Je v poriadku (ne)pracovať: Mamy často zaťahujú ručnú brzdu v kariére kvôli deťom
Môj postoj pracovať po ukončení rodičovskej doby sa radikálne zmenil, keď nám začala škôlka a čelili sme neustálemu maródovaniu, synček si zakaždým doniesol nový vírus, nový bacil a vždy to bol stres, ako riešiť moje výpadky z práce. Po necelom roku som to vzdala a rozhodla sa z práce odísť, aby sme synčeka po imunitnej stránke dali do poriadku.
Hovorí sa, že zvyk je železná košeľa a keď svet či doba napredujú, najnáročnejšie je čeliť stereotypom. Vo vzťahu k téme zamestnania rodiča bol v minulosti bežný vzorec, že muž sa staral o finančné zabezpečenie rodiny, zatiaľ čo žena o deti a domácnosť.
Matky príjmu aj horšie platené práce - kvôli deťom
Rodina vs. práca
Dnešok už, našťastie, ponúka rozmanité možnosti, ako zladiť rodinný a pracovný život. Je tu však „ale“ – ale nie všade, ale nie všetkým, ale neplatí to celoplošne a univerzálne. Preto je v poriadku, ak sa rodič sám rozhodne kedy, ako a či sa po príchode dieťatka do rodiny rozhodne vrátiť do práce.
Každý s ohľadom na potreby a možnosti konkrétnej rodiny (vrátane tých finančných). Je to náročné a ak prechádzate týmto obdobím, možno vás nasledujúce riadky inšpirujú, povzbudia, či utvrdia vo vašom rozhodnutí prostredníctvom výpovedí našich mám v tom, čo v sebe aktuálne riešite, čo vo svojom vnútri cítite.
Očakávanie spoločnosti: Pracuj tak, akoby si bola bezdetná, venuj sa rodine tak, akoby si nepracovala
Očakávania a nároky (nielen) na rodičov boli a sú mimoriadne veľké. Či už ide o výchovu dieťaťa, o zveľaďovanie rodinného obydlia a majetku, ale aj o pracovné výkony. Nehovoriac o tom, že rodina a partnerstvo či manželstvo je o vzťahu, o ktorý je potrebné starať sa tiež. Deň každého človeka sa ale skladá z 24 hodín a aj keď sa snažíme fungovať viac menej vo všetkých oblastiach na 120 %, telo, psychika i naša hlava má svoje limity a nedá sa ísť dlho „na dlh“. Je potrebné dosahovať rovnováhu – v každej oblasti a zohľadňovať aj vlastné (životné) potreby.
Významným medzníkom v živote rodiča (zväčša ženy) je po období materskej či rodičovskej „dovolenky“ aj úvaha vrátiť sa opätovne do pracovného procesu. U niekoho skôr, u niekoho neskôr, u niekoho vôbec, kedy sa život rodiča dokáže ubrať úplne iným smerom ako tým, ktorý zanechával pred rodičovstvom. Všetky možnosti sú správne a každá z nich je v poriadku.
DO PRÁCE po materskej či rodičovskej dovolenke - čo by ste mali vedieť
Zo života: (NE)pracujem
Milá mama, ak sa teraz rozhoduješ, ako ďalej v rámci rodinného a pracovného života, poviem ti, ako to bolo u mňa...
Alena (32): „Už od školských čias som vedela, že raz, keď sa stanem mamou, chcem ňou byť na plný úväzok. Keď to prišlo a odchádzala som z práce na materskú, utvrdilo ma to v tom, že si svoje dieťa chcem užiť plné tri roky. Na prácu som počas toho obdobia ani nepomyslela. Vravela som si, že práca ma „počká“, no toto čarovné obdobie (vrátane nedospatých nocí, vzdoru, úspechov i neúspechov) prejde veľmi rýchlo bez možnosti repete. V čase blížiacich sa dcérkiných tretích narodením som už ale cítila, že sa chcem opäť zaradiť do pracovného procesu.
Najprv mi bolo umožnené do práce nastúpiť len na polovičný úväzok, mám skvelého zamestnávateľa, ktorý podporuje tento model, aby som bola flexibilnejšia a na obe strany „poruke” v ťažších začiatkoch nástupu malej do škôlky. No spoločne sme všetko zvládli. Dcérka vie, že som tu vždy pre ňu a že tak, ako mamka chodí do práce, aj ona chodí do tej svojej „práce“ - škôlky. Teraz už pracujem znova naplno, no stále tak, aby som vládala a vedela rodine poskytnúť toľko času, koľko potrebuje, aby jedno nebolo na úkor druhého. Mimo práce chodíme veľa po výletoch, k babkám, dedkom, k škôlkarským kamarátom, a takto nám to vyhovuje.“
Po materskej som zmenila prácu
Jarka (40): „Na materskú dovolenku som odchádzala z vysokej pozície v zahraničnej firme. Narodenie prvorodeného syna ma celkom fyzicky zmohlo, bola som veľmi unavená a na prácu vo firme som ani nepomyslela – našťastie, manžel mal tiež veľmi dobrú pracovnú pozíciu a preto sme ani nemuseli zvažovať môj skorší návrat do práce.
Popri materskej som začala robiť aj dobrovoľníčku v občianskom združení – využívala som znalosti, ktoré som získala ešte vo firmách a tešila sa, že môžem aspoň trošku prispieť k zlepšovaniu situácie na Slovensku. Do troch rokov sa nám narodilo aj druhé dieťa – pravdupovediac, bolo to tiež vyčerpávajúce, ale práca, kde sú dospelí ľudia a kde nemusím dookola upratovať, umývať, vymýšľať hry, mi pripadala ako výborný nápad. Nakoniec po piatich rokoch som sa vrátila do firmy – a musím povedať, že mentálne mi to dosť pomohlo.
Bola som síce mamou, ale osem hodín som robila to, v čom som sa cítila sebaisto a čo ma aj bavilo – samozrejme, večer to bol slušný kolotoč, keďže tá práca nikdy nebola len na osem hodín, ale často som musela dokončovať prezentácie, reporty, plánovať aktivity doma. To pri dvoch menších deťoch, ktoré večer chceli všetku pozornosť, bolo náročnejšie.
Najťažšie ale boli dni a týždne, ak deti ochoreli, či obdobie na začiatku COVIDu, keď sme všetci ostali doma – vtedy to boli denno-denné diskusie s manželom, kto má kedy aký meeting, kto bude variť, kto zoberie deti von, ako zorganizovať čas, aby na jednej strane deti neboli pri televízii, ale aby aj my sme stihli spraviť svoju prácu. Po takýchto dvoch rokoch v práci sme sa nakoniec spoločne s manželom rozhodli, že na pár rokov skúsime urobiť trochu zmenu – dôvodom bolo určite aj covidové obdobie, keď sme boli všetci doma a bolo extrémne náročné zladiť sa. Teda, aká tá zmena bola? Ja som nastúpila na polovičný úväzok do neziskovej organizácie, v ktorej som predtým niekoľko rokov robila dobrovoľníčku.
To nám doma umožnilo lepšie plánovať aj učenie s deťmi, nestresovať sa pri každej chorobe detí, keď sa im bolo potrebné doma venovať. Keďže mám super šéfku, plánovanie práce je len na mne – áno, znamená to, že cez leto som dokázala mať oveľa viac voľna, ale viem, že niektoré mesiace sú zase veľmi hektické, projekty robím aj cez víkendy, či robím po večeroch, aby všetko v organizácii bežalo, ako má. Obrovským bonusom je, že robím to, čo ma nesmierne baví a v čom vidím veľký zmysel. Pravdupovediac, vo veľkej korporácii, aj keď ste na vyššej pozícii, nedokážete veci až tak priamo ovplyvniť.“
Pri deťoch sme sa s manželom striedali
Tina (32): „Keďže mám dve deti krátko po sebe, po štyroch rokoch doma prišlo rozhodnutie pracovať veľmi jednoducho. S manželom sme sa zhodli, že on bude viac s deťmi a ja pomôžem rodinnému rozpočtu. Roky doma a nepretržitá starostlivosť o rodinu a domácnosť boli náročné a prácu som brala aj ako formu sebarealizácie a psychohygieny. Keďže mladšia dcérka bola na škôlku ešte primalá, s manželom sme sa začali pri deťoch "striedať".
Priznám sa, že niekedy som nechápala, prečo mamky idú do práce skôr ako pred dovŕšením troch rokov svojho dieťatka. Dnes už tomu plne rozumiem. Práca je možnosť realizácie a ohodnotenia (iného ako doma, ak sa vôbec u niektorých rodín dostaví). A áno, aj ako mama mám tiež ambíciu niečo dokázať, aby na mňa moje deti boli hrdé a mohla som im, v rámci našich možností, dopriať to, po čom ich srdiečka túžia.“
BOZP a oči na zadku: Po materskej prehodnocujem svoj životopis
Do škôlky s ročným odkladom
Nika (38): „Predtým, ako sme sa s manželom po rokoch snaženia o rodinku a s tým spojenými ťažkými životnými skúškami dočkali vytúženého bábätka, mala som veľmi peknú prácu. Aj pozíciou, aj finančne, čo bolo ale spojené s veľkou zodpovednosťou, prácou, ktorá nemala limity, pracovala som „v piatky i sviatky“ a znamenala veľký tlak. Keď však po desiatich rokoch túžby po dieťatku prišiel ten deň a my sme si nášho vytúženého synčeka odnášali domov, všetko šlo bokom. Náš synček sa stal centrom nášho vesmíru. Vzhľadom na jeho zvýšené potreby som sa mu, doslova, celá oddala. Ponuka vrátiť sa do práce sa opakovala každým rokom.
Zakaždým som ju odmietala, keďže synček potreboval zvýšenú starostlivosť, terapie a časté lekárske prehliadky u špecialistov. Do škôlky sme ho dali s ročným odkladom a keď mal štyri a pol roka a v škôlke bol už plne adaptovaný, prišlo moje rozhodnutie vrátiť sa do práce – tentoraz však na inú pozíciu. Zamestnávateľ mi vyšiel v ústrety, a tak som nastúpila - pozične i finančne nižšie, ale s pevným pracovným časom, voľnými víkendami a s čistou hlavou doma. Dnes som v práci, ktorú robím, šťastná, baví ma moja agenda, navyše každý deň odchádzam po synka do škôlky a popoludnia trávime spoločne. Bez zapnutého PC a stresu, ktorý by som si z práce prenášala domov. Rovnako mi to umožňuje venovať sa mu naďalej, aby napredoval doma, na terapiách a pod. a vo voľnom čase, skrz náš príbeh, venovať sa aj pomoci a podpore iných rodín.“
Mám syna ZŤP
Stela (29): „Ako mama ŤZP dieťatka som postavená do neľahkej úlohy. Svet sa nám otočil úplne naruby, a to nielen v pracovnom, ale aj v našom osobnom a rodinnom živote. Dočasné „seknutie“ s mojím zamestnaním bolo nutným krokom, vzhľadom na zdravotný stav nášho syna. Celý deň je venovaný starostlivosti o neho, počnúc cvičením, kŕmením, vozením na rôzne terapie, rehabilitácie apod.
A práca? O chvíľku ubehne obdobie môjho predĺženého rodičovského príspevku a ja rozmýšľam, čo ďalej, keďže synček potrebuje nepretržitú starostlivosť. Zatiaľ ešte nemáme jednoznačnú odpoveď na túto otázku, ako našu situáciu vyriešiť. Práca je dôležitá, pretože žiť sa z niečoho musí, no v živote máme oveľa väčšiu prioritu, ktorá búra všetky naše doteraz zabehnuté stereotypy. “
STRAŠIACI návratu z materskej do práce
Z práce som odišla kvôli častej chorobnosti dieťaťa
Agi (40): „Môj postoj pracovať po ukončení rodičovskej doby sa radikálne zmenil, keď nám začala škôlka a čelili sme neustálemu maródovaniu, synček si zakaždým doniesol nový vírus, nový bacil a vždy to bol stres, ako riešiť moje výpadky z práce. Po necelom roku som to vzdala a rozhodla sa z práce odísť, aby sme synčeka po imunitnej stránke dali do poriadku. On si dal pauzu od kolektívu a keď sa po stránke imunity dostal opäť do formy, začali sme zvoľna chodiť na rôzne krúžky a od septembra je späť v škôlkarskom kolektíve. Vďaka partnerovi sme nepocítili finančný bôľ, ale práca mi chýba.
Môj plán je vyčkať, ako zvládneme jeseň a zimu v škôlke a ak pôjde všetko bez väčších maródiacich období, moje úvahy potom budú smerovať začať s vlastnou činnosťou, začať podnikať.“