Rozvíjajte intelekt dieťaťa čítaním

Rozvíjajte intelekt dieťaťa čítaním
5.9.2017 v kategórii Dieťa, autor redakcia, foto: istockphoto.com

Čítate deťom rozprávky pred spaním? Listujete si s maličkými v knihách a opisujete obrázky? Kniha je výborný spôsob, ako rozvinúť u dieťaťa slovnú zásobu a intelekt.

Pár tipov, aby sa stalo čítanie pre deti i rodičov zábavou:

•    Vytvorte deťom príjemnú atmosféru

Čítať môžete s dieťaťom v náručí, na hojdacom kresle či v posteli. Záleží len na tom, aby to bolo pre oboch príjemné. 

Neprehliadnite: ČÍTATE deťom ROZPRÁVKY? Dobre robíte!

•    Aj obsah je dôležitý

Príbeh sa musí dieťaťu páčiť. Nechajte dieťaťu voľnú ruku pri výbere knihy, tak sa lepšie potom identifikuje s jej hrdinami a počúva pozornejšie. Vhodné je ísť s dieťaťom do kníhkupectva alebo knižnice, môže sa z toho stať pekný zvyk.

•    Správny moment

Najlepšie je čítať každý deň v rovnakom čase. Ideálny je čas pred spaním, vtedy je fantazírovanie najkrajšie a takto pomaly pre dieťa odoznieva deň. Ale aj čas poobede, kedy si ľahnete spolu na gauč, môže byť príjemným momentom oddychu. Nájdite si taký čas, ktorý vám a dieťaťu najviac vyhovuje. Hlavné je, že sa čítaniu venujete pravidelne, hoci len 20 minút.

•    Otázky sú povolené

„Prečo ten psík utiekol z cesty?“ Nechajte dieťa, aby vám do príbehu hovorilo. Čítanie neznamená preletieť text do konca, ale ide o aktívny dialóg – verbálny aj emocionálny. Či už dieťa chce k príbehu niečo dodať (napríklad mu napadla nejaká súvislosť s prežitím dňa), alebo kladie k nemu otázky, musí dostať čas a priestor na vyjadrenie sa. V konečnom dôsledku sa môžete veľa dozvedieť o vašom dieťati, o jeho pocitoch a prežívaní.

•    Je to kniha dieťaťa, tak ju tak treba aj brať

Nechajte dieťa listovať v knihe dopredu i dozadu, hoci by ste najradšej rozprávku už najradšej dočítali do konca. Využite pritom jeho záujem a zvedavosť. Urobte pauzu v čítaní, dieťa si samo vyžiada, aby ste pokračovali a bude opäť pozorne počúvať.

•    Deti majú svoj vlastný čas

Nesnažte sa „preletieť“ rozprávku, aj keď vás ešte čaká milión vecí na vybavenie. Deti to vycítia a môžu stratiť chuť do čítania.  Meňte príbehy podľa potreby. Dajte im nový záver, aplikujte ich na život dieťaťa i váš každodenný svet. Nechajte dieťa, aby predstavovalo nejakého hlavného hrdinu. Čítanie bude napínavejšie, dieťa bude plné očakávania, ako sa príbeh vyvinie.

Radí pán Mrkvička: Keď čítanie deťom (ne)bolí

deti a knihy

•    Hovorte s deťmi o prečítanom texte

Spýtajte sa, ako sa mu rozprávka páčila, čo by urobilo na mieste hlavných hrdinov atď. Spýtajte sa ho kontrolnými otázkami, či porozumelo všetkému, o čom ste čítali. Urobte z čítania „šou“ Využite vaše skryté herecké schopnosti, meňte hlas, prízvuk, využívajte mimiku, akoby ste boli na javisku, aby sa dieťa do príbehu vžilo, chvelo sa, s napätím očakávalo, čo bude nasledovať, malo strach, bolo dojaté, ale i prežívalo radosť a vydýchlo si, keď sa všetko nakoniec dobre skončí.

•    Čitateľ má svoju poličku s knihami

Zaobstarajte vášmu dieťaťu poličku, kde si bude svoje „poklady“ uchovávať. Dajte ju do takej výšky, aby na ňu dieťa dovidelo a dočiahlo.

•    „Vždy pripravení“

Knihy by sa mali „povaľovať“ všade naokolo. Mali by byť aj v spoločne používaných miestnostiach, aby dieťa mohlo kedykoľvek siahnuť po knihe, keď na ňu dostane chuť.

•    Záujmy dieťaťa

Berte do úvahy záujmy vášho dieťaťa. Nie každé má rado príbehy o zvieratách. Niektoré deti majú rady veľké ilustrácie a krátky text, iné pravý opak. Samozrejme, knihy vyberáme nielen podľa záľub, ale i primerane veku.

Prečítajte si aj: 12 tipov, ako deťom vštepiť lásku ku knihám alebo Aby čítanie nebolelo

•    Buďte príkladom

Ukážte dieťaťu, že čítanie je príjemné a že nečítate len vtedy, ak musíte. Takto naučíte dieťa chcieť čítať. Čím samozrejmejšie patrí čítanie k rodinnému životu, tým väčšie šance majú deti na to, aby sa stali vášnivými čitateľmi aj ony.

Čo deti rady čítajú:

1. Tradičné rozprávky – rozprávky bratov Grimmovcov, P. Dobšinského (Dobšinského rozprávky však pôvodne neboli adresované deťom, preto je v nich často veľa naturalistických prvkov.

Pre malé deti sú vhodnejšie upravené Dobšinského rozprávky, jeho rozprávky prispôsobovala deťom aj známa detská autorka Mária Ďuríčková, napr. Dobšinský, Pavol - Ďuríčková, Mária: Zlatá kniha rozprávok Pavla Dobšinského.) a iné, ktoré sme ešte my ako deti počúvali od našich rodičov a starých rodičov.

2. Moderné rozprávky a príbehy – najmä príbehy o zvieratách a ich mláďatách, o deťoch a ich dobrodružstvách, o prírode, ceste autom, nakupovaní a pod.

3. Existuje veľa detských časopisov, kde nájdeme veku primerané príbehy, rozprávky a básne.

4. Vami vymyslené príbehy – ak máte fantáziu, môžete príbehy vymyslieť sami, a to vášmu dieťaťu priamo „na mieru“.

Inšpirujte sa: Radí pán Mrkvička: Keď číta ocko

Aký význam má čítanie pre dieťa?

Rodičia, ktorí sa maximálne snažia, aby si dieťa budovalo vzťah ku knihám a čítaniu už v ranom veku, majú oveľa väčšiu šancu na to, že si ich dieťa vytvorí pozitívny vzťah k čítaniu a písaniu, ktorý je taký  potrebný v školskom veku, ale vlastne aj po celý život.

Pokiaľ budeme u dieťaťa v prvých rokoch života podporovať rozvíjanie myslenia a komunikácie, značne tým obohatíme jeho morálne a duchovné vlastnosti. A nielen to.

Knihy učia deti trpezlivosti, rozvíjajú fantáziu a tvorivosť, obohacujú slovnú zásobu a poskytujú odpovede na otázky, ktorými sa deti zaoberajú.


Výskumy ukazujú, že deti, ktoré vyrástli v prostredí podporujúcom čitateľskú gramotnosť, prichádzajú do školy lepšie pripravené na ďalšie učenie a dosahujú lepšie výsledky.


Takmer ku všetkému, čo deti zaujíma, nájdeme obrázkové knihy. Veľakrát nám pomôžu pri objasnení takých závažných tém, ako sú smrť, choroby, narodenie dieťaťa či rozvod.

Knihy rozvíjajú u dieťaťa schopnosť sledovať logický vývoj udalostí, ktoré niekedy končia tak, ako očakáva, inokedy, naopak, prekvapivo.

...Pán učiteľ, viem, že slabo číta, ale čo s tým...
Zopár tipov na aktivity rozvíjajúce detskú predstavivosť

deti a čítanie