Očný kontakt s dieťaťom - prečo je taký dôležitý
V prvých mesiacoch života dieťa nerozumie vašim slovám, ale postupne, zo dňa na deň sa učí dešifrovať výrazy vašej tváre.
„Tak, zlatko, ešte ťa prebalím, oblečieme sa a môžeme ísť na prechádzku... Ale nie! Práve teraz si sa musel pokakať? A môžeme začať odznova... Nevadí, my to dáme! Mamka ťa predsa ľúúúbi... Ty si naše slniečko!“ Sú vám také dialógy známe?
Aj vy na svoje bábätko rozprávate a rozprávate? Robíte dobre. Ale čím je bábo menšie, tým viac potrebuje aj niečo iné – očný kontakt.
Je bábätko hladné? Takto to zistíte...
Očný kontakt s bábätkom
Aj my dospelí s ním máme problém. Schválne, pozeráte sa ľuďom do očí, keď s nimi hovoríte? Alebo si vyberáte, komu do očí pozeráte a komu nie? A ako je to pri hádkach s partnerom? Alebo staršie deti. Keď začnú uhýbať očami, hneď vieme, že niečo nie je v poriadku... Očný kontakt nám často prezradí oveľa viac ako slová. Má svoju silu. Je súčasťou nášho sebavedomia, ale aj schopnosti byť vnímavými, empatickými. Dobré dôvody na to, aby sme ho pestovali u svojho drobčeka už od útleho veku, že?
Prečo je očný kontakt dôležitý?
Vedcov fascinuje a aj preto existuje na túto tému množstvo výskumov. U malých detí je ešte dôležitejší, ako by sa zdalo – výrazne napomáha správnemu rozvoju mozgu dieťatka a upevňuje emocionálne spojenie medzi ním a rodičom (respektíve osobou, ktorá sa o dieťa stará, ak to nie je rodič).
Očný kontakt sa objavuje pomerne skoro. Je dokázané, že už počas prvých 7 hodín po narodení sa novorodenci môžu intenzívne zaujímať o tvár svojej matky. Hoci ešte nevidia dobre, na to majú svoj čas. Viete, napríklad, že novorodenec vidí iba asi na vzdialenosť 25 centimetrov? Presne toľko potrebuje na to, aby videl na svoju mamu, ktorá ho dojčí alebo ocina, ktorý mu podáva mlieko vo fľaši. Zatiaľ nepotrebuje vidieť viac. 25 centimetrov úplne stačí. Ak by to bolo viac, možno by ho to všetko, čo vidí a nerozumie tomu, ľakalo, unavovalo... To len dokazuje, že príroda to zariadila úplne skvele.
Keď dojča (po skončení prvého mesiaca sa z novorodenca stáva dojča) dovŕši 6 až 10 týždňov, môžete badať, ako sa mu pri pohľade na vás rozšíria zreničky. Dieťa začína zámerne smerovať svoj pohľad. Trojmesačné deti už dokážu sledovať pohyby svojich rodičov a pred dovŕšením 1. roka, už deti prirodzene chápu, že vďaka svojim očiam niečo uvidia, zazrú. Baví ich objavovať svet, preto rady siahajú po leporelách, obzerajú si hračky, ale i predmety bežnej potreby v rukách. Zrak je skutočne úžasný zmysel.
Očný kontakt - vytváranie väzby
V prvých mesiacoch života dieťa nerozumie vašim slovám, ale postupne, zo dňa na deň sa učí dešifrovať výrazy vašej tváre. Keby sme sa preniesli do mysle bábätka, mohlo by to vyzerať asi takto:
- Mama je zamračená, má takú čiarku na čele a oči má také, že sa do nich bojím pozrieť... Asi sa pre istotu rozplačem.
- Tato vyzerá smiešne. Raz zavrie jedno oko, potom druhé. A ústa ma doširoka otvorené, robí smiešne zvuky. Páči sa mi to. Usmejem sa tiež.
Očný kontakt je prvý komunikačný nástroj
Je veľmi dôležitý pre pripútanie sa a vytváranie vzájomnej väzby. Dieťa sa cíti bezpečnejšie s rodičom, ktorý dokáže reagovať na jeho pohľad. Rodič, ktorý podporuje očný kontakt svojho dieťaťa, ho uisťuje, že je tu preň a povzbudzuje ho k tomu, aby (akokoľvek sa cíti) komunikovalo. Lebo aj bábätko, hoci ešte nevie rozprávať, dokáže komunikovať a spája si pohľad svojho rodiča s jeho mimikou a gestami a učí sa v nich vyznať.
Ako dieťa rastie, časom zistíte, že niekedy nemusíte povedať ani slovo a dieťa zareaguje na váš pohľad, napr. keď začne hádzať veci zo stola a vy sa naň pozriete smutným alebo nahnevaným pohľadom. Očný kontakt sa vám stane nápomocný pri pochopení dieťaťa a jemu výrazne pomôže v rozvoji jeho reči.
Čítajte už aj bábätkám! Má to viac benefitov, ako si myslíte
ROZVÍJAJTE očný kontakt
Pri hre s dieťaťom a akomkoľvek kontakte s ním sa snažte o to, aby ste spolu komunikovali aj očami, ale nikdy to nerobte nasilu.
- Ak sa dieťa hrá na koberci, neprihovárajte sa mu zhora, ale znížte sa na jeho úroveň, sadnite si k nemu, čupnite si a rozprávajte sa s ním tak, aby mohlo s vami udržiavať očný kontakt.
- Podávajte mu predmety vo výške očí.
- Ak badáte, že dieťa nevyhľadáva očný kontakt, skúste občas zvýrazniť svoje oči – dajte si karnevalové okuliare, bláznivo si oči namaľujte, použite trblietky.
- V rámci hry môžete skúsiť na drobca mrknúť, žmurkať, robiť grimasy a „vyvaľovať“ naň oči.
- Hrajte sa hru: Kuki-kuk! Zažmúrite oči a nečakane ich s úsmevom pred drobcom otvoríte. Postupne budete tento moment predlžovať, až vás drobec nedočkavo sám vyzve, aby ste ich konečne otvorili.
- Ak sa dieťa na niečo zapozeralo, niečo ho zaujalo, využite to a primerane jeho veku mu vysvetlite, čo vidí. Keď začne na veci vôkol seba ukazovať prstom a zároveň sa pozerať, podporujte ho v tom. Je to jeden zo znakov správneho psychického vývoja.
Nepozerá sa... nenadväzuje očný kontakt
Hoci je očný kontakt úžasný nástroj, bábätká nie sú stroje a nie vždy fungujú podľa našich šablón.
- Môže sa stať, že ak je dieťatko príliš prestimulované, je okolo neho veľa podnetov, hluk, príliš veľa ľudí, jednoducho má všetkého akurát tak dosť, bude odmietať očný kontakt.
- Tiež môže chýbať u detí, ktoré majú poruchu zraku alebo majú pervazívnu vývojovú poruchu (autistické spektrum), kde je chýbanie očného kontaktu dôležitou súčasťou diagnostiky. Ak máte v tomto smere pochybnosti, či sa vaše dieťatko vyvíja správne, poraďte sa so svojím pediatrom.
Očný kontakt je úžasná forma neverbálnej komunikácie. Nezabudnite sa preto často a s láskou dívať do očí svojho bábätka. Jeden takýto pohľad má pre jeho vývoj často väčší význam ako tisíc slov...