 500 $. 

Starostlivosť o dieťa je ďalšia položka. Keď som sa túto krásnu sumu dozvedela, prišlo mi zle.

Bola som približne v treťom mesiaci a tam, kde sa končili ranné nevoľnosti, prichádzali finančné úzkosti. 

Život na Havaji nie je rozprávka

Život na Havaji, kde som žila 7 rokov, otehotnela aj porodila, nebol  taký, ako ho vykresľujú médiá a cestovné agentúry. Krajina je to krásna a ako dovolenková destinácia naozaj stojí za to, ale žiť tam, je už úplne o niečom inom.

život na havaji

Peniaze sme nazvyš nemali, tak som vedela, že musím niečo vymyslieť. Podarilo sa mi získať poistenie od štátu, ktoré sa udeľuje sociálnym prípadom alebo tehotným ženám s nízkym príjmom. Za prenájom nášho bytu (garsónky) sme síce platili  2 000 $ mesačne, ale na Havaji, som bola zaradená ako „sociálny prípad”. Aspoň som mala pôrod zadarmo.

Tehotenstvo na Havaji

Tehotenské prehliadky sú raz do mesiaca až po 36. týždeň, potom sa už chodí raz týždenne. V 12. týždni sa odoberie vzorka z krčku maternice ako pri preventívnej prehliadke a potom sa už „zospodu“ nevyšetruje. Ide to tam ako na bežiacom páse, ale ak som mala nejaké otázky, nikdy som nemala pocit, že sa ma snažia rýchlo „vybaviť“.

Keďže mám ochorenie štítnej žľazy, tak mi robili tri soná, posledné okolo 35. týždňa. Štandardne sa však robia iba dve. Prehliadky nie sú vždy s tým istým lekárom a ani pôrod sa nedal dohodnúť s konkrétnym pôrodníkom. Toto však závisí od druhu nemocnice a typu poistenia. 

Materská dovolenka na Havaji

Ak by to bolo možné, určite by som šla rodiť na Slovensko. Materská dovolenka je na Havaji iba 6 týždňov. Či dostanete nejaký finančný príspevok, záleží od zamestnávateľa. Moja firma preplácala 52 % z platu a ako mi bolo povedané, väčšina neprepláca nič. Miesto vám za tých 6 týždňov podržia, ale ústretovosť v prípade napríklad neplateného voľna je skôr výnimkou.

Ja, odchovaná naším socialistickým režimom s  trojročnou materskou dovolenkou, som ťažko predýchavala myšlienku ísť do práce tak skoro. Našťastie, mala som našetrený mesiac voľna, tak som ho mohla vyčerpať a naveľa, naveľa mi personálne dalo dva mesiace neplateného voľna. Po pôrode som si vybavila skrátenie pracovného úväzku a mohla som robiť dva dni po 10 hodinách, počas ktorých sa o malú staral manžel. 

Jasle na našej časti ostrova neexistovali, funguje to tam na princípe známych, ktorí majú skúsenosti s malými deťmi a hoci mi kolegovia odporučili x tetušiek na stráženie, slovenské srdce mi to nedovolilo. S mužom sme sa ani poriadne nevideli, tak sme sa napokon presťahovali za jeho rodinou do Iowy.

Na materskú sa nastupuje týždeň, maximálne dva pred termínom. Ak sa rozhodnete ísť dva  týždne pred pôrodom, potom vám zostanú iba štyri týždne s bábätkom. Preto väčšina žien robí do posledného dňa a ja som bola jedna z nich.

Ráno o piatej mi začínala práca, o desiatej som sa vypýtala domov a o 15.43 hodine sa narodila Leila. 

Cesta do nemocnice bola peklo. Bol piatok, pravé poludnie a to sa ostrov hemží miliónmi turistov, ktorým je úplne jedno, že nejaká žena rodí. Zastavia si auto na kraji cesty tak, že robia kilometrovú kolónu kvôli fotke korytnačky. Zápcha je na ostrove každodenný problém a v tomto momente som mala sto chutí hádzať pred sebou granáty, aby mi uhli z cesty.  

Pôrod po americky

V nemocnici ostáva rodička, až keď je otvorená minimálne na 4 cm, čo som spĺňala, keďže som bola ešte o 5 cm viac. V USA je bežné rodiť s epidurálkou, ja som to však chcela skúsiť bez nej. Nie je na ňu stanovený limit, žena ju môže dostať,  aj keď je otvorená na 10 cm. Bábätko sa hneď po pôrode prikladá mamičke na telo, pupočník sa strihá po minúte a pokiaľ je všetko v poriadku, nechajú vás takto na izbe hodinku. Potom sa dieťatko odmeria, odváži a vyšetrí.

Moja pôrodná asistentka bola stále pri mne, lekár sa volá len v prípade problému. Pôrodné asistentky aj šijú a keby som mohla,  tak tú moju aj zlatom obsypem, taká úžasná bola. Dokonca ma vyšetrovala aj na pár preventívnych prehliadkach, tak mi nebola až taká cudzia. Okrem nej mi po izbe lietali ďalšie tri sestričky, ktoré boli takisto super. Byť na druhom konci sveta, bez rodiny a priateľov, nie je príjemné a môj strach zo všetkého tento skvelý tím zdravotníkov zrazil na minimum. 

Vzhľadom na to, že zdravotná starostlivosť je tu platená služba, tak sa k tomu aj personál stavia. Vo všetkom sa snažia maximálne vyhovieť, dokonca majú aj prenosné monitory, ak sa chce žena prechádzať celý čas, môže. Alebo byť vo vani, ktorá je so sprchou na každej izbe.

Každá rodička má vlastnú izbu, kde aj porodí, všetky veci pre bábätko sú vopred nachystané a až po pôrode vás prenesú do druhej izby, kde ste až do prepustenia. Po celý čas s vami môže byť partner alebo aj celá família. Havajčania majú obrovské rodiny a je veľmi bežné, že žena rodí s 20 ľuďmi pri posteli. Lekárom to nevadí, sú na to zvyknutí.

Ak zdravotný stav mamičky neumožní telo na telo s bábätkom, v tom prípade nastupujú oteckovia a mamičke sa bábo priloží hneď, ako je to možné. Na noc s bábätkom je však povolená len jedna osoba, zvyčajne partner.  Pre neho je nachystaný gauč a má nárok na takú istú stravu ako rodička. Na izbe bol jedálny lístok a objednať ste si mohli hocičo. Zavolali ste do kuchyne a jedlo vám doniesli na izbu. Čerstvé, zdravé a vynikajúce. A čo sme mali ako dezert? Zmrzlinu.

A bábätko je s vami nonstop, berú ho iba raz na posluchový test, inak sa všetky vyšetrenia robia na izbe pred vami. Pri vaginálnom pôrode sa ostáva v nemocnici jeden deň, pri cisárskom tri. 

Na Slovensku máme niekoľko špičkových pôrodníc, síce nie takých luxusných so samostatnými izbami, rozkladacími gaučami, televízorom, kulinárskym jedlom, ale sú zadarmo a kvalitné. Ak by sa mi nepodarilo vybaviť pôrod zadarmo, hneď by som bola vymenila všetky prepychy za slovenský štandard.

Stále je mnoho tehotných žien v USA, ktoré nemajú zdravotné poistenie. Nie každý štát poskytuje „sociálne” poistenie a v tom prípade sa suma za bežný pôrod pohybuje okolo 10 000 $. Existuje splátkový kalendár a tak mnohé rodiny splácajú pôrod po troške celý život.

Jasle a škôlky na Havaji

Jasličky – tzv. day care prijímajú deti od 6. týždňa, ale napríklad ako v mojom prípade, nie sú všade dostupné. Veľa žien si preto zriadi day care vo vlastnom dome, je na to aj štátna licencia a starajú sa tak o svoje aj o cudzie deti.

Cena je naozaj individuálna, záleží od počtu hodín, lokality a veku dieťatka. Určite si však prilepšíte niekoľkými stovkami mesačne. Od tretieho roku drobci nastupujú do tzv. preschool, čo napríklad na Havaji stojí 800 $ mesačne. Po preschool prichádza kindergarden (materská škôlka) s podobnými cenami a až základná škola prinesie rodičom finančnú úľavu. Štátne školy sú zadarmo, vrátane strednej. A potom je tu vysoká, ktorá vás zruinuje... 

Stravovanie na Havaji

Toto je momentálne môj asi najväčší problém. Amerika je vykreslená ako krajina fast foodov s obéznymi ľuďmi a, nanešťastie, je to tak... Väčšinu menu pre deti tvoria vyprážané jedlá ako kuracie nugetky, hranolčeky, vyprážaná zelenina alebo makaróny so syrom a slaninkou. Našla som aj reštaurácie, kde bola možnosť si vybrať medzi vyprážaným alebo grilovaným mäsom a ako príloha zelená fazuľka alebo zemiaková kaša. 

život na havaji

Leila nechodí ešte do jaslí, ale čo viem od známych, školský systém podporuje veľa mliečnych výrobkov. Od prvého roku života sa vysadzuje umelé mlieko a nahrádza ho kravské. Taktiež sa od tohto veku striktne zavrhujú fľaše a dieťa už má len pohár.  

Umelé mlieko je tu veľmi drahé. Jedna z najúžasnejších vecí, ktoré Amerika má v tejto sfére, je tzv. WIC program. Je to špeciálny stravovací program pre ženy, dojčatá a deti, ktorý plne financuje federálna vláda a udeľuje sa tehotným, dojčiacim ženám a deťom do 5 rokov.

Je to niečo podobné ako to moje „sociálne poistenie”, ale aj rodiny s väčším príjmom sa sem nemajú problém dostať. Formula sa plne hradí prvý rok život dieťaťa, čo bolo 10 plechoviek mesačne, čiže 330 $. Od 6. mesiaca sa pridávajú kaše, ovocie, zelenina. Tiež všetko zadarmo.

Po prvom roku, kde patríme teraz my, dostávame bezplatne mesačne kaše, cereálie, plnotučné mlieko, jogurty, syry, vajíčka, strukoviny, ovocie a zeleninu. Takýto obsah som dostávala aj počas tehotenstva.

Funguje to na princípe kreditnej karty, s ktorou platíte v obchode. WIC vás poučí o zozname značiek, ktoré môžete kupovať a ak by si Slovák pomyslel, že to budú asi tie najlacnejšie, opak je pravdou. Sú to top značky, ktoré by som si aj sama kúpila, ale sú dosť drahé.

Dojčenie sa veľmi podporuje, aj keď umelé mlieko je pre zaneprázdnené pracujúce mamičky výhodnejšie, lekári naň nabádajú. Je zákonom dané, že dojčiaca žena po nástupe do práce má právo si odstriekať mlieko každé dve hodiny. Zákon je to super, ale trošku nepraktický, ak nemáte office job. 

A prečo mám so stravou problém?

Lebo som Slovenka so zdravými stravovacími návykmi a mnohí nechápu, že nedám dieťaťu čokoľvek. Ponúkať hranolčeky alebo šišky jednoročnému dieťaťu mi príde veľmi zarážajúce a pritom mne bolo x-krát vyčítané, že ju kŕmim až 5-krát denne. Na to len poviem, že v Európe jedia zdravé deti raňajky, desiatu, obed, olovrant a večeru, a pomedzi to ešte mlieko.

Lekárska starostlivosť na Havaji

Očkovanie je zákonom dané, žiadne jasle, škôlky alebo školy neprijmú dieťa bez potvrdenia o očkovaní.  Zubára sa odporúča navštíviť po prvom roku života a umývať zúbky hneď, ako vyjde prvý zub. Dentálne poistenie nepatrí pod zdravotné, o to si tiež treba požiadať a je takisto platené.

Americká asociácia pediatrov kladie veľký dôraz na prevenciu syndrómu náhleho úmrtia, preto v bežnej domácnosti nenájdete v detskej postieľke nič, iba plachtu. Žiadne hračky, vankúše alebo prikrývky. V jasliach vám dieťa nezakryjú, inak prídu o licenciu. 

Baby shower

Je to párty pre rodičku okolo 8. mesiaca tehotenstva, kde sa zíde celá rodina, priatelia a každý prinesie darčeky pre bábätko. V mnohých prípadoch sa tehuľka zaregistruje v obľúbenom obchode a vytvorí si tzv. baby registry. Je to známe z filmov, najmä pri svadbách, kedy nevesta chodí so špeciálnou pištoľou po obchode a skenuje tovar, ktorý by chcela. Takto to funguje aj s detskou výbavičkou. Dá sa to už aj online. 

Hostia na základe zoznamu kupujú darčeky. Je to super vec, ako nedostať kopu vecí dvojmo alebo nechcené značky. Ak máte veľa známych, tak naozaj dostanete všetko vrátane postieľky a kočíka. My sme mali veľmi úzky okruh priateľov na Havaji, preto som o baby shower ani len neuvažovala. Úplne nečakane mi ju pripravili kolegovia.

život na havaji

Dôkaz havajského Aloha, čo okrem pozdravu znamená aj láska a je to zároveň ich životný štýl. Vtipnou iróniou je, že Leila sa narodila na druhý deň po baby shower... Domov som prišla po polnoci s plným autom darčekov, ktoré mi kolegovia pomohli vyniesť do bytu a zapratalo mi to celú halu s kuchyňou, počkala som na muža a po dvoch hodinách spánku som išla do práce, kde som takmer porodila. A nechcite si predstaviť ten neporiadok, čo ma čakal, keď som prišla domov... 

Nočník NIE JE priorita

Ďalšia kontroverzná téma, s ktorou som však úplne na americkej strane. Tu sa kladie veľký dôraz na pripravenosť bábätka, čiže sa začína od 1,5 – 2 rokov. Poznám mnoho slovenských mamičiek, ktoré boli vystresované, že ich dieťa máva kopu „nehôd” a trvá to príšerne dlho. Každá americká mama, ktorú poznám, naučila svoje dieťa na nočník v priebehu týždňa alebo dvoch. Dokonca aj za 3 dni . 

Naša Leila ešte pripravená nie je, má 15 mesiacov, okrem, „hi”, „tata”, „krecker” a detského bľabotania nepovie nič. V jej prípade sa však nie je čomu čudovať, keďže sa učí dva jazyky. Ja na ňu hovorím iba po slovensky.

život na havaji

Koniec koncov je jedno, v akej krajine ste alebo z ktorej pochádzate. Podstatné je, aby sme si to materstvo aj užili, uľahčili a namiesto prílišného „riešenia” a strachovania radšej vyšli von a spoločne objavovali svet. Veď kto iný má takú úžasnú možnosť milovať, chrániť a učiť ako mama...

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: