Prvorodené deti z nás spravili rodičov. Aké sú a prečo občas trpia

Eva Valentíny | 28. júl 2021
prvorodené deti

Poradie narodenia, v ktorom sa súrodenci narodia, určuje ich osobnosť aj emocionalitu. Ovplyvňuje to mnoho vecí v živote: od toho, ako si dieťa zvykne na nový školský kolektív; dokonca až po to, či raz poletí do vesmíru. Ak sa bližšie pozrieme na to, čím všetkým sa v detstve musia „prehrýzť“ prvorodení, nie je tento fakt až natoľko prekvapujúci.

Ak chcete viac, pritúľte si k sebe svoje prvorodené dieťa a čítajte...

Základný rodičovský OMYL

Väčšina rodičov vychováva svoje deti najlepšie, ako vie: daruje im obrovské množstvo svojich zdrojov (času, peňazí, energie). Prechováva k nim hlbokú a úprimnú lásku, nezištne verí v naplnenie ich osobných cieľov a snov, v ktorých ich dennodenne podporuje. A ešte jedna vec: väčšina rodičov verí, že všetky tieto „zdroje“ delí svojim deťom rovným dielom. „Ako je teda možné, že sú takí rozdielni?“ povzdychne si nejedna supermatka, ktorá v rovnaký základ všetkých svojich detí verí z celého svojho milujúceho srdca. „Veď sme ich vychovávali úplne rovnako.“ 

Toto vnímanie môžeme pokojne vyhlásiť za základný rodičovský omyl. Rodina je totiž skupina, ktorá sa vyvíja. Dynamika tejto skupiny sa zákonite mení a iste všetci rozumieme tomu, že je iné byť prvým potomkom láskou prekypujúceho páru v prvých rokoch manželstva; iné byť druhorodeným, ktorý už síce cíti väčšiu istotu a bezpečie v náručí matky (ale zároveň sa o ňu musí deliť so starším žiarlivcom).

No a úplne iné je byť povedzme neplánovaným tretím dieťaťom či obľúbeným treťorodeným, ktorý si môže dovoliť byť „bejby“ v rodine po celý život. Takže, rodičia, neklamme si. Možno ich ľúbime rovnako, ale vychovávaní boli v skutočnosti každý celkom inak.  

Ich rodinná situácia a zážitky, ktoré sú navždy hlboko vpísané do ich spomienok, sú pre každého celkom iné. Na konci tej istej situácie bol jeden porazený a druhý víťaz. Všimol si to už Darwin pri pozorovaní vtákov v hniezde. Ten, ktorý sa prejavoval ako najslabší, dostal najmenej. (Nakoľko bol Darwin piaty zo šiestich súrodencov a matka mu zomrela v ôsmich rokoch, nebola mu pozícia „slabšieho v hniezde“ až taká cudzia...) 

Najväčším poznaním pri štúdiu informácií k tejto téme bolo pre mňa zistenie, že pre súrodencov  v rodine znamená vydobýjanie ich pozície neustály BOJ. Nechceme to vidieť! Chceli by sme, aby sa milovali a prestali sa neustále mlátiť o všetko, čoho nie je viac kusov. Aby nezápasili o pozornosť.

Oni sú však k týmto každodenným bojom nútení od prírody. To, ako v týchto zápasoch obstoja, ich predurčuje vo všetkom: od schopnosti byť lídrom v medzinárodnej banke až po výber manželského partnera.

Bolesť najstarších detí

Ak si myslíte, že ste sa ku všetkým svojim deťom správali rovnako, zrekapitulujme si to ešte raz. Prvorodenému ste odložili, prefotili a zamočili slzami šťastia už fotky zo sona (následne ste odložili asi 3 000 fotiek z prvých dvoch mesiacov jeho života).

Jemu ste chystali výbavičku ako pre kráľovské dieťa (tretie dieťa v rodine nosí zákonite obnosené dupačky nazbierané z celej rodiny). Jemu ste pripravovali veci s takou láskou a dôslednosťou, až je vám to pri ďalšom dieťati na smiech. Jeho ste dojatá viedla prvý deň do školy a tlieskala pri každom vydarenom písmenku. A takto by sme mohli pokojne pokračovať... 

Prvorodené dieťa býva veľmi dlhú dobu celým vesmírom svojich rodičov a nezriedka aj starých rodičov. Je neustále chválené, oslavované, milované, objímané a ofukované až do momentu, kým nedostane najväčšiu ranu svojho života (a slovom NAJVÄČŠIU myslím naozaj najzávažnejšiu v kontexte celého jeho života). Čo je však z jeho pohľadu ešte horšie – tí, ktorí ho doteraz rozmaznávali a bezbreho milovali, to za ublíženie nepovažujú a tvária sa, že si jeho bolesť nevšimli.

Prvorodené deti sú náhle a – pre ne – neočakávane „zosadené z trónu“.  O svoje prvenstvo musia denne bojovať s novým prišelcom a zároveň čelia obrovskej vnútornej frustrácii a nepochopeniu okolia.

prvorodené dieťa

Chvála každej kríze

Kríza môže človeka vždy buď zlomiť, alebo podnietiť pre zmenu a rast. Toto pravidlo platí pri pandémii koronavírusu; pri maličkom dyslektikovi, ktorý sa nakoniec stane hercom a rovnako tak pri každom prvorodenom, ktorému sa narodí súrodenec.

Na narodenie mladšieho dieťaťa v rodine reaguje mnoho prvorodených plačom, odporom, odmietaním, výbuchmi zlosti a ctižiadostivým predvádzaním výkonov. Rodičia, ktorí sú zrazu zavalení starostlivosťou o dve deti, nevedia, ako reagovať.

„Bolesť prvorodených“ radšej nechcú vidieť (a riešiť ju). Najstaršie dieťa sa v tomto období stane buď extrémne dobrým, poslušným a príkladným starším súrodencom. Alebo nepochopeným „rebelom“ zápasiacim o svoj kúsok lásky a pozíciu v rodine. 

Keď sa na to človek pozrie z nadhľadu, nie je to veľmi závideniahodná pozícia. Práve vďaka tejto skúsenosti sa však mnohí prvorodení stanú v dospelosti vedúcimi osobnosťami. Prvorodené deti totiž boli donútené výborne skórovať už vo veľmi ranom veku. Najlepšie sa učia, majú tendenciu byť úspešné a neskôr sa uplatňujú vo vedúcich pozíciách.

Chcú byť vo všetkom prví. Aj vy ste si všimli, že vaše prvorodené dieťa chce byť všade prvé a nevie sa naučiť prehrávať? Pravdepodobne mu to ostane po celý život, ale zároveň mu to nebude na škodu.  

„Poradie narodenia má  5- až 10-krát  väčší vplyv na osobnostné kvality  než na akademické výkony  a inteligenčný kvocient.“ Frank Sulloway (ext. zdroj Frank Sulloway) vo svojej knihe Rodinný rebel.

Základná charakteristika prvorodených

Súrodenecká pozícia v rodine má veľmi výrazný vplyv na výsledný charakter človeka. Tomuto vplyvu sa venovali mnohí psychológovia. Frank Sulloway vo svojej knihe „Rodinný rebel“ tvrdí, že „poradie narodenia má  5- až 10-krát väčší vplyv na osobnostné kvality než na akademické výkony a inteligenčný kvocient“.

Prvorodenci podľa Sullowaya majú tendenciu byť svedomitejší a neurotickí. Ako novorodenci sú menej ochotní a menej otvorení novým skúsenostiam. V podstate sú to podľa neho úzkostliví konzervatívci. Existuje však vedecký predpoklad, že práve tieto deti sú schopnejšie ako ich súrodenci. To, že by mali objektívne vyšší inteligenčný kvocient, sa však nepotvrdilo.

Mladší súrodenci to často nedotiahnu tak ďaleko nie preto, že by boli hlúpejší, ale preto, že sa dostatočne nesnažia. 

Vlastnosti prvorodeného:

  • Perfekcionistický, zodpovedný, vysoko motivovaný dosiahnuť úspech
  • Rešpektovaný, úslužný, ambiciózny, dobrý tímový hráč
  • Má dobré analytické schopnosti, ale taktiež intuíciu
  • Snaží sa byť vo všetkom perfektný; býva opatrný a spoľahlivý
  • Veci až priveľmi analyzuje
  • Dáva veľký dôraz na schválenie a názor okolia

Ak ste sa po prečítaní predchádzajúcich riadkov rozhodli, že optimálny počet detí v rodine je jeden, zadržte! Práve vďaka väčšiemu počtu detí a poradiu narodenia sa deti v rodine učia prispôsobovať sa jeden druhému, prehrávať, deliť sa, dať adekvátne najavo svoj postoj či hnev. Niet lepšej školy, ktorá by človeka naučila ctiť si druhého, rešpektovať jeho odlišnosti a držať spolu v boji za spoločný cieľ.

Ako inak by sa deti naučili brániť jeden druhého, zastúpiť sa a tiež prijímať svoju pozíciu so všetkým, čo s tým súvisí (Poznáte tú vetu: Postrážiš ho, miláčik?). Prvorodení sa naučili byť zodpovední, uskromňovať sa a každú frustráciu premeniť na výzvu. Oni sú totiž naučení nevzdať sa, viesť ostatných a byť úspešní, a to za každú cenu.

Máme doma JEDINÁČIKA
Prečítajte si tiež:

Máme doma JEDINÁČIKA

Na čo nezabúdať pri výchove prvorodených 

Možno to bude znieť triviálne, ale nemali by ste zabúdať na to, že tu naozaj boli prví. Treba ich v tomto smere nežne vyzdvihnúť. Boli tu objektívne skôr, a preto si zaslúžia byť aj v niektorých oblastiach zvýhodnení (ísť o 10 minút neskôr spať či ísť kus cesty do školy celkom sám).

Ich negatívne správanie býva často prejavom ich vnútornej frustrácie a strachu z ohrozenej pozície – z toho, že už nie sú tí, čo všetko vedia najlepšie. Taktiež si treba uvedomiť, že aj keď ocko ako náhradná náruč po narodení súrodencov môže pomôcť, väzba na mamu je stále najdôležitejšia.

Nech to bude v rôznych životných situáciách akokoľvek ťažké, buďte tu aj pre neho – výlučne a naplno (hoci len 15 minút denne, keď bude mladšie dieťa spať). Máme tendenciu ich vnímať ako tých „veľkých“; oni sú však veľmi dlho malí a hľadajúci sa. Taktiež im nie vždy vyhovuje byť príkladným vzorom pre ostatných.

No a nakoniec buďte vnímavá, keď sa strhne bitka o to, kto bude sedieť na vašich kolenách. Tých najstarších tam totiž pozývame najmenej. Stále ich označujeme „za problémových“ a „tvrdohlavých“. Rebelov, s ktorými je neustále najviac starostí.

Nezabúdajme však na to, že aj za maskou staršieho a „samostatného“ prvorodeného sa skrýva zraniteľné dieťa, ktoré vás občas túži mať iba pre seba. A povedala by som – že má na to priam prvorodené právo. 

PS: Pri písaní tohto článku ma posledný mesiac začal môj prvorodený syn podozrivo viac objímať... Asi som k nemu bola chápavejšia... 

Viete, že...?

  • viac ako polovica všetkých laureátov Nobelových cien a amerických prezidentov bola prvorodenými
  • z 23 prvých amerických kozmonautov bolo 21 prvorodených, zvyšní dvaja boli jedináčikovia

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: