Mama v Singapure: Šťastný život za veľa peňazí

Redakcia | 18. Aug 2020
život s Singapure
foto: archív J. Y.

Odrodila som tu tri deti. Po pôrode môže ísť žena domov, kedy chce. Mňa posielal lekár na druhý deň s vitamínom C.

Jana Yar žije v Singapure už 11 rokov a spolu s manželom Samuelom, singapurským Číňanom,  vychováva tri deti. Pochádza z Bratislavy a je jednou z najznámejších kokteilových a gastrofotografiek v krajine. 

Deťom je tu dobre, rodičom už horšie

„Singapur je super krajina nielen pre mamičky s malými deťmi,“ povie hneď na úvod Jana Yar. „Je tu veľký poriadok, ľudia sú k sebe slušní, funguje tu zdravotníctvo, školstvo, polícia. Je tu veľmi nízka kriminalita, výborné jedlo, slnko a more.“  Patrí medzi najbohatšie krajiny sveta a je tu stále platný trest smrti za priestupky ako vražda, prechovávanie, užívanie a obchodovanie s drogami alebo zbraňami.

Singapur má 5 miliónov obyvateľov, čiže podobne ako Slovensko. „Keďže je to však malý ostrov, sme tu tak trošku všetci  na jednej kope. Každý víkend prebieha veľa eventov, divadielka, koncerty, pikniky a všeličo iné. Je tu toho neúrekom a naozaj sa občas nedá medzitým vybrať, keďže človek nemôže byť všade. Je veľa dôvodov, prečo sa mi tu oplatí žiť s deťmi. Majú sa tu veľmi dobre,“ zhodnotí trojnásobná mama.

„Ja som si sem prišla dorobiť druhý titul a už som neodišla. Stretla som tu môjho muža a dva roky po svadbe sme sa rozhodli založiť si rodinu. Sme zobratí šesť rokov,“ spokojne dodá. Môže teda porovnávať fungovanie rodiny s rodičovstvom, ktoré tu je dosť náročné. „Singapurskí rodičia pracujú viac a majú menej času na deti. Je tu veľmi nízka pôrodnosť, lebo manželia proste na dieťa nemajú peniaze alebo čas. Všetko je tu veľmi drahé a work life balance tu veľmi nefunguje.  Singapurská vláda preto robí všetko pre to, aby motivovala ľudí k väčšiemu počtu detí. Zaujímavé prídavky, zlacnené škôlky, až po rôzne reklamy a bilbordy na tému, aby muž a žena plodili deti. “

Multikultúrny život

Rodiny sú relatívne šťastné, nová generácia Singapurčanov je úplne iná ako ich rodičia, prispôsobili sa multikultúrnemu životu. Žijú tu spolu Číňania, Malajzijčania, Indovia a Euroázijčania. Každý vychováva svoje deti inak, podľa svojich tradícií a náboženstiev.

„Čínske deti musia veľa študovať a chodiť na  krúžky, inak by boli rodičia nešťastní.  Malajzijčania majú oveľa voľnejšiu výchovu, taktiež Indovia. Číňania sú všeobecne úzkostliví, najmä keď ide o zdravie a o svoje deti sa starajú najlepšie, ako vedia. Často majú preto len  jedno dieťa. Malajzijčania majú detí veľa, okolo jednej mamy sa ich točí aj päť. Je to aj z toho dôvodu, že Singapur bola pôvodom malajská krajina, takže Malajzijčania majú veľa vecí zadarmo. Založenie rodiny ich finančne tak  neruinuje ako iné národnosti.  Majú napr. zadarmo školy, lekárov; čo sú inak veľmi nákladné položky.  Číňania, Indovia si ich musia platiť sami,“ vysvetľuje.

život s singapure

Štandardne bývajú rodiny spolu a viacgeneračne. Byty sú tu také drahé, že často si dospelí nemôžu dovoliť vlastné bývanie a žijú s rodičmi a prispievajú im. Singapurská stredná trieda štandardne žije v panelákoch, domoch alebo v condo (podobné drahému apartmánu s bazénom).

„Dom si môžu dovoliť kúpiť len veľmi bohatí.  Paneláky patria singapurskej vláde a po 99 rokoch ich zoberú naspäť. Ak pár nie je zobratý, byt nedostane. Slobodní ľudia tiež nie alebo len veľmi ťažko. Nosy sa tu ohŕňajú aj nad rozvodmi, hlavne v čínskej kultúre, kde zostať  sama s deťmi je hanba. Pár preto radšej spolu zostane a zmieri sa s osudom.“ 

Pôrod je drahý

„V Singapure som rodila trikrát a nebolo to ani trochu lacné. Pôrod môže vyskočiť na veľmi vysokú čiastku, hlavne vtedy, keď nejde podľa plánu. V privátnej nemocnici sa bežne platí 10- až 15-tisíc za prirodzený pôrod (okolo 10 000 euro), za cisársky ešte viac. Starostlivosť o rodičku je však ukážková.“  

Žiadne invazívne testy, držia sa pôrodného plánu,  povolia vlastnú hudbu, esenciálne oleje. „Mohla som si robiť, čo chcem – jesť proteínové tyčinky, či pozerať televíziu. Striedali sa pri mne 3 – 4 sestričky, kŕmili ma, neustále ma ponúkali vodou, džúsmi, ani som nemala šancu byť smädná.“  Janka si pochvaľuje aj profesionalitu a prístup lekárov.

„Môžem si vybrať, kedy ísť na prehliadku, či chcem spraviť sono alebo len prehmatať. Rodí sa tu bez problémov do vody, alebo na joga lopte. Pokojne si možno k pôrodu privolať i dulu. Povolené sú aj domáce pôrody, ale nie je to tu veľmi zaužívané. Asi najzaujímavejší trend zaviedli Číňania – platia si cisársky rez na určitý šťastný dátum. Keďže sú veľmi poverčiví, veria hocičomu, čo im prinesie šťastie alebo peniaze,“ povie Janka, ktorá s týmto veľmi nesympatizuje.

Budúce mamičky sa nevyzliekajú

Pôrodná a tehotenská starostlivosť je nadštandardná. Nemocnice sú výborné, človek sa cíti  ako v päťhviezdičkovom hoteli. „Jedlo si mamičky môžu vybrať na iPade zo 4 – 5 druhov. Zadarmo nie je nič, ale sú aj lacnejšie možnosti. Ja som si vybrala všetko privátne pre najväčší komfort a urobila by som to znova a znova,“ povie a spomenie ešte jednu odlišnosť:

„Vyšetrenia „zdola“ sa nerobia. Aj počas sona má žena na sebe nohavice alebo spodnú bielizeň. Keď som bola na Slovensku, vždy som sa cítila divne, je mi to hrozne nepríjemné mať vyložené nohy na tých kovových držadlách. Žiadne nástroje sa dnu nestrkajú, proste pôrodníci sú tu takí skúsení, že vás vôbec nepotrebujú vyzliecť. Ja som si vybrala úžasného lekára, odrodil mi všetky deti, všetci sú  veľmi milí, slušní, holenie ani klystír tu nepoznajú. Pri podávaní „epidurálky“ dostanete rajský plyn, nech sa nekoncentrujete na ihlu a minimalizujete tak stres.

Výber polohy je na rodičke, ale sestričky poradia, čo je najlepšie pre ňu a čo pre bábätko. Muž je celý čas so ženou a dieťatko je hneď priložené k prsníku. Po dojčení ho odvezú, ak si chce mamička oddýchnuť, ale závisí to len od jej rozhodnutia. Je úplne bežné byť s ním stále. Po pôrode môže ísť žena domov, kedy chce.

„Mňa  posielal lekár na druhý deň s vitamínom C, až s posledným bábom som bola tri dni v nemocnici. Už v nemocnici je veľká podpora dojčenia, nechýbajú laktačné poradkyne, ktoré v nemocnici ochotne všetko vysvetlia a poradia. Táto služba je bezplatná. Po pôrode dostáva žena vždy nejaké dary, napr. pri poslednom pôrode som dostala výborné knihy o jedle a výžive. Ako bonus bol ruksak s odsávačkou mlieka, fľaškami, čajmi, veľa mydielok, kupóny na veci zdarma a iné.“ 

život s singapure

Žena s novorodencom je doma obskakovaná 

Po pôrode musí žena ostať v posteli mesiac a vtedy je o ňu luxusne postarané. Podľa čínskej tradície sa jej varí špeciálne popôrodné jedlo, žena by sa nemala ani sprchovať a umývať si vlasy, aby jej do tela nevošiel „vietor“. A naozaj, sú ľudia, ktorí to dodržiavajú.

„Moja svokra sa o mňa takto komfortne postarala zakaždým. Vždy sú to všelijaké čínske bylinky, veľa zdravého jedla a horúce datľové čaje,  nech som silná a vyplaví sa mi krv a obnovia orgány. Veľmi týmto čínskym poverám neverím, ale vždy sa veľmi teším, ako ma celý mesiac obskakujú a ja si to naplno užívam.“ 

Platená materská  dovolenka trvá 16 týždňov a dostáva sa jednorazová suma 8-tisíc dolárov za narodenie dieťaťa. Ženy však často idú do práce hneď po troch mesiacoch. „Zamestnávateľ musí žene držať miesto, ale je tu častá  diskriminácia voči matkám. Singapur je krajina, kde sa pracuje od svitu do mrku,“ vysvetľuje Janka.

„Deti sú preto často v jasličkách už od troch mesiacov, ak nemajú nikoho, kto sa o ne postará. Jasle sú však ale dosť drahé, takže veľká väčšina si najíma pestúnky, ktoré s nimi žijú a starajú sa o deti, kým pracujeme. Moje deti chodia do škôlky od dvoch rokov a mám aj pestúnku, ktorá sa stará o bábätko, kým pracujem. Našťastie, moja práca je dosť flexibilná a často robím z domu, takže veľa času trávime spolu.“

Bosé deti v škôlkach

Jasle a škôlky sa delia na štátne a súkromné. „Štátne stoja okolo 800 dolárov a súkromné dvakrát toľko. Ja mám originálnych malých Singapurčanov , takže môžu ísť do štátnych jasličiek. Ak máte deti inej národnosti, musia navštevovať drahé súkromné zariadenia. V škôlke majú deti uniformy s krátkym a dlhým rukávom. Sú bosé, len na cestu domov majú šľapky alebo sandálky. Keďže v škôlke je klimatizácia, dávam im pre istotu aj mikiny, rukavice a čiapky nepoznajú. Vlastne zima ako taká tu vôbec nie je, je tu len teplo.“ 

Strava v škôlke je zdravá a nutrične vyvážená. „Moje deti chodili do škôlky s vegetariánskou stravou a bolo to super. Teraz sú v normálnej škôlke, kde jedia aj mäso. Varia sa hlavne tradičné čínske jedlá, čiže ryžové kaše, rezance, ryby, zelenina... Deti sa od útleho veku učia o vhodnej strave,  robia sa často prednášky na tieto témy i exkurzie, takže sa viacmennej stravujú zdravo všade.

Organické a eko produkty sú v každých potravinách, ale ľudia sú zvyknutí bežne nakupovať ovocie a zeleninu. Máme tu výborné čínske listové zeleniny za pár dolárov, čínska zelenina a ovocie sú všeobecne chuťovo výborné a lacné.“ Celkom iná situácia je v reštauráciách. „Detské menu je čistá hrôza, samé vyprážané jedlá, často hranolčeky, nugetky a pod. Preto preferujeme čínske reštaurácie, kde je zdravšia ponuka.“

Mlieko je trikrát drahšie

Zdravotná starostlivosť nie je zdarma, ale zo školy chodia deti na prehliadky k zubnému i očnému lekárovi. Ženy matky veľa dojčia, ale často musia mlieko odsávať kvôli práci a pestúnka potom dieťa kŕmi zmrazeným materským mliekom z chladničky. Niektoré ženy to rovno vzdajú a prejdú na umelú výživu. Veľa závisí aj od finančnej situácie, nakoľko umelé mlieko je asi  trikrát drahšie ako na Slovensku a pre nesolventných rodičov je to vysoká čiastka. Zaujímavé je, že najmä Číňanky nosia svoje deti v šatke, a je bežné vidieť šatkou obviazaných aj  čínskych oteckov. 

Oslavy a sviatky

Po narodení bábätka býva tzv. „prvomesačná“ oslava, je to podobné ako narodeniny. Ponúkajú sa koláčiky, sendviče a červené vajíčka. Červená je farba šťastia a vajíčko je akože „nove bábätko“.

„S manželovou rodinou oslavujeme čínsky nový rok. Každý rok deti oblečieme do slávnostných odevov a celý večer jeme. Po večeri sa robí „yu sheng“, čo je veľký tanier s nastrúhanou zeleninou a údeným lososom a iným snackom, ktorý sa čínskymi paličkami vyhadzuje do vzduchu a vinšuje sa zdravie a šťastie. Vianoce oslavuje mužova rodina s nami u nás. Podávame klasickú kapustnicu, ktorú všetci milujú, rezne a zemiakový šalát. Počas Veľkej noci maľujeme vajíčka, hľadáme zajkov a šibeme. Teda šibeme, keď sme na Slovensku, v Singapure máme problém zohnať prútiky.“

A toto je môj osobný život

„Som fotografka, fotím lifestyle, jedlo, koktaily. Funguje to väčšinou tak, že  si ma zavolajú a ja fotím. Medzi moju klientelu patria hotely, reštaurácie, bary alebo alkoholové značky. Je to úžasná práca, lebo často v rámci nej ochutnávam rôzne zaujímavé jedlá alebo nápoje.

Veľmi radi a často chodíme na pláž. Najradšej máme ostrov Sentosa, kde je veľa turistických atrakcií. Obľúbenú máme aj botanickú záhradu, kde sa jazdí na skútroch alebo múzeum, kde je veľmi veľa detských expozícií. Je tu veľa vodných parkov a akvárií.

Celkovo je tu toho množstvo pre rodiny s deťmi. Okrem miest na dojčenie majú korporátne firmy aj miesta určené pre ženy na odsávanie mlieka, na toaletách je k dispozícii horúca voda na umelé mlieko. Rodina sa tu berie ako základ, všade sú krásne ihriská, ak sa niečo ošúcha, pokazí, je to opravené do druhého dňa.

Obchodné centrá sú budované s vystavanými ihriskami pre deti v strede obchodného domu, kde sa deti vozia na autíčkach a rodičia môžu nakupovať (teoreticky). V hoteloch napr. v rodinných izbách postavia stan pre deti, k dispozícii sú stolíky s maľovankami a tablety s rozprávkami.

život s singapure

Možno ste zvedaví, akým jazykom hovoríme na deti. Rozprávame s nimi po anglicky, ale ja sa snažím aj po slovensky, v škole majú čínštinu, takže aktuálne vedia tak dva a pol jazyka. Na Slovensko sme chodievali raz ročne,  ale teraz s tromi deťmi je to už náročnejšie, takže cestujeme raz za dva roky. Moja mama chodí častejšie sem, je to pre nás ľahšie. Patrí k singapursko-slovenskej komore, takže ešte pracuje a vie veľmi dobre po anglicky.

Minimálne raz ročne sem lieta na rôzne stretnutia. V batožine starej mamy sa vždy zo Slovenska nosia halušky, bryndza, sušené hríby, čaje, bylinky ako mäta alebo medovka. Taktiež tu nemáme sladkosti alebo čipsy, čiže slovenské keksíky sa tu tešia veľkej obľube. Pre deti sú darčekom klasické pexesá, či knižky. A čo mi tu, okrem kamarátov, chýba najviac? Hádate správne: klasické bryndzové halušky!“

život s singapure

O Jankinej rodine sa viac dozviete na instagrame @jana_yar, kde ju sleduje veľa slovenských mamičiek a je to jej spôsob, ako sa spája so Slovenskom.

 

 

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: