Nevyvíja sa dieťatko tak, ako má? Len trpezlivosť!

Nevyvíja sa dieťatko tak, ako má? Len trpezlivosť!
27.10.2016 v kategórii Dieťa, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Keď vývinové pokroky nechávajú na seba dlho čakať...

Niektoré deti sú vo všetkom rýchle: naučia sa rýchlo chodiť a rozprávať, nevedia sa dočkať, kým pôjdu do školy a už v dvanástich vedia, že raz budú zverolekármi. Niektoré sú o čosi „pomalšie“. Skúšajú trpezlivosť svojich rodičov, lebo cieľavedomosť a rýchlosť sa v dnešnej dobe chápe ako synonymum pre úspech.

Čítajte: 18 najväčších tajomstiev batoliat všetkých čias

Vy, ako rodičia, samozrejme viete, že termíny vývinových medzníkov označujú skôr časový interval ako presný čas a nevyplatí sa kvôli tomu panikáriť. Napriek tomu padne mnohým rodičom zaťažko prijať fakt, že napríklad všetky deti z okolia vo veku ich dieťatka sa už prevracajú z chrbátika na bruško, len to ich nie. Za tým sa neskrýva konkurenčné myslenie, ale skôr obavy o zdravý vývin dieťaťa. Ale tieto sú väčšinou neopodstatnené.

Čítajte tiež: 9 veľkých krokov k prvým krôčikom

Individuálna rýchlosť

Aby si rodičia zbytočne nekomplikovali život, musia sa naučiť čakať a oslobodiť sa od každej myšlienky na konkurenciu. Dovoľte dieťaťu, aby sa učilo novým veciam svojou vlastnou rýchlosťou.

  • MOTORIKA: Niektoré deti sa nikdy nenaučia loziť, ale rýchlo sa naučia chodiť. Tento medzistupeň jednoducho nepotrebujú. Iné sa dlho plazia, kým poniektoré sa nemôžu dočkať, že sa budú všade stavať. Možno má vaše dieťa od prírody nižší svalový tonus a potrebuje najskôr nabrať silu, aby sa udržalo na nôžkach.

  • REČ: Je úplne normálne, ak vaše dvojročné dieťa rozpráva iba sporadicky, hoci máte pocit, že pozorne sleduje, čo mu hovoríte. Niektoré deti „zbierajú“ jazykové prostriedky niekoľko mesiacov, kým u nich prepukne vlastná schopnosť rozprávať.
  • OSOBNOSŤ: V záležitostiach vývinu osobnosti sú odchýlky mimoriadne veľké, lebo tento proces nesúvisí iba s vekom, ale aj s mnohými ďalšími činiteľmi (napr. dedičnosťou, výchovou, sociálnym prostredím...). Preto sa neľakajte, ak je vaše dieťa hanblivejšie ako ostatné, viac na vás naviazané alebo, naopak, živšie a sebavedomejšie ako jeho rovesníci.

Čakať by ste nemali, ak:

  • sa vám zdá, že vaše dieťa zle počuje a slabo reaguje na hlasy a zvuky. V takom prípade by ste mali navštíviť detského lekára, aby vylúčil možnú poruchu sluchu.
  • máte pocit, že sa dieťa podstatne mení, kým prekonáva nejaký vývinový krok (napr. je príliš plačlivé alebo agresívne).
  • sa vaše dieťa vracia vo vývine o stupeň vzad, kým v inej oblasti ide o krok vpred (napr. odučí sa od plienok, ale prestane rozprávať).
  • počujete od viacerých osôb, ktoré prichádzajú s dieťaťom do kontaktu, že s ním niečo nie je v poriadku.