Počítam do 3: Ako vlastne funguje táto metóda?
Človeku stačí len chvíľu sedieť na detskom ihrisku a už môže počuť známu vetu z detstva: „Počítam do tri a potom uvidíš! Jeden... Dva...“ vyslovenú so zaťatými zubami, pomocou ktorej sa mamy a otcovia pokúšajú priviesť svoje deti k rozumu.
Ale má vôbec táto metóda nejaký zmysel? Ako ju musia rodičia používať, aby dosiahli úspech, a kedy sa s ňou už ďalej nepohnú?
Byť rodičom nie je ľahké
Hádajúci sa súrodenci, nekonečné diskusie kvôli domácim úlohám, neuprataná izba, vzdorovité správanie – výchovu nemožno orientovať podľa prianí detí. Rodičia plnia jednu z najdôležitejších úloh sveta. A nie je to vôbec jednoduché! Vychovávať deti znamená pomáhať im, ale aj stanovovať im pravidlá a vymedzovať hranice. A deti často pravidlá nedodržiavajú a hranice prekračujú.
Takmer všetci rodičia bojujú s týmto opakujúcim sa problémom. Vtedy často pátrajú po výchovných tipoch a metódach, pomocou ktorých by mohli pracovať s neakceptovateľným správaním svojho potomka.
3 malé veľké veci, ktorými potešíte dieťa každý deň
1-2-3-metóda
1-2-3-metóda pomáha vo výchove detí zamedziť takémuto správaniu, posilňuje ich pozitívne správanie a upevňuje vzťahy medzi rodičmi a deťmi. Pomáha rodičom zostať fér i v ťažkých situáciách a zachovať si chladnú hlavu.
Počítanie možno využiť pri týchto problémoch:
- súrodenecké hádky
- výbuchy hnevu
- durdenie sa
- mrnčanie
- poruchy správania
- ľahostajnosť a apatia
Možno ho aplikovať vo výchove detí už od predškolského veku (od cca 2 rokov) až do obdobia nástupu puberty (cca 8 – 10 rokov).
Počítam do 3: Stop a štart-správanie
Pri metóde 1-2-3 treba dávať pozor na to, aby sme odlíšili tzv. stop-správanie (správanie, ktoré má byť ukončené) od štart-správania (správanie, ktoré by sme radi videli častejšie). Upratať si izbu, ísť spať, zostať sedieť pri stole, napísať si domáce úlohy, zbaliť si včas aktovku – to všetko je štart-správanie. A na to je táto metóda úplne nevhodná. Tu je totiž potrebné u dieťaťa prebudiť motiváciu a podporovať ho.
Typické stop-správanie je naproti tomu krik, hádanie sa, vysmievanie sa iným, hranie sa s jedlom, ťahanie iných za vlasy alebo vyrušovanie pri telefonovaní. Dieťa proste robí niečo, čo nie je konštruktívne, a malo by s tým prestať. Správne použité počítanie do tri nie je v tomto prípade žiadnym vydieraním dieťaťa, ale jedná sa o pár sekúnd, ktoré doprajeme dieťaťu na premýšľanie, aby dospelo k správnemu rozhodnutiu.
Najneskôr v 4. ročníku prestáva počítanie do 3 fungovať
Formulka 1-2-3 funguje najlepšie v období, keď je dieťa batoľaťom, až po tretiu, štvrtú triedu základnej školy. Neskôr však už nebýva rešpektovaná. Veď ktoré desaťročné dieťa alebo dokonca dieťa v pubertálnom veku by sa nechalo ovládať počítaním?
Dievča alebo chlapec tohto veku pokladá rátanie do tri za hlúposť. Začína čas vyjednávaní. A to dovtedy, kým sa nenájde také riešenie, ktoré uspokojí jednak potreby dieťaťa, ale i rodičov.
TY SI MÔJ MILÁČIK alebo Aby sa ani jedno z detí necítilo odstrčené
Pri ťahaniciach a konfliktoch prehrávajú všetci zúčastnení
Tu možno siahnuť aspoň po počítaní si v duchu, aby sme udržali pod kontrolou prinajmenšom sami seba. Pri čísle tri si treba dať time-out a opustiť miestnosť. Sú situácie, kedy je naozaj vhodné riešenie konfliktu odsunúť na neskôr, lebo rodičia bývajú príliš rozhnevaní a naťahovanie sa nikomu nič neprinesie. Okrem frustrácie a zlej nálady. To platí mimochodom aj pre malé deti.
Ak dieťa práve prechádza obdobím vzdoru, treba s ním zaobchádzať mimoriadne opatrne. Lebo počas záchvatu zúrivosti nie je možné preniknúť k dieťaťu pomocou nejakého počítania. Ak na tom rodičia napriek tomu trvajú, môže to viesť k nevhodnej eskalácii.
Počítanie do tri v praxi
Metóda počítania do tri je jednoduchá, ale efektívna. Príklad: 5-ročný Danko by chcel ešte nanuk, hoci jeden práve dojedol. Keďže od mamy dostal odmietavú odpoveď, začal mrnčať. Pomocou počítania do tri sa dá elegantne predísť veľkým naťahovačkám a mocenskému boju.
Mama využíva stop-signál a pokojne, ale určito povie: „Jedéén...“ Danko pozná pravidlá, ale napriek tomu sa pokúša znova: „Ale ja chcem ešte jeden nanuk...“ „Dvááá...“ povie mama. Ak Danko pri čísle tri ešte stále mrnčí, nedostane zaucho, ani ho mama nevyhreší, ale príde dôsledok: dieťa musí na pár minút opustiť miestnosť.
Dôležité je, aby rodičia v takomto okamihu nenechali svojmu hnevu voľný priebeh a nezačali kričať a nadávať, ale aby zostali pokojní. Keď sa dieťa vráti z detskej izby, viac situáciu netreba riešiť. Dieťa má čistý štít.
Niektoré osvedčené tipy rodičov, ako presvedčiť dieťa, aby...
POZOR! Počítanie do tri je také efektívne, že môže byť návykové
Nepoužívajte preto túto metódu príliš často. Nikto nevie, čo sa udeje pri TRI.
Dôležité pritom je, že dieťa vie, čo sa udeje, ak sa nerozhodne tak, ako chcú rodičia. Autorka tejto metódy Christine Wermter odporúča vymedzený čas, kedy bude dieťa osamote – tzv. time-out na každý rok života možno počítať jednu minútu. Existujú však aj iné dôsledky, ktoré možno použiť.
Napr. obmedzenie sledovania televízie, času stráveného pri počítači, splnenie nejakých úloh v domácnosti, zákaz telefonovania a pod. Tie však musia nasledovať po nevhodnom správaní tým bezprostrednejšie, čím je dieťa mladšie. Ak ani sami rodičia nevedia, čo bude nasledovať po tri, nemá táto metóda zmysel. Lebo naše deti rýchlo postrehnú, keď sme s našou výchovnou násobilkou na konci. A, samozrejme, potom to zneužívajú.
Mame alebo otcovi musí byť preto absolútne jasné, že musí zostať dôsledná/ý, keď počíta do tri. Mali by už vopred vedieť, čo sa udeje pri „TRI“, a rovnako by malo byť i dieťa informované o tom, že jeho správanie sa proti pravidlám bude mať určité dôsledky, ktoré sa mu pravdepodobne nebudú páčiť.
Detský hnev treba vydržať
A v tom tkvie ďalší problém. Zniesť hnevajúce sa dieťa nie je pre nikoho zábavné. A to, že sa dieťa bude hnevať, je nad slnko jasné, lebo prostredníctvom počítania do tri ho odstrihneme od jeho dychtivosti po činoch a podnikavosti.
Niekedy sú reakcie dieťaťa také prudké, že človeka to vo vnútri až zabolí – a to nezávisle od veku a charakteru dieťaťa. Mnohí rodičia preto nemajú chuť vystavovať sa takýmto konfrontáciám, kedy musia vydržať hnev svojho dieťaťa. K raz prijatému rozhodnutiu patrí vždy aj určitý kus odvahy. A tá mnohým rodičom pri zaobchádzaní s deťmi chýba.
„Choď do svojej izby!“ Ako funguje metóda TIME OUT?
Deti neprijímajú hranice rodičov zle – práve naopak
Niektorým ale vôbec nechýba odvaha, chcú však komunikovať so svojimi deťmi na rovnakej úrovni. Rodičom, ktorí to s partnerstvom vo výchove preháňajú, hrozí nebezpečenstvo, že budú závislí od blaha svojich detí. Boja sa, že stratia ich náklonnosť, ak budú trvať na dodržiavaní stanovených pravidiel. Stručne povedané, môže vzniknúť nebezpečenstvo, že dieťa bude svojich rodičov ľúbiť menej, ak mu vymedzia určité hranice. V tomto smere si je však väčšina odborníkov istá, že táto obava je úplne neopodstatnená.
Vyrušuje vás v tejto chvíli vaše dieťa pri čítaní tohto článku, hoci ste sa jasne dohodli, že vám dá 15 minút času na relax a ono sa zatiaľ pohrá? Tak počítajte: „Jedéééééén... Dvááááááá...“