10 tipov, ako zostať dobrým rodičom, aj keď sa rozchádzame

Veronika Kmetóny Gazdová | 7. február 2024
10 tipov, ako zostať dobrým rodičom, aj keď sa rozchádzame

Dnes sa každý druhý pár rozvádza. Vo svojej podstate trpí každý, kto je toho súčasťou. Prinášame vám 10 tipov a rád, ktoré môžu pomôcť na ceste rozchodu tým, ktorí si ním aktuálne prechádzajú.

Bola raz jedna žena a jeden muž. Vzbĺkla iskra a bola z toho veľká, preveľká láska. Láska prekvitala, v deťoch následne nadobudla svoju novú podobu. Príbeh, ktorý pozná mnoho z nás. Niektoré z týchto príbehov, v rámci svojich možností, vo svojich každodenných radostiach a starostiach, pokračujú ďalej.

Iné však tak, ako nabrali rýchly vzostup, nabrali následne aj rýchly pád. Stres, hádky, rozchod, rozvod. Už to však nebolo len o nich dvoch. Ale aj o ich deťoch a najbližších. A ako to zvládnuť bez najväčšej psychickej ujmy, to už je obsahom nasledujúcich riadkov.

Rozchod bolí všetkých

Dnes sa každý druhý pár rozvádza. Vo svojej podstate trpí každý, kto je toho súčasťou. Nie je to však koniec. Ak je šanca na záchranu, mali by byť využité všetky možnosti, ako vzťah znovu sfunkčniť. Ak nie, mali by byť využité všetky možnosti, ako nestratiť tvár – pred deťmi, okolím a hlavne pred sebou samým.

A mal by človek začať fungovať v nových podmienkach, v novej podobe ďalšej životnej etapy. To je názor a postoj, ktorý zaujala aj Kristína (32), mama dvoch malých škôlkarov, ktorá práve prechádza rozvodovým konaním. Jej skúsenosť je dôkazom toho, že ak sa nájde cesta k spoločnej reči, stanovia sa presné pravidlá, ktoré každá zo strán rešpektuje, dodržiava, dokáže sa aj ďalej spolu „žiť“ a fungovať aj po rozchode / rozvode. Už však nie ako partneri / manželia, ale ako rodičia ich spoločných detí. Prinášame vám 10 tipov a rád, ktoré môžu pomôcť na ceste rozchodu tým, ktorí si ním aktuálne prechádzajú.

10 tipov, ako zostať dobrým rodičom, aj keď sa rozchádzame

1. EGO bokom

V momente, keď medzi partnermi dôjde k záveru, že je koniec, je potrebné si rozdeliť emócie do dvoch lievikov – ja ako partnerka a ja ako mama – lievik „JA“ je najlepšie spracovávať osobitne a lievik „MAMA“ rovnako tak. Najdôležitejšie je totiž, aby deti vyrastali v zdravom prostredí. To, že nám skrachovalo spolužitie neznamená, že nemôžeme byť pre naše deti naďalej úžasnými rodičmi. Preto aj na konfliktné situácie, ktoré nastanú, je potrebné skúsiť nepozerať sa očami, že mne bolo ublížené, ale zamerať sa na riešenia – ako ich vyriešiť tak, aby sme s tým boli všetci ok.

Nevyhneme sa kompromisom, diskusii, ústupkom..., ale vždy majme na zreteli riešenie. Pretože, aj keď nie sme spolu, musíme aj ďalej nejako fungovať. Hádky a stres v konečnom dôsledku nikdy nikomu nepomohli. Aj u dospelých sa môže všetko v dôsledku alebo vplyvom rôznych situácií zmeniť, a preto je dobré opierať sa o inštitúcie a formálne dohody. V záujme našich detí, aby sa to, čo dnes platí, nestalo tým, čo zajtra budeme popierať. 

2. Robíš to pre a v záujme detí

Celá situácia pri rozchode nie je o tom, kto komu ublížil. Samozrejme, emócie pracujú, plač, výmena názorov a vnútorné spracovanie musí prebehnúť u každého. Ideme si navzájom ešte viac ubližovať? Naopak, je to o tom, aby sme sa naučili spolu rozprávať a správať sa k sebe tak, aby v nás deti videli naďalej milujúcu mamu a milujúceho otca a nie dvoch nevraživých, zatrpknutých a ubližujúcich si ľudí, pre ktorých sú deti rukojemníkmi ich boja, nástrojom emočného vydierania a svedkami ich spoločného rodinného nešťastia. Deti si zaslúžia to najlepšie a vzorec správania, ktorý si z tohto obdobia odnesú, ich poznačí aj do ich budúceho života. 

3. Nie je to hanba

To, že sa to deje u nás, neznamená, že máme nižšiu spoločenskú či ľudskú hodnotu. Nie sme ani prví, ani poslední. Spoločnosť už v súčasnosti netabuizuje tieto témy a nenálepkuje single rodičov až tak ako v nedávnej minulosti, kedy ich zaraďovala pomaly až na jej okraj. Dnes zostávajú aj naďalej plnohodnotnými členmi našej spoločnosti, s príslušným statusom, sú súčasťou sociálneho života, a preto netreba v tejto etape života nadobúdať pocit hanby. 

4. Sme v prvom rade rodičia

Sme v prvom rade rodičia a od toho sa všetko ďalšie odvíja. Skúsenosť je taká, že ak dochádza k rozchodu či rozvodu rodičov malých či väčších detí, berú si to tak, že je to ich chyba. Naopak, nikdy to nie je chyba dieťaťa, úlohou rodiča je chrániť svoje dieťa za každých okolností a aj pred takýmto pocitom viny. Vysvetlime im situáciu adekvátne k ich veku, emočnej sile a s rešpektom k ich citlivému srdiečku

5. Zvládnete to? Áno, hlavne ty,  mama!

Keď si rodič prechádza rozpadom vzťahu, v hlave sa mu vynára množstvo otáznikov, pochýb, prechádza ním množstvo emócií – pocitu zlyhania, zúfalstva, obviňovania seba samého, všetkých ostatných, žiaľu, hnevu, apatie a potom opäť všetko dookola, ako to všetko dokážem zvládnuť? Ako sa hovorí, že ak ide o deti, žena – matka, dokáže byť nepremožiteľná. Možno je vtedy namieste uvedomiť si, že nie som prvá ani posledná a položiť si otázku: Ak to nezvládnem ja, ako to potom budú s odstupom času vnímať moje deti? Môžu vidieť obraz mamy trosky, ktorej svet sa zrútil, alebo mamy ako vzoru, ktorá sa o nich postará. Veriť si a spoliehať sa na seba je vtedy tou správnou cestou. 

6. Deti potrebujú silnú mamu

Keď sa človek stáva rodičom, či chce alebo nie, stáva sa prvým vzorom a idolom svojho dieťaťa. A keď sa niečo také deje, že sa rodina rozpadá, pomáha predstaviť si deti o takých 15 – 20 rokov . Žiaden rodič nechce, aby ho deti videli ako toho, kto sa v zlomovej životnej situácii utiahol k alkoholu, iným látkovým či nelátkovým závislostiam... Naopak, keď sa obzrú späť, nech vidia svoj vzor, ktorý sa dokázal popasovať s nie jednoduchou prekážkou na svojej životnej ceste, aby videli, že aj keď sa zdá byť situácia bez východísk, my sme sa s ňou dokázali popasovať. 

7. Je v poriadku plakať

Deti sú veľmi vnímavé a aj ten najsilnejší človek má chvíle, kedy zo seba potrebuje dostať emócie von. Je v poriadku plakať. A plakať veľa. A plakať za tým, čo sme mali, že si možno deti nebudú pamätať, ako sa ich rodičia ľúbili a ako to fungovalo za tých ideálnych čias. Ale ako sa hovorí, slzy liečia a vyplakať sa je fajn. Vtedy ale, keď nás deti nevidia. 

8. Život sa rozvodom nekončí (niektoré sa rozvodom začnú)

Čo, ak zostanem navždy osamote? Čo, ak si už nikoho nenájdem? Čo, ak ma už nebude nikto chcieť? Aj tieto otázky sú v poriadku a prepadnú asi každého, kto si tým prechádza. Ale nech je to iba „sprievodný jav“. Nech to nie je to, čo nás ovládne a skľúči. Naopak. Život má tak mnohoraké a rozmanité podoby, že často staré známe: tam, kde sa jedny dvere zatvoria, sa iné otvárajú, sa stáva pravdou. A nesúvisí to len s partnerom, ale aj okruhom priateľov, možno novou prácou, zmenou bydliska či iných zmien, ktoré nemusia znamenať negatívny aspekt do nášho života. Buďme šťastní. Aby sme boli dobrí rodičia, aby sme boli dobrí v práci, boli dobrí priatelia...

Každý nech sa zariadi podľa vlastných možností, vlastného cítenia a najlepšieho vedomia. Pravidlá postupnosti ani tu neexistujú a každý si ich tvorí sám. 

9. Nie si sama

Je úplne v poriadku vyhľadať podporu – odborníkov, priateľov, terapiu alebo komunitu rodičov s touto skúsenosťou. Je v poriadku so svojimi pocitmi, prežívaním, obavami a otázkami nezostávať sám. Mať pomyselnú barličku, o ktorú sa môžeme v náročných situáciách a ťažkých chvíľach oprieť, je veľmi dôležité. Nedusiť všetko v sebe, aby sme neubližovali nám, okoliu a aby sa to všetko nezhmotnilo v podobe telesných problémov či nejakého ochorenia. 

10. Bolesť premeň na svoj hnací motor

Prvotné štádium rozchodu je sklamaním – rozpadol sa náš ideálny domček z karát, človek prežíva deň zo dňa. Ale príde chvíľa, kedy ráno vstaneme, pozrieme sa do zrkadla a už tento obraz nechceme vidieť. Chceme sa opäť usmievať, cítiť lásku k sebe samým a vyžarovať to, čo z nás bolo cítiť predtým. Nech je teda všetka bolesť premenená na to, čo nám dodá silu a odvahu nevzdávať sa a ísť ďalej. Sebavedomo, stojac a chrániac svoje deti a s dôverou v seba samého vykročiť na cestu po rozchode / rozvode. 

TIP: Ak vás zaujímajú novinky v rodinnom práve, pozrite si webinár s advokátkou na túto tému TU.

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: