Deti do troch rokov a záchvaty hnevu: Stanovte si hranice

Deti do troch rokov a záchvaty hnevu: Stanovte si hranice
30.5.2019 v kategórii Batoľa, autor PhDr. Andrea Baranovská PhD., foto: istockphoto.com

Podľa štatistík sa záchvaty hnevu vyskytujú u 2-ročného dieťaťa priemerne 9-krát za týždeň a u 3-ročného 6-krát za týždeň.

Deti do 3 rokov nedokážu ešte kontrolovať svoje emócie. Nevedia stlmiť prejavy negatívnych alebo nepríjemných pocitov, a tie môžu niekedy prerásť až do negatívneho afektívneho stavu, ktorý môže byť intenzívny a trvať, až kým sa dieťa nevyčerpá. Tieto záchvaty hnevu sú typické pre deti do troch rokov – po tomto období sa ich výskyt znižuje.

Čo robiť, keď DIEŤA VZDORUJE?
Prečítajte si tiež:

Čo robiť, keď DIEŤA VZDORUJE?

Je to najmä preto, že dieťa ešte nedokáže vyjadriť svoje potreby  (nie fyziologické – že je hladné, smädné, potrebuje na WC) a pocity slovne. Rovnako si začína uvedomovať svoju nezávislosť a testuje ju. Vytvára si nejaký cieľ, ale často ho nedokáže dosiahnuť, pretože jeho schopnosť predvídať budúcnosť a následky svojich činov ešte nie je dokonalá.

Napr. chce nejaké jedlo, a žiadne iné; sadnúť si niekam, kde nedočiahne ap. Toto všetko v spojení s nízkou sebakontrolou emócií, ktorú má každé dieťa, dáva priestor pre vznik frustrácie a opozičného a afektívneho správania – preto hovoríme o období vzdoru.

Dieťa rodičov a okolie testuje

Sebauvedomovanie a formovanie osobnostných čŕt spôsobuje, že dieťa testuje svojho okolie a jeho reakcie a snaží sa ľudí v ňom riadiť a kontrolovať. Najčastejšími konfliktnými situáciami je nácvik na toaletu, jedlo a zakázané aktivity.

Môže sa to zvrtnúť až na boj medzi dieťaťom a rodičmi – sú to aktivity, v ktorých sa rodič najviac angažuje a považuje ich za dôležité – napr. súboj medzi rodičom a dieťaťom pri jedení sa stáva bojom o moc a rituálom, ktorý obe strany opakujú. Rovnako to môže byť aj nácvik na nočník – dieťa tam môže sedieť dlho a nič, a keď sa postaví, tak sa pociká – vyzerá to ako provokácia a schválnosť. Rodič potom zvykne  reagovať skratovo, hnevom, krikom ap.

Je však nutné si uvedomiť, že dieťa nie je rovnocenný partner, budúcnosť dokáže odhadnúť len asi na 15 minút dopredu – neuvedomuje si budúcnosť ani dôležitosť vecí. Aj v tomto prípade pomáha všímať si viac pozitívne ako negatívne správanie dieťaťa.

Vzdor je prirodzenou súčasťou vývinu dieťaťa

Cieľom rodičovského pôsobenia nie je zabrániť frustrovaniu dieťaťa – pretože okrem iného sa dieťa učí vyrovnávať sa s frustráciou a buduje si základ pre jej zvládanie v budúcnosti. Seba presadzovanie a negatívne afektívne správanie sú sprievodnými znakmi vytvárania vlastnej identity a vôle a sú prirodzenou súčasťou vývinu dieťaťa.

Výchovné hranice

Avšak medzi 2. – 3. rokom života dieťaťa je už potrebné, aby rodičia nastavili výchovné hranice, ktoré by rešpektovali temperament dieťaťa. Musia však pamätať na to, že neistá alebo benevolentná výchova dieťaťu neprospieva a rovnako ustupovanie dieťaťu v jeho záchvatoch zlosti nespôsobí zníženie ich počtu.

Dieťa sa cíti bezpečne v prostredí, kde sú stanovené pravidlá a dodržiavajú sa – aj keď sa ich snaží testovať a porušovať.

Pozn. : Autorka článku je odborníčka Mama a ja a jej príspevky nájdete pravidelne v printovom vydaní časopisu MAMA a ja.