15 tipov ako upokojiť náročné situácie s dieťaťom
Skúste pár komunikačných stratégii, ako zareagovať, keď ste sa ocitli v situácii, že vám hrajú žilky na krku.
Vzbĺknete aj vy, aj dieťa. Hlava horúca, z úst vychádzajú príkazy a vyhrážky a nikam to nevedie.
Stratégie, ako upokojiť dieťa
Ak nabudúce budete riešiť krízovú situáciu, záchvat hnevu, či jednu z nasledujúcich situácii, skúste zareagovať inak.
1. „Prestaň rozhadzovať veci.“
Vyskúšajte: „Keď hádžeš svoje hračky, myslím si, že sa s nimi nerád hráš. O to ide, už ich nechceš?“
Táto technika pomôže komunikovať pocity nekonfrontačným spôsobom. Vášmu dieťaťu dáva šancu vysvetliť veci z jeho perspektívy. Možno aj priestor zamyslieť sa, prečo to auto vlastne odhodil na druhý koniec izby.
2. „Nebuď nahnevaný!“
Vyskúšajte: „Aj ja sa niekedy nahnevám. Skús to vykričať. Možno zo seba ten hnev dostaneš von a uľaví sa ti.“
Viete o tom, že keď kričíte „au“, vlastne vás to, čo ste si udreli, bolí menej? Krik môže čiastočne stlmiť prenos správy o bolesti odosielanej do mozgu. Výkrik bojovníka môže hravým spôsobom uvoľniť nahnevanú energiu. Vyberte si spolu s dieťaťom bojovný výkrik (spomeňte si na Williama Wallacea z filmu Statočné srdce, ktorý kričí „Freeeeeeeeeeeeeeeeedom!“).
3. „Neopováž sa ju udrieť“
Vyskúšajte: „Je v poriadku, že sa hneváte, ale nenechám vás biť sa."
Týmto komunikujeme, že emócia je v poriadku, ale akcia nie. Ich oddelenie pomôže vášmu dieťaťu naučiť sa to robiť (postupne) rovnako.
4. „Prestaň! Stačilo, máš time-out!“
Vyskúšajte: „Dajme si prestávku spoločne, dobre? Ty prestaneš, ja tiež a po chvíli sa môžeme vrátiť k problému.
Takto jednoducho zmeníme „time out“ na „time in“ a pomôžeme opätovnému spojeniu, namiesto izolácie.
5. „Okamžite si vyčisti zuby!“
Vyskúšajte: „Chce si najskôr vyčistiť zuby macko, alebo ty?“
Pre batoľatá sú záchvaty zlosti spôsobom, ako skúšajú ovládať svoje prostredie. Takto dáte dieťaťu na výber a získa aj čiastočnú kontrolu nad situáciou.
6. „My už sme hotoví. ODCHÁDZAME!“
Vyskúšajte: „Čo ešte musíš urobiť, aby si bol pripravený na odchod?“
Dieťa má šancu zamyslieť sa a možno aj vysvetliť, čo ho spomaľuje :)
7. „Prestaň fňukať!“
Vyskúšajte: „Čo tak povedať to svojím normálnym hlasom?“
Niekedy deti kňučia a ani si to neuvedomujú. Ak ich požiadate, aby povedali to, čo chcú normálnym tónom, naučíte ich, že záleží aj na tom, AKO sa komunikujú veci a potreby.
8. „Koľkokrát ti to musím opakovať???“
Skúste: "Vidím, že si ma nepočul na prvýkrát. Skúsme to takto – ja ti to poviem ešte raz a ty mi to zašepkáš naspäť.“
Je to aj momente prekvapenia - čože? Ak na to dieťa pristúpi a zopakuje vašu požiadavku, aj si ju lepšie zapamätá. Zmena hlasitosti je navyše prvkom zábavy a to deti milujú.
Jednoduchý tip pre rodičov: TAKTO budú deti poslúchať
9. „Prestaň a dokonči to!“
Vyskúšajte: „Je to momentálne pre teba ťažké? Dáme si pauzu a o 20 minút sa k nej vrátime."
Tým, že si dáte pauzu od stresu súvisiaceho s úlohami, vrátite sa k nim oddýchnutí a produktívnejší. Rovnaký koncept platí pre akúkoľvek činnosť, cvičenie na klavíri alebo šport.
10. „Choď do svojej izby“
Vyskúšajte: „Zostanem tu pri tebe, kým nebudeš pripravený na objatie.“
Izoláciou dieťaťu odošlete správu, že s ním nie je niečo v poriadku. Tým, že ho od seba neodháňate, mu dáte priestor a čas. Vysielate signál, že tu pre neho vždy budete.
11. „Robíš mi hanbu!“
Vyskúšajte: „Poďme niekam do súkromia, aby sme to mohli vyriešiť.“
Neupozorňujte na nevhodné správanie dieťaťa na verejnosti. Vaša reakcia je vystavená cudzím ušiam a očiam a dieťa má navyše divákov. Nekonali by ste autenticky ani jeden, ani druhý. Medzi štyrmi očami si viete povedať viac a efektívnejšie.
12. (Vzdychám a gúľam očami)
Vyskúšajte: Dívajte sa na svoje dieťa, ktoré práve urobilo nejaký nezmysel, alebo sa mu niečo nepodarilo a myslite pritom na jeho prednosti. Povzbudivý úsmev je viac ako úškrn, však?
13. „Prestaň kričať!“
Skúste: "Budem predstierať, že sfukujem narodeninové sviečky. Urobíš to so mnou?"
Hlboké dýchanie pomáha upokojiť myseľ. Oboch. Zapojte hru aj v krízových situáciách a uvidíte, že dieťa bude lepšie spolupracovať.
Rodičia, na toto v období VZDORU nezabúdajte
14. „Už som dohovorila!“
Vyskúšajte: "Potrebujem, aby si pochopil, že toto nie je v poriadku. Je niečo, čo by si potreboval, aby som pochopila ja?"
15. „Prestaň hovoriť „nie! “
Skúste: „Počula som tvoje NIE. Rozumiem, že to nechceš, ale povieš mi, čo zmeniť, aby sa NIE zmenilo na ÁNO?
Toto dáva dieťaťu aj vám určitú perspektívu riešenia situácie.
Vždy treba mať na pamäti, že keď sú deti unavené, hladné alebo nadmerne stimulované, budú prehnane reagovať. Tak je to aj s nami, dospelými. Keď sa dostanú do záchvatu hnevu alebo paniky, je to aj pre nich nesmierne stresujúca situácia. Vtedy im musíme vyslať signál, že sú v bezpečí a budeme s nimi, kým ich to neprejde.