Údel druhej ženy: Som MACOCHA
Keď sa nám narodila spoločná dcéra, prežívala som hrozné obdobie. Stále viac som jeho dievčatá okrikovala. Niekedy mi pripadali ako votrelci.
"Vedela som, že Šimon má dve malé dcéry. Či som sa na prvé stretnutie s nimi nejako zvlášť pripravovala? Nie, vôbec. Hovoril o nich s takou láskou... Aj preto som sa asi do neho tak zamilovala", hovorí Anna po štyroch rokoch od prvého stretnutia so svojím životným „parťákom“ (ako ona sama Šimona nazýva). V lone jej sedí dvojročná Ema, ktorá je veselým kvietkom ich lásky.
Anna spomína na to, ako im dnes desaťročná Katka a osemročná Zuzka obohacovali spoločné víkendy. „Dievčatá si ma od prvej chvíle skrotili a ja som z nich bola nadšená. Vtedy mali 6 a 4 roky. Poznala som prípady, kedy dieťa dokázalo svojmu rozvedenému oteckovi urobiť zo života peklo, keď si našiel novú partnerku. S nami to bolo inak,“ spomína Anna.
Priznanie manželky: Nemám modriny na tvári. Ubil mi dušu
Jeho dcéry sú záväzkom z minulého vzťahu. Stále ho spájajú s "bývalkou"
Keď spolu začali bývať, bola už Anna tehotná. Prvotné obdobie nadšenia vystriedali obavy o budúcnosť ešte nenarodeného dieťaťa. Uvažovala: budeme mať jedno dieťa, ale živiť bude Šimon vždy ešte ďalšie dve. Ťažko si budeme môcť dovoliť mať ďalšieho spoločného potomka. Budeme potrebovať väčší byt, to znamená viac peňazí, a ja pritom budem doma na materskej. Alimenty tiež nie sú najmešie...
Chvíľami prepadala panike, ako to všetko zvládne. Začala si naplno uvedomovať, že Šimonove „záväzky“ z predchádzajúceho partnerského vzťahu nie sú len spestrením ich spoločného života. Že jeho dcéry sú trvalkami naveky zakorenené v jeho srdci. A začalo jej byť nepríjemné, že prostredníctvom nich je už navždy spojený s bývalou ženou.
Žiarlila som na jeho predchádzajúci vzťah a deti
Tehotenské hormóny a komplikácie gravidity jej na pokoji nepridávali. So zvyšujúcou sa potrebou zahniezdenia som sa stále viac a viac potácala medzi pocitmi lásky, ktoré som k Šimonovým dcéram prechovávala a nerealizovateľnou túžbou po tom, aby partner žiadne deti nemal. Lepšie povedané: aby deti mal, ale len s ňou.
Keď sa narodila Ema, Annu mohutne prevalcovala vlna lásky k vlastnému dieťaťu, ktorá zmietla všetko ostatné. „To bola veľká sila. Stále viac som dievčatá okrikovala. Niekedy mi pripadali ako votrelci. A bola som veľmi nervózna a ešte viac vyčerpaná. Najmä vtedy, keď k nám Zuzka prišla chorá,“ spomína Anna. Strach o malé dieťa v prvej chvíli zvíťazil nad pocitom, že by som sa mala starať o nevlastné choré dieťa.
Manžel ma opustil. Nezniesol narodenie postihnutého syna
Po narodení spoločnej dcéry som bola zlou macochou
„Potom som sa upokojila a starala som sa o Zuzku po celý čas, čo boli dievčatá u nás. Malú Emu som jednoducho od nej držala čo najďalej. Moja takmer nenávistná a panická prvá reakcia ma však odrovnala. Pripadala som si naozaj ako zlá macocha,“ dodáva.
Časom sa jej rozporuplné pocity ako-tak stabilizovali, ale problémov napriek tomu pribúdalo. Anna si čím ďalej tým viac uvedomovala, že na začiatku vzťahu absolútne netušila, čo bude súžitie so Šimonom a jeho deťmi znamenať. Bola si vedomá, že žijú dvojaký život: v dvoch rôznych domácnostiach na ňu boli kladené v mnohom odlišné požiadavky.
Vedela, že to pre ne musí byť ťažké. Lenže pre mňa predsa taktiež, obhajovala svoju večnú nespokojnosť a náladovosť, ktorá spôsobovala u nich doma neznesiteľné dusno. Problémy sa prejavili taktiež v intímnom vzťahu so Šimonom... A ten sa často cítil ako medzi mlynskými kameňmi – na jednej strane večne nespokojná partnerka, na druhej nároky bývalej ženy.
Moje deti budú mať macochu, alebo Šimon, na slovíčko
Keď sa Šimon s Annou zoznámil, nepremýšľal o tom, či sa jej budú jeho dcéry páčiť. Mal ale trochu strach z reakcie detí, keď im svoju „kamarátku“ Annu predstavoval. Dospelí predsa vedia veci riešiť, ale s pocitmi detí je možné len ťažko hýbať. Obavy sa rozplynuli, keď sa staršia Katka opýtala: „Oci, nemiluješ ju náhodou?“ Zdalo sa, že s oteckovým „Asi áno, vlastne áno“ bola jeho prvorodená nadmieru spokojná.
Uvedomoval si Šimon Anninu tehotenskú premenu? „Vnímal som to tak, že sa viac sústredí na brucho. Pre dievčatá to bola veľmi zaujímavá záležitosť, prírodný úkaz. Z toho, že budú mať nevlastného súrodenca, boli nadšené a s nadšením to ostatným rozprávali.“
Zmenilo sa niečo, keď sa vám Ema narodila? „Pamätám si potrebu vyriešiť to, aby k nám dievčatá bezprostredne po jej narodení nechodili. Akosi to bolo z Anny cítiť, že chce len to svoje dieťa. Tak som dievčatá vyexpedoval ku svojim rodičom. Len som sa bál, aby to pochopili, pretože sa na malú veľmi tešili.“ Šimonovi dochádzalo čím ďalej tým viac, že zatiaľ čo on má tri deti, jeho partnerka má dieťa len jedno. „Cítil som, že Ema je súčasťou Anny, zatiaľ čo tie moje dve má, v úvodzovkách, len rada.“
Anna bola pod tlakom. Správa sa k "vyženeným" deťom rovnako, ako k spoločnému?
A čo výchova? „Snažil som sa dať okoliu jasne najavo, že za svojou novou partnerkou stojím aj v jej vplyve na výchovu mojich detí. Nemala vôbec ľahkú pozíciu, všetci ju pozorovali, či sa k mojim deťom dobre správa... Napríklad u mojej matky, babičky dievčat, bolo dôležité, že videla, ako dievčatá Annu milujú a vrhajú sa na ňu. To mamu úplne odzbrojilo. Anna vychováva predsa aj naše dieťa, tak nemôže nevychovávať dievčatá, keď sú u nás. Len sa možno zbytočne rozčuľuje, veci je možné riešiť aj v pokoji...“
Pre Šimona je napriek všetkým problémom, ktorými s Annou prechádzali a prechádzajú, najdôležitejšie, že sa jeho žena a dcéry majú rady. A že všetky jeho tri deti tvoria veselú skupinku, keď sú pokope.
Desaťročná Katka nedávno vyhlásila smerom k Anne: „JA som veľmi rada, že nás vychovávate k samostatnosti. Že nie sme ako deti, ktoré od rodičov všetko dostanú. Teda, že nás všetci, mama, ocko a ty učíte, ako sa o seba postarať.“ A mladšia Zuzka dodala: „Jedna moja kamarátka má macochu. A my máme teba. To je oveľa lepšie.“
Očami mamy: Zdravé dieťa je dar. Nie, KAŽDÉ DIEŤA JE DAR