Prečo ti to toľko trvá? Nepomáhajte dieťaťu s tým, čo vie aj samo
Zalepte si ruky a nepomáhajte dieťaťu s tým, čo vie aj samo. Čím menej sa angažujete, tým viac pre svoje dieťa spravíte!
„Jedna z možných príčin, prečo naše deti nerobia veci poriadne alebo dostatočne rýchlo, môže byť spôsob, akým im hovoríme do života, "konštatuje Katarína Dobrovodská, špeciálna pedagogička a psychologička.
Dieťa vie, čo má robiť, aj keď sme mu povedali (jasne) len raz
"Ak dieťaťu dávame veľmi veľa inštrukcií, príkazov a zákazov, zbavujeme ho tým zodpovednosti a dávame mu najavo, že mu neveríme. Neveríme, že by v podstate samozrejmé a bežné veci dokázalo vykonať aj bez toho, že mu to povieme (skutočne si myslíte, že by vaše dieťa nejedlo žiadne plnohodnotné jedlo, že by vždy jedlo rukami, na zemi a neumývalo by sa?). Dieťa tak len akoby plnilo naše očakávania a samo nevyvíja iniciatívu k činnostiam, o ktoré ho žiadame. Zároveň platí, že čím viac pravidiel, príkazov a zákazov, tým viac vecí, ktoré môže dieťa ignorovať.
V prípade, že deti nie sú príkazmi presýtené, spolupracujú väčšinou rady. Ak je však inštrukcia málo jasná, dieťa nemusí vedieť, čo sa od neho chce a tak ju nevedome pustí z hlavy (napríklad pre niekoho výrok: „Uprac si izbu!“ znamená, že si dá do poriadku stôl, aby malo priestor na kreslenie a už nepremýšľa nad tým, že kým sa k stolu dopracuje, aj päťkrát sa potkne o hračky na zemi). Taktiež inštrukcia: „Prestaň s tým!“ nedáva jasný odkaz, s čím má prestať a už vôbec nechápe prečo.
Niekedy tiež rodičia robia chybu v tom, že sa detí priveľa pýtajú práve v situáciách, kedy vlastne očakávajú len jedinú správnu odpoveď, (ktorou je: „Samozrejme, áno, urobím to tak, ako chceš.“) a ak dieťa na otázku nereaguje očakávaným spôsobom, rodič to vníma ako neposlúchanie,“ upozorňuje psychologička.
Trénovanie pozornosti v predškolskom veku: Skúste to s dieťaťom takto
Ako správne komunikovať s deťmi?
- Keď sa s deťmi „spojíme“, nadviažeme kontakt (očný, telesný), skutočne ich vnímame a ony vnímajú nás, dočkáme sa spolupráce.
- Dovoľte dieťaťu stať sa súčasťou riešenia.
- Nebagatelizujte detské výpovede o tom, ako sa cítia („ale veď to nič nie je; hádam by si pre takú drobnosť neplakal/a?“).
- Poskytnite vedenie plné rešpektu a lásky, no nedajte sa ovládať!
- Ak raz poviete: „NIE!“ , stojte si za tým (vždy si najprv položte otázku, komu tým prospejete).
- Zistite, čo vaše deti vedia robiť a robia to. Potom si všímajte, čo vedia robiť, ale nerobia to. Zaujímavé je položiť si otázku, prečo to nerobia. Kto alebo čo im v tom bráni? Je to prílišná angažovanosť dospelých, súrodencov či iného okolia? Je to slabá sebadôvera? Ak zistíte, že vaše dieťa má schopnosť niečo spraviť samo, doprajte mu zážitok samostatnosti, aj keby ste mali možno meškať na stretnutie či riskovať špinavú kuchyňu. Zalepte si ruky a nepomáhajte dieťaťu s tým, čo vie aj samo. Preukážete mu tak svoju vieru v jeho schopnosti a to je to najviac, čo mu môžete poskytnúť. Samozrejme, nezačínajte s tým v situáciách, keď máte termín zápisu do školy, či významné stretnutie. Čím menej sa angažujete, tým viac pre svoje dieťa spravíte!
TIP:
Často je za neadekvátnymi reakciami našich detí ich potreba našej pozornosti, preto si skúste pri najbližšej situácii, keď dieťa zdržuje, vykrikuje či inak robí niečo, čo vám prekáža, dať pomyselnú lepiacu pásku cez ústa a nekomentujte to negatívnymi výrokmi. Jednoducho pokračujte v tom, čo máte naplánované a dieťa pochopí, že je v jeho záujme sa pridať.