Prečo deti milujú plyšové hračky?

Prečo deti milujú plyšové hračky?
13.7.2017 v kategórii Mama, autor Mgr. Jarmila Hýroššová, foto: istockphoto.com

Sú tešiteľmi, dôverníkmi a ochrancami našich detí. Niet divu, že láska k plyšovým hračkám drží deti často po celý život.

Hračky – kedysi a dnes

Bez Belky to jednoducho nejde. Malá ovečka musí ísť všade – je úplne jedno, kam malá Lucia ide. Už v materskej škole ju ochraňovala pri popoludňajšom spánku.

A teraz sedí Bela v školskej taške vedľa Luciinej školskej lavice. Keď osemročné dievčatko nepozná správnu odpoveď, strčí ruku do tašky a poškrabká ovečku za uchom.

To väčšinou pomôže. Keď strýko Juro priniesol ovečku a položil ju do Luckinej kolísky, bola ešte biela a vlnená. Teraz je už vyšúchaná a šedá.

Ale Lucia na ňu nedá dopustiť. „Ona je mojou najlepšou kamarátkou! Uteší ma, keď sa s niekým pohádam, v noci na mňa dáva pozor, aby neprišli zlodeji a nikdy, nikdy nemá zlú náladu.“ Život bez Belky si dievčatko nevie predstaviť.

Bez debaty – deti a plyšáky patria k sebe. Plyšoví spoločníci sú tu vždy, neodporujú a ani sa neurážajú, keď ich deti odložia do kúta. Sú partnermi v prvých vzťahoch dieťaťa. Majú čas, keď tu mama s otcom nemôžu byť a touto prítomnosťou sprostredkúvajú deťom istotu a bezpečie.

Plyšové hračky sú „skutoční“ kamaráti

Mnohé deti sa rozprávajú so svojím plyšákom ešte aj vo veku, keď už chodia do školy: hovoria mu o svojich zážitkoch, preberajú s ním svoje starosti a radia sa o svojich plánoch. Požalujú sa, keď ich dospelí nechápu, zverujú sa mu so svojím strachom a oslavujú s ním svoje úspechy.

Keďže deti ešte vnímajú svet magicky, sú pre ne plyšové hračky často „ozajstnými“ kamarátmi. Sú zároveň ideálnymi partnermi pre rolové hry. Deti im prisudzujú detailné vlastnosti, zadávajú im úlohy a hrešia ich, ak robia nerozumné veci.

Aby plyšových hračiek nebolo príliš veľa

Plyšové hračky majú, žiaľ, tendenciu nekontrolovane sa množiť. Sú to obľúbenými darčekmi na všetky príležitosti. Koľko ich naozaj v domácnosti je, závisí od veku dieťaťa a trpezlivosti jeho rodičov.

Ak majú napríklad ráno problém nájsť svoje dieťa v posteli medzi všetkými plyšovými zvieratkami, je to jasný znak premnoženia.

Je niekoľko možností, ako mať množstvo hračiek pod kontrolou. Lebo – priznajme si – žiadne z našich detí nepotrebuje tak veľa plyšákov. Aj tak bývajú dva-traja favoriti – zvyšok len sedí okolo.

V niektorých rodinách to robia tak, že s príchodom nového plyšáka, ktorý sa v detskej izbe zdrží, musí jedna staršia hračka „vycestovať“ do Afriky.

Iní majú zvyk, že triedia hračky raz za rok a tie menej obľúbené darujú deťom zo sociálne slabších rodín či v domovoch. Niektoré mamičky sa zasa pokúšajú prebytočné plyšáky predať na blších trhoch alebo cez internet.

Plyšové hračky jednoducho vyhodiť nikomu srdce nedovolí. A pre deti je jednoduchšie vzdať sa hračky, ak vedia, že sa jej niekde inde iné dieťa poteší.

Tieto pravidlá by však mali platiť len pre pestrofarebné a rôznorodé kopy plyšových hračiek. Ak staršie deti zbierajú určitý druh plyšových zvierat – napr. sloníky, bolo by nespravodlivé od nich vyžadovať, aby neustále svoju kolekciu redukovali.

Ale žiaden strach, u väčšiny detí postupne záľuba v zbieraní plyšákov zanikne sama od seba a bude nahradená inou.

Prečítajte si: Keď sa dieťa nechce deliť o hračky

Sú plyšové hračky vhodné aj pre bábätká?

U bábätiek by mali rodičia plyšovú populáciu striktne ohraničiť. Jedno, nanajvýš dve zvieratká úplne stačia. Po prvé preto, lebo ešte mnohé k nim pribudnú a po druhé, lebo veľa plyšákov v postieľke môže sťažiť dýchanie bábätka.

Preto je lepšie zaobstarať pre dieťa len málo, zato však kvalitných a veku primeraných hračiek. Froté je pre bábätká vhodnejší materiál ako „dlhý vlas“. Pri obzeraní zvieratka v rukách froté tak veľmi nešteklí a ľahšie sa dá oprať v práčke.

Je tiež dôležité, čím je hračka naplnená. Malé styroporové guľôčky by mohli pri prederavení vypadnúť von a dieťa by ich mohlo vdýchnuť.

Plyšové hračky prebúdzajú zberateľský inštinkt

Plyšové hračky už dávno nie sú len záležitosťou bábätiek. Mnohé staršie deti, mládež a aj dospelí „visia“ ešte vždy na svojich plyšových kamarátoch – a chcú ich mať viac. Prečo?

Na jednej strane si aj spolužiačky a čerstvo zamilované páry zvyknú darovať malé plyšové zvieratká, ktoré im majú zaplniť miesto, keď tu jeden z nich nie je. Aj preto hádžu fanúšikovia na koncertoch také množstvá plyšových hračiek.

Na druhej strane sú mnohé deti náruživými zberateľmi. A mackovia, plyšové myši či iné zvieratká sú oveľa prítulnejšie ako mince alebo známky.

Kým malé deti dávajú svojim plyšovým hračkám mená a hrajú sa s nimi, dodávajú výrobcovia plyšákov pre staršie deti zbierky s komplet menami a životnými príbehmi. Niekedy ide o celé série, z ktorých by každý zberateľ najradšej vlastnil každý kúsok.

Ako správne vybrať plyšovú hračku?

V každom prípade by ste mali hračku – či už plyšovú alebo z iného mäkkého materiálu, pred kúpou ovoňať. Ak páchne prenikavo alebo dokonca chemicky, späť s ňou do regála.

Plyšová hračka by nemala byť ani príliš veľká. Niektoré hračky tohto druhu sú dvakrát tak veľké ako bábätko. Potom je maznanie s ňou ťažké.

Okrem toho je obtiažne brať takýchto obrov všade so sebou. Ak má dieťa hračku správnej veľkosti – teda „tak do ruky“, tak ako Lucia svoju Belku, sprevádza svojho držiteľa často i niekoľko rokov.

Hráme sa s hračkami: v akom veku aké?

S obľúbeným plyšákom sa ťažko lúči

Je pochopiteľné, že strata plyšového favorita je drámou – a je jedno, či má dieťa štyri alebo štrnásť. Už len pri myšlienke, že by Belka zrazu mohla zmiznúť, osemročná Lucia úplne zbledne. A pritom má v detskej izbe nespočetne veľa iných plyšových hračiek.

Jednou z možností, ako zachrániť situáciu, je včas zabezpečiť duplikát. Ale už i malé deti spozorujú, keď ich miláčik zrazu inak vonia a nenesie žiadne známky používania. Aby zámena prebehla ľahšie, môže pritom pomôcť malý príbeh. Tu je jeden za všetky:

Niektoré plyšové hračky sa nedajú len tak ľahko nahradiť, lebo pochádzajú napr. z výpredaja, alebo ide o darčeky či spomienkové predmety z dovolenky.

Potom sa musia deti naučiť vyrovnať sa s pravdepodobne prvou väčšou stratou vo svojom živote. Rodičia by nemali brať smútok svojho dieťaťa na ľahkú váhu. V takejto chvíli pomôže len veľa utešovania a lásky.

Kedy je čas na odvykanie od plyšákov?

Inak ako pri cumlíku je to pri plyšových hračkách. V skutočnosti neexistuje žiaden časový horizont, kedy by si mali deti odvyknúť od svojich plyšových miláčikov.

Odvykanie sa uskutoční samo od seba – niekedy to však môže trvať dlhšie! Plyšák spáva často v posteli ešte aj s dieťaťom v puberte, hoci sa to hanbí priznať, a preto ho ukrýva pod paplónom.

Starostlivosť o plyšového kamaráta

Láska k plyšákom zanecháva stopy. Takže každé zvieratko treba skôr či neskôr vyčistiť. Ale ako?

Presvedčiť sa: Možno vôbec zvieratko oprať? Ak nie, skúste sa poradiť v čistiarni.

Pranie v rukách: Stačí použiť vlažnú vodu a šampón. Potom dobre vypláchať.

Práčka: Zvoľte program na jemné pranie. Ako ochranu môžete použiť obliečku z malého vankúšika. Ku koncu nechajte len krátko vyžmýkať, aby sa na plyšovej hračke nevytvorili chuchvalce.

Sušenie: Hračku položte na utierku – nie na priame slnko ani na radiátor – a pravidelne otáčajte.

Vošky: Stačí, ak dáte macka na pár dní do uzavretého mikroténového vrecka. Ak chcete proces urýchliť, dajte ho jednoducho na šesť hodín do mrazničky. Potom šup s ním do práčky.

Roztoče: Tu trik s mrazničkou nepomáha. Väčšina roztočov len zmeravie v dôsledku chladu a potom sa opäť veselo prebudia. Rodičia detí – alergikov by mali všetky plyšové hračky každých šesť mesiacov oprať v pračke pri 60 stupňoch.

Hračky do detskej rúčky: aké a kedy?