Vie si vaše dieťa zaviazať šnúrky? TAKTO ho to naučíte
Viazanie šnúrok vyzerá ľahšie, ako v skutočnosti je. Nevyhnutná je nielen šikovnosť, ale i dobrá koordinácia očí a rúk, ktorú malé deti často ešte nemajú. Preto je viazanie mašličiek veľkou výzvou, ba niekedy až nočnou morou – pre dieťa, rodičov i učiteľky v materskej škole. Do nástupu do školy to ale väčšina predškolákov zvládne.
Tie odporné hnusné šnúrky. Len tak sa bezstarostne hompáľajú na teniskách. Ale sotva sa pokúsi malá Lenka zaviazať ich, už sa mykajú a kĺžu pomedzi prsty ako dážďovky. Päťročné dievčatko sa snaží z celej sily. Urobí dve pekné, veľké slučky, potom prekríži jednu slučku cez druhú a pokúša sa jednu z nich vopchať do vzniknutej diery. Alebo sa to má robiť inak?
ODKLAD školskej dochádzky: Ako rozvíjať dieťa, ktorému je odporúčaný odklad
Každý začiatok je ťažký
Začiatočníci vo viazaní šnúrok to majú ťažké – a veľakrát musia čeliť výsmechu starších detí. Lenkin starší brat si zaväzuje topánky rýchlosťou blesku. Ale on už má osem rokov, jeho koordinácia očí a rúk je dostatočne vyvinutá. Tak nazývajú odborníci motorickú schopnosť, ktorú potrebujú deti na to, aby sa naučili zaviazať si šnúrky.
U niektorých detí je táto schopnosť vytvorená už v štyroch rokoch, u iných to trvá trochu dlhšie. Do nástupu do školy ale tento trik zvládnu takmer všetky. Mnohí učitelia kladú práve na schopnosť zaviazať si šnúrky veľký dôraz: V triede s 28 žiakmi nemôžu predsa pomáhať každému zaväzovať tenisky na telesnú výchovu alebo dosky, do ktorých si deti zakladajú výkresy či zošity.
Veď predsa existujú suché zipsy
Mnohí rodičia kupujú deťom obuv na suchý zips, aby im tak uľahčili obúvanie. Ale ani suché zipsy nie sú riešením, tým sa len problém odsúva na neurčito. Topánky do tanečnej či k maturitnému obleku na suchý zips vyzerajú dosť smiešne a v podstate sa to tak či tak raz budú musieť deti naučiť. Pre predškolákov to teda znamená len jedno: Cvičiť, cvičiť, cvičiť. Inak sa viazať šnúrky nenaučia.
Kedy začať s viazaním šnúrok?
Ak čakáte, že vám presne udáme vek, kedy by dieťa malo začať so zaväzovaním šnúrok, pravdepodobne vás sklameme. Tak ako pri mnohých ďalších činnostiach, aj tu ide o vysoko individuálnu záležitosť, ktorá závisí od mnohých faktorov. Napríklad od povahy dieťaťa, jeho šikovnosti, motivácie, ale i od stupňa vývinu už spomínanej koordinácie oko-ruka. Niektoré deti to preto zvládnu skôr, iné neskôr.
TIP: Sledujte pripravenosť vášho dieťaťa. Vo chvíli, keď si bez problémov zapína košeľu s malými gombíkmi a vie sa popasovať i so zipsami, je najvyšší čas začať s prvými pokusmi o samostatné zaviazanie šnúrok na topánkach.
V žiadnom prípade však nestresujte seba ani svoje dieťa len preto, že susedov Miško si už v štyroch rokoch dokáže zaviazať šnúrky sám, kým vaše päťročné dieťa s tým má ešte problém. Nemusíte sa báť, určite sa to naučí. I keď možno o niečo neskôr. Neskôr znamená najneskôr vtedy, keď pôjde do školy. Vtedy by už malo mať zručnosť osvojenú a malo by ju brať ako samozrejmosť. Začať preto môžete medzi štvrtým a piatym rokom a uvidíte, ako to drobcovi pôjde. Ak sa to nepodarí hneď, skúste zaväzovanie šnúrok na určitú dobu odložiť a skúsiť to neskôr.
Dôležité zistenia o detskom mozgu - toto by ste mali vedieť
Niekoľko tipov ako pomôcť dieťaťu so zaväzovaním šnúrok:
- Keď učíme dieťa viazať šnúrky, sadneme si zaňho, vyzveme ho nech uchopí šnúrky na svojich topánkach a my zozadu vedieme jeho prsty tak, aby sme nakoniec vykúzlili očakávanú mašličku; prípadne si stúpneme vedľa neho, oprieme nohu o schod a ukazujeme mu zaväzovanie krok po kroku na našich topánkach. Takto pochopí techniku zaväzovania lepšie, ako keby sme mu ukazovali viazanie čelom proti čelu – teda zrkadlovo.
- Začiatočníci radi experimentujú. Niektorým deťom sa nedarí postupovať podľa presne naučenej metódy. Preto si vytvoria svoju vlastnú techniku – a mašlička drží.
- Na viazanie šnúrok potrebujú deti motiváciu. Predškoláci nemajú radi, keď im pri obúvaní niekto pomáha a zaväzuje im šnúrky. Táto činnosť v nich prebúdza ctižiadostivosť, lebo 5 – 6-ročné deti chcú byť samostatné. Deti, ktoré nosia len obuv na suchý zips, nemajú naproti tomu vôbec chuť trénovať zaväzovanie. Preto je dôležité kupovať deťom topánky na šnúrky.
- Dieťa veďte k pravidelnému tréningu. Viazanie šnúrok je ako jazda na bicykli. Kto sa ju raz naučí, už nikdy ju nezabudne.
- Tréning môžeme spríjemniť i nejakými riekankami, napr.
Jedna šnúrka a dva konce,
každý dnu, a potom von chce.
Dva konce a jedna šnúrka,
už mašlička na nás žmurká.
- Dôležité je dieťa za úspešné pokroky, ale i za snahu pochváliť. Deti, ktoré neustále počúvajú slová „Takto sa to nerobí!, sa ľahko vzdávajú.
- Najčastejšia chyba u začiatočníkov: Deti robia mašličky príliš veľké. Pri zatiahnutí sa potom rýchlo rozpadnú. Vtedy stačí povedať: „Keď urobíš mašličky menšie, môžeš ich zatiahnuť pevnejšie a budú potom aj držať oveľa lepšie.“
Ako zaviazať šnúrky
Existujú dva základné spôsoby viazania šnúrok. Jeden ľahší a druhý o niečo zložitejší.
1. Ľahší spôsob viazania šnúrok
Začína sa tým, že sa urobí uzlík. Ten dieťa spravidla pochopí veľmi rýchlo a ľahko. Niektorí majú zo svojho úspechu takú radosť, že ich robia hneď niekoľko za sebou, takže potom máte čo rozväzovať. Následne sa urobí očko na jednej šnúrke a potom druhé očko na druhej šnúrke.
Vzniknuté očká sa prekrížia v mieste, kde ich držíte, tzn., že v tom mieste sa zrazu ocitnú na sebe 4 „vrstvy“ šnúrok. Očko na vašej pravej strane (t. j. z ľavej šnúrky) vsuniete do okienka, ktoré vzniklo prekrížením. Potom už len vezmete vrcholy oboch očiek a utiahnete.
2. Ťažší spôsob viazania šnúrok
Urobíte uzlík, potom jednu mašličku – napríklad na pravej šnúrke, druhú šnúrku – teda v tomto prípade ľavú – obmotáte okolo mašličky a ukazovákom pravej ruky prestrčíte obmotávanú šnúrku cez očko smerom za palcom tiež pravej ruky. Potom stačí zasa už len chytiť oba vzniknuté vrcholy mašličiek a utiahnuť ich.
Niektoré deti zvládnu celý postup uväzovania šnúrok už medzi tretím a štvrtým rokom, u iných treba počkať, kým budú mať dostatočne vyvinutú jemnú motoriku rúk i prstov, a sú aj takí drobci, ktorí majú snahu využívať služby rodičov a dospelých čo najdlhšie.
V každom prípade však musíme byť pri nácviku zaväzovania šnúrok trpezliví, za odmenu sa nám potom „uvoľnia ruky“ pri rannom odchode do škôlky či školy alebo pri ceste späť.