Deti do troch rokov a záchvaty hnevu: Stanovte si hranice
Podľa štatistík sa záchvaty hnevu vyskytujú u 2-ročného dieťaťa priemerne 9-krát za týždeň a u 3-ročného 6-krát za týždeň.
Deti do 3 rokov nedokážu ešte kontrolovať svoje emócie
Nevedia stlmiť prejavy negatívnych alebo nepríjemných pocitov, a tie môžu niekedy prerásť až do negatívneho afektívneho stavu, ktorý môže byť intenzívny a trvať, až kým sa dieťa nevyčerpá. Tieto záchvaty hnevu sú typické pre deti do troch rokov – po tomto období sa ich výskyt znižuje.
Čo robiť, keď DIEŤA VZDORUJE?
Je to najmä preto, že dieťa ešte nedokáže vyjadriť svoje potreby (nie fyziologické – že je hladné, smädné, potrebuje na WC) a pocity slovne. Rovnako si začína uvedomovať svoju nezávislosť a testuje ju. Vytvára si nejaký cieľ, ale často ho nedokáže dosiahnuť, pretože jeho schopnosť predvídať budúcnosť a následky svojich činov ešte nie je dokonalá.
Napr. chce nejaké jedlo, a žiadne iné; sadnúť si niekam, kde nedočiahne ap. Toto všetko v spojení s nízkou sebakontrolou emócií, ktorú má každé dieťa, dáva priestor pre vznik frustrácie a opozičného a afektívneho správania – preto hovoríme o období vzdoru.
Dieťa rodičov a okolie testuje
Sebauvedomovanie a formovanie osobnostných čŕt spôsobuje, že dieťa testuje svojho okolie a jeho reakcie a snaží sa ľudí v ňom riadiť a kontrolovať. Najčastejšími konfliktnými situáciami je nácvik na toaletu, jedlo a zakázané aktivity.
Môže sa to zvrtnúť až na boj medzi dieťaťom a rodičmi – sú to aktivity, v ktorých sa rodič najviac angažuje a považuje ich za dôležité – napr. súboj medzi rodičom a dieťaťom pri jedení sa stáva bojom o moc a rituálom, ktorý obe strany opakujú. Rovnako to môže byť aj nácvik na nočník – dieťa tam môže sedieť dlho a nič, a keď sa postaví, tak sa pociká – vyzerá to ako provokácia a schválnosť. Rodič potom zvykne reagovať skratovo, hnevom, krikom ap.
Je však nutné si uvedomiť, že dieťa nie je rovnocenný partner, budúcnosť dokáže odhadnúť len asi na 15 minút dopredu – neuvedomuje si budúcnosť ani dôležitosť vecí. Aj v tomto prípade pomáha všímať si viac pozitívne ako negatívne správanie dieťaťa.
13 rád, ako zvládnuť obdobie vzdoru
Vzdor je prirodzenou súčasťou vývinu dieťaťa
Cieľom rodičovského pôsobenia nie je zabrániť frustrovaniu dieťaťa – pretože okrem iného sa dieťa učí vyrovnávať sa s frustráciou a buduje si základ pre jej zvládanie v budúcnosti. Seba presadzovanie a negatívne afektívne správanie sú sprievodnými znakmi vytvárania vlastnej identity a vôle a sú prirodzenou súčasťou vývinu dieťaťa.
Výchovné hranice
Avšak medzi 2. – 3. rokom života dieťaťa je už potrebné, aby rodičia nastavili výchovné hranice, ktoré by rešpektovali temperament dieťaťa. Musia však pamätať na to, že neistá alebo benevolentná výchova dieťaťu neprospieva a rovnako ustupovanie dieťaťu v jeho záchvatoch zlosti nespôsobí zníženie ich počtu.
Dieťa sa cíti bezpečne v prostredí, kde sú stanovené pravidlá a dodržiavajú sa – aj keď sa ich snaží testovať a porušovať.
