Rozvod... A čo ďalej?
Pomaly som šla autom, keď som ich zbadala na chodníku. Čakali na zastávke: on, asi 70-ročný pán, ona vyzerala o málinko mladšie. Starostlivo mu z hlavy zložila čiapku a spotené čelo utierala vreckovkou. V tej chvíli mi napadlo – komu budem vráskavé čelo od potu utierať ja?
Ruka v ruke, nostalgicky spomínajúc na spoločne prežité roky, s kým budem tráviť jeseň svojho života? Niekedy je možno lepšie nevedieť.
Len sa nechať životom viesť, prijať prehry a poučiť sa z nich, tešiť sa z víťazstiev a veriť v dobro ľudí. Ak chceme byť šťastní a v rovnováhe, inak to vlastne ani nejde...
Údel druhej ženy: Som MACOCHA
Je jedno, kto chcel
Kristína. Energická mladá žena, plná života.
Keď sa na ňu pozrieme, nikto by nepovedal, že si prešla tým, čím prejsť musela. Má za sebou rozvod, druhý v živote, čo v jej veku, 33 rokov, znie až neuveriteľne. Prvé manželstvo považuje za frašku, v to druhé, s Petrom, však verila. Verila v nich, v ich spoločnú budúcnosť, deti. V rodinu, ktorou boli a akosi ňou byť zabudli.
Dnes nerieši, kto bol iniciátorom, ani čo bolo dôvodom rozpadu ich manželstva. Pripadá jej to ako sen, ktorým prešla bolestne, dúfajúc, že sa čo najskôr zobudí do iného, lepšieho života. Do poslednej minúty dúfala, že sa situácia zmení. Že sa stane niečo, čo osvieti rovnako jeho ako ju samu a oni svoje životy nerozdelia a pôjdu nimi ďalej, silnejší a bohatší o skúsenosť.
Na pojednávaní boli jednotní. On chcel, ona súhlasila. So všetkým. S rozvodom, prisúdením detí, výškou výživného. Od prvej po poslednú minútu plakala. Vedela, že to ľahké nebude. A je jedno, kto ten rozvod chcel. Stal sa, a už sa neodstane. Premietala si všetko, čo ich kedy spojilo a bála sa prijať, že sa to puto, kedysi také pevné a krásne, roztrhlo.
Ak niečo končí...
...je to preto, aby niečo nové začalo. Nové = určite lepšie. Takto Kristína utešovala priateľky a priateľov, ktorým sa vzťahy rozpadli. Kto uteší teraz ju? Jej vlastné slová začínajú vyznievať ako klišé. Ako veľmi sa mýlila, keď si myslela, že koniec je štartom niečoho nového!
„Týždeň pred termínom pojednávania som už nejedla. Nedalo sa, žalúdok nespolupracoval. Myslela som si, že som s rozvodom vyrovnaná a mám len virózu. Po skončení pojednávania však kŕče v žalúdku akoby zázrakom ustali a ja som sa konečne mohla najesť. Pochopila som, že som sa s tým ako-tak vyrovnala až vtedy, keď to bolo celé za nami.“
Napriek rozchodu a bolesti, ktorú si Kristína a Peter vzájomne spôsobili, ich vzťah nie je nepriateľský. Dokázali sa z chýb poučiť, situáciu prijať a ďalej ísť životom ako priatelia:
„Môžem povedať, že po tomto všetkom sme ostali ľudskí. Motivácia? Tou sú nám naše vlastné deti. Vďaka nim a pre ne dokážeme spolu komunikovať, ísť s deťmi do kina, alebo si spoločne zašportovať. Obaja máme jasno, vieme, že jedna etapa nám v živote skončila, ale máme dosť rozumu na to, aby sme pochopili, že tá ďalšia nesmie byť o nenávisti a bojoch medzi nami, ale pre naše deti, a vlastne i pre nás, musí byť o akceptácii a vzájomnom rešpekte. A toto sa nám, našťastie, darí udržať a ja som za to nesmierne vďačná. V exmanželovi som našla priateľa, čo sa – ako nám sama sudkyňa povedala – deje veľmi zriedkavo.“
„Zrejmým dôsledkom ľahkomyseľného rozvodu je ľahkomyseľné manželstvo. Ak sa budú ľudia môcť dať bezdôvodne rozviesť, bude sa im o to ľahšie zdať bezdôvodne sa spojiť.“
(P. D. Chesterfield)
Zo života: Živím svojho muža a už mám dosť!
Rozvod je proces
Z úst mnohých ľudí často vyletí slovíčko „rozvod“. Či už v hneve, bolesti, alebo – v mnohých prípadoch – pri manipulovaní tým druhým. Jednoduché slovo znamená ale zložitý proces. Nielen proces, ktorým musia obaja zúčastnení prejsť, ale aj proces, ktorému sú vystavení po rozvode. Akceptovať samotu, prijať fakt, že ďalej už životom kráčame a sme zodpovední len my sami, môže byť bolestné. V každom prípade je to dôsledok niečoho, a ten treba prijať a čeliť mu so vztýčenou hlavou a pozitívnym myslením.
Ako sa adaptovať na život „po“ rozvode?
Možností je niekoľko. Jednou z nich, veľmi účinnnou, je – analýza. Analýza toho, čo sa stalo. Uvedomenie si, čo pozitívne ma situácia naučila, kam ma to celé posunulo.
Dôležitým faktorom v celej udalosti a celom procese od rozchodu, cez rozvod, po obdobie po ňom je odloženie negatívnych emócií bokom a snaha ostať človekom. Ľudia sa schádzajú aj rozchádzajú, nie ste prví, ani poslední. Podstatou je vziať si zo všetkého pre seba to plus, ktoré nás posúva ďalej a stáva sa skúsenosťou formujúcou, a nepochybne aj ovplyvňujúcou náš ďalší život. Vziať a prijať ponaučenie, porozprávať sa sám so svojím vnútrom, hľadať a nájsť harmóniu a rovnováhu. Lebo bez nej ste iba hračkou v rukách okolia.
„Ľudia, ktorí nemôžu žiť jeden bez druhého, často zistia, že nemôžu žiť ani jeden s druhým.“ (L. Muška)
Nie vždy to však ide, ostať človekom. Iba mizivé percento párov, ktoré sa rozviedli, ostali po tomto akte v normálnom, síce nie vrúcnom, ale ľudskom vzťahu.
Po rozvode sú vzťahy napäté
Svoje o tom vie aj Patrícia. Jej manželstvo trvalo 11 rokov. Čo bolo dôvodom rozpadu tohto vzťahu? „Nazvala by som to jedným slovom – manipulácia. On bol manipulovaný svojou matkou a rovnako tak manipuloval mnou a deťmi. Život s ním bol neznesiteľný, žiadna tolerancia, akceptácia toho druhého, jeho pocitov, potrieb. Samé zákazy, absurdné výčitky.
Na začiatku manželstva to samozrejme nebolo tak, stupňovalo sa to pomaly a veľmi nenápadne. Vrcholom pre mňa bolo, keď mi zakazoval byť na materskej dovolenke s mladšou dcérou, a keďže som bola „neposlušná“, potrestal ma tým, že mi nedával žiadne peniaze. Prenasledoval každého, kto ma podporoval v mojej túžbe byť s vlastnými deťmi.“
V takomto prípade je ťažké ostať človekom akceptujúcim. Ješitnosť urazeného chlapa dokáže divy, a tak to bolo aj v Patinom prípade. Cez všetku tú bolesť a stres musela byť stále nielen ublíženou ženou, ktorá mala doráňané celé vnútro, ale hlavne matkou, ktorá pre svoje deti napriek všetkému vstane a ide ďalej. Aby deti boli šťastné, lebo vtedy bude šťastná aj ona:
„Obdivujem bývalých partnerov, ktorí to dokážu inak ako my. Náš vzťah nie je dobrý, stále pretrváva napätie a som presvedčená, že pretrvávať bude, kým sa neukončia všetky spory – špeciálne ten o majetok. Exmanžel sa nedokáže povzniesť nad dve veci: že som si dovolila podať návrh na rozvod, nakoľko jemu vyhovovalo naše nefungujúce manželstvo s plným servisom preňho, a fakt, že mi patrí polovica majetku.“
Patríciin rozvod bol dlhou a nekonečnou cestou, ktorá samozrejme nebola bez prekážok:
„Rozvod bol nočnou morou. Vzhľadom k mojej „neposlušnosti“ robil manžel všetko pre to, aby to bolo nepríjemné a ťažké. Rozvodové konanie trvalo tri roky. Povaha ex sa prejavila naplno, keď na súde tvrdil, že som sa o deti nestarala a som zlá matka. To divadlo na súde a jeho herecký výkon boli na Oscara. Bolelo to neskutočne, iba ja som vedela, ako to bolo naozaj, ako bol proti tomu, aby som bola s deťmi. Čakala ma úloha všetko to preukazovať, dokazovať. Ten čas a hlavne pretrápené noci boli pre mňa ozajstnou životnou skúškou.
Súdnoznalecký posudok psychologičky potvrdil, čo som tvrdila ja a preukázal, že ex- má neprimerané psychické reakcie a sklony k agresivite. Nedokázala som ovládať emócie, keď som si prečítala slová znalkyne: „dobrá a starostlivá matka“. Po dlhých rokoch čakania nás rozviedli a deti prisúdili mne.“
Som Ivana. Matka dvoch detí a žena, ktorá opustila mrzáka.
Pocity „po“
A aké sú bezprostredné pocity po vynesení rozsudku? Mnohoraké. Závisia od toho, či ste v pozícii navrhovateľa, alebo odporcu, či rozvod chcete, alebo vás bolí. Jedno však majú spoločné: štart do nových dní. Nie vždy to ide s úsmevom, bez sĺz.
Kristíne po vynesení rozsudku stekali po tvári slzy: „Neviem, či to bolo uvoľnenie po celom tom strese, ľútosť, alebo bolesť. Slzy tiekli a nevedela som ich zastaviť. Mala som pocit prázdna, samoty. A ten vo mne pretrváva dodnes, ale už sa viem s ním popasovať a povedať si, že to všetko sa pre niečo dialo. Pre to, aby ma to posunulo ďalej a naučilo ľúbiť aj samú seba. Nesmiem sa trestať a byť na seba taká prísna. Mám o poučku v živote viac – a to je vlastne prínosom.“
Patrícia rozsudok o rozvode z úst sudkyne nepočula: „Nebola som pri tom... vzhľadom na to, že spor trval tak dlho, nemohla som si dovoliť toľko času tráviť na súdoch – živila som dve deti a výživné od ich otca bolo v nedohľadne. Predbežné opatrenie ohľadom výživného na deti mi z nepochopiteľných dôvodov súd zamietol. Rozsudok o rozvode som sa dozvedela telefonicky od svojej právnej zástupkyne... dala som si svoj obľúbený čaj a moja prvá myšlienka bola: som šťastne rozvedená, začínam nový život.“
Kto vie, s kým budeme stáť na zastávke, keď okolo nás prejde mladá, práve rozvedená žena. Kto vie, čo si tá žena pomyslí, keď uvidí, ako svojmu druhovi starostlivo utierame spotené čelo. A kto vie, ako to vlastne celé bude...
„Ona má priateľa, on má priateľku. Dá sa povedať, že sa rozvádzajú z čistej lásky.“ (Marcel Achard)