5 najčastejších dôvodov, prečo deti hnevajú
Sú ich prejavy vyjadrením potreby, alebo len sa "hlásia" o slovo: "Tu som, haló, vidíte ma?"
1. Deti „hnevajú“, pretože sa nudia
Môžete urobiť niečo, čo im dodá ďalšie podnety? Dovoliť im napríklad, aby si začali pozývať domov svojich kamarátov, i keď to naruší váš pokoj a súkromie?
2. Deti „hnevajú“, pretože sa cítia odmietnuté
Môžete im venovať trochu viac plnej, pozitívnej pozornosti a telesného kontaktu? Cítite sa vy natoľko uvoľnení a šťastní, aby ste im mohli poskytnúť pocit istoty?
3. Deti „hnevajú“, aby si získali vašu pozornosť
Ak robí dieťa všetko pre to, aby ste po ňom skočili a vykričali ho, potom vedzte, že to považuje za prejav vášho záujmu a náklonnosti. Vytočená mama je lepšia ako ľahostajná mama. Smutná situácia.
Obdobie vzdoru: Nerobím ti to schválne, mami
4. Deti „hnevajú“, pretože sme im už dávno pridelili „nálepky“
Keď dieťa odmalička počuje, že „je hlúpejší“, protivnejší a agresívnejší než súrodenec – prečo by nekonalo podľa vopred napísaného scenára?
5. Malé dieťa môže „hnevať“ aj preto, že nemá vzor
Dieťa je v prvých siedmich rokoch života obzvlášť otvorené pre napodobňovanie vzoru, pretože v tomto veku neustále a intenzívne vníma. Všetkými zmyslami do seba vstrebáva príklad ľudí z okolia. Príklad totiž zmôže viac než celá výchova.
NEbudem, NEchcem, NEchutí mi...
Pozor na nálepky, rodičia
- on je taký pomalý
- nechytaj to už radšej, urobím to sám
- ona má obe ruky ľavé
- ...a ako to, že tvoj spolužiak mal zasa lepšie známky ako ty?!
- ty si taký náš rodinný gašparko atď., atď.
Keď toto deti odmalička počujú, tak sa ich tieto nálepky držia ako smola a utvárajú ich predstavu o sebe samých. Tieto vsugerované predstavy dokážu napáchať až do dospelosti množstvo zla. Stojí potom veľa síl predsudky prekonať – dieťa ale toľko sily väčšinou ešte nemá. Vychovávať dieťa znamená predovšetkým rešpektovať jeho detskú osobnosť so všetkými jeho zvláštnosťami a bezpodmienečne ho milovať. Výchova je záležitosťou srdca a vyžaduje mnoho trpezlivosti.
Psychologička Mária Tóthová Šimčáková: Venujme sa emóciám našich detí
Dieťa je hosť
Dieťa je hosť, ktorého sme pozvali na tento svet my, rodičia. Tento hosť sa nás nepýtal, či smie vstúpiť do našich životov – to my sme boli schopní robiť aj nemožné, len aby tu už medzi nami konečne bol. Tak si na túto skutočnosť spomeňme vo chvíli, keď by sme najradšej toho nášho vzácneho hosťa roztrhali na polovicu, pretože už „zasa tak príšerne robííí zléé!“
Vychovávať – to znamená ponúknuť dieťaťu nezištne miesto vo svojom srdci a vo svojom dome a tak dlho ho vnútorne podporovať, pokiaľ sa samo nevydá svojou vlastnou cestou. Podporovať. Nekritizovať. Dávať svoj čas. Počúvať. Neočakávať nesplniteľné. Milovať. Veľmi milovať.
Aké jednoduché... Aké ťažké...