Pravidlá správneho zaobchádzania s metódou „time out“

Aké sú správne princípy používania metódy "Time Out"

Prečítajte si tiež:

„Choď do svojej izby!“ Ako funguje metóda TIME OUT?

• Oddychový čas slúži na to, aby sa dieťa i dospelý začali opäť správať rozvážne. Prerušuje hádku, zabraňuje zvyšovaniu napätia. Je to šanca na upokojenie. Preto sa dieťaťu nikdy nevyhrážajte tým, že ho pošlete do detskej izby.

• Priebeh oddychového času musí byť dieťaťu vopred jasný: Mala by byť známa miestnosť, kam dieťa v prípade potreby pôjde.

• Doba oddychu musí byť primeraná veku dieťaťa: platí, že na každý rok jeho života počítajte jednu minútu– t.j. napríklad za štvorročným dieťaťom by sme mali prísť, alebo ho zavolať z izby k nám do štyroch minút. Ale treba brať do úvahy aj individualitu dieťaťa. Introvertné dieťa trucuje inak ako extrovertné, jedno sa upokojí skôr ako druhé a pod.

• Dieťa pošlite do izby len vtedy, ak reaguje príliš emocionálne a nie je prístupné argumentom.

• K oddychovému času patria jasné rituály: dieťaťu treba techniku objasniť vopred a v pokoji. Musí mu byť jasné, čo odchod do detskej izby znamená: „Teraz po sebe len kričíme a to ja nechcem. Aby si sa upokojil ty i ja, choď teraz do svojej izby.“

• Na skončenie oddychového času sa odporúča budík. „Keď zazvoní budík, môžeš znovu prísť. Alebo tam zostaneš tak dlho, pokým si nebudeš myslieť, že si sa už upokojil.“

• Počas pobytu v detskej izbe by dieťa nemalo byť oslovované, napomínané alebo karhané.

• Keď sa dieťa vráti z izby, prijmite ho priateľsky a láskavo, koniec oddychového času znamená aj koniec hnevu a hádok. Potom sa spoločne pokúste vyriešiť konflikt.

• Niektoré deti túto metódu intuitívne prijali. Keď situácia eskaluje, idú preč z miestnosti, vzďaľujú sa, aby sa vyhli hroziacemu výbuchu. Nechajte vtedy dieťa ísť a netrvajte na tom, aby zostalo („Zostaň tu! Chcem teraz s tebou hovoriť!“).

• Vyhýbajte sa takým metódam pri ktorých je dieťa donútené zostať sedieť určitú dobu na stoličke (napr. už spomínaná tichá stolička); ak sa dieťa bráni urobiť to, vyvolá sa tým len nový konflikt.

• Táto metóda nemusí vyhovovať každému. Možno vaše dieťa v afekte viac upokojí pevné objatie, čiže ho počas celého trvania konfliktu držíte v pevnom, ale láskavom objatí. Musíte ho však držať počas celého afektu, pokojne naň hovoriť až dovtedy, kým sa upokojí.

• Vždy si dajte pozor, aby dieťa vaše spoločné „rozdelenie“ do dvoch miestností chápalo ako akýsi medzistupeň počas ktorého by sa malo zamyslieť a zhodnotiť svoje predchádzajúce slová, konanie, situáciu. Nezabúdajte, že to nie je koniec konfliktu – skutočne len „time out“/oddychový čas, takže problém treba doriešiť a zavŕšiť spoločným „ľúbime sa“.
  
  
  

  Prečítajte si tiež:

  Žena doma: Počítam do troch... 

"Time out" - spôsob ako naučiť dieťa regulovať svoje správanie

„Oddychový čas“ je termín prebratý zo športovej terminológie a mal by byť používaný rovnakým spôsobom. Tréner nemá čakať, kým bude hra stratená a vypýta si „time out“.

Tento čas použije ako príležitosť na zmenu taktiky a možnosť dostať tím späť do rovnováhy, kým hra nevybuchne úplne. A presne tak i rodičia by mali poslanie dieťaťa do izby považovať za spôsob, ako mu pomôcť opäť získať rovnováhu, skôr ako dôjde k eskalácii napätia. Cieľom je pomôcť deťom naučiť sa regulovať svoje vlastné správanie.

Metódu oddychového času používajte len raz za čas pri neúnosnom a stupňujúcom sa  správaní. Ak budete dieťa posielať do izby kvôli každej maličkosti, stráca sa tým výchovný efekt metódy i jej účinnosť.

Prečítajte si tiež:

ROZHOVOR: Vychovávame malých arogantných narcisov?