Sluchový test: Je sluch môjho dieťaťa v poriadku?
Sluch je prvý zmysel, ktorý je v maternici aktívny už štyri a pol mesiaca pred narodením. Umožňuje dieťaťu učiť sa rozpoznávať hlasy, napodobňovať zvuky, zachytiť signály nebezpečenstva, komunikovať, a tak rozvíjať sociálne vzťahy. Pre rozvoj reči a intelektuálnych schopností je najdôležitejšie obdobie do 3. roku života.
S rôznymi formami ochorenia či poškodenia ucha sa v detskom veku stretávame pomerne často. Prejaviť sa môžu mnohé vrodené vady, vrátane ťažkých porúch sluchu, zápalov, úrazov, cudzích telies, i nádorov. Včasné rozpoznanie a riešenie môže mať zásadný vplyv na rozvoj dieťaťa, nakoľko nepočujúce dieťa zaostáva v psychickom vývoji a nevyvíja sa mu ani reč.
Sluchový skríning u novorodencov
Viac ako 80 % porúch sluchu u detí sú vrodené alebo získané v prenatálnom období. Všeobecne sa uvádza, že 1 z 1 000 narodených detí sa narodí nepočujúce a približne ďalšie 3 z 1 000 sa narodia s menšou poruchou sluchu. Na Slovensku sa skríning sluchu u novorodencov začal v roku 1998 a je povinný od roku 2006. Zaujímavosťou je napríklad skutočnosť, že po zavedení celoplošného skríningu až v 50 % bola diagnostikovaná porucha sluchu už pred 6. mesiacom života (pred celoplošným skríningom len u 11 %).
Poruchy sluchu
Príčiny sluchových porúch môžu byť vrodené alebo získané počas života. V závislosti od časti sluchového orgánu, ktorá je poškodená, sa poruchy sluchu rozdeľujú na:
- prevodové – príčiny v prevodovej časti sluchového aparátu, teda vo vonkajšom alebo strednom uchu. To spôsobuje, že sa zvuk neprevádza správne do vnútorného ucha, ktoré by ho inak dokázalo bez problémov spracovať.
- percepčné – spôsobené poruchou v kochlei (slimáku). Kochlea obsahuje jemné vláskové bunky, ktoré premieňajú zvuk na elektrické impulzy odovzdávané do sluchového nervu. Percepčná porucha sluchu je spôsobená nefunkčnosťou vláskových buniek.
- zmiešané – postihnutý je celý sluchový orgán, zdroj problému sa nachádza v strednom a aj vnútornom uchu – kombinácia prevodovej a percepčnej poruchy sluchu.
Vrodené vývojové chyby môžu postihovať ucho na všetkých úrovniach – vonkajšej, strednej aj vnútornej. Najčastejšou vrodenou chybou vonkajšieho ucha je vyčnievajúci ušný lalok, tzv. otapostáza. Zvyčajne ide o postihnutie oboch ušníc, ktoré vyčnievajú z hlavy v neprirodzenom uhle. Môžu sa pridružiť aj iné malformácie (odchýlky tvaru). Vada zaťažuje pacienta len kozmeticky, ale deti kvôli nej často trpia posmechom v kolektíve. Riešením je chirurgická korekcia, ideálne v predškolskom veku. Boltce môžu byť aj výraznejšie deformované alebo vôbec nevyvinuté. Pomerne časté sú tzv. preaurikulárne fistuly a apendixy, ktoré sa dajú ľahko riešiť chirurgicky už v ranom veku. Na úrovni stredného ucha sa môžeme stretnúť s malformáciami sluchových kostičiek alebo bubienkovej dutiny, čo má za následok prevodovú poruchu sluchu.
Získané poruchy sluchu môžu byť po sepse, ototoxických liekoch, po prekonaní epidemickej parotitídy či meningitídy. Každé dieťa po prekonaní meningitídy musí mať vyšetrený sluch, nakoľko 6 – 31 % meningitíd je príčinou hluchoty.
Medzi najčastejšie príčiny získanej poruchy sluchu, ba až hluchoty patrí aj mumps, úrazy hlavy, ale aj neprimerané zvuky (príliš hlasné počúvanie hudby v ušiach). Pri akútnom zápale stredného ucha dochádza k strate alebo oslabeniu sluchu na určitý čas. Veľmi nebezpečný je však už chronický zápal stredného ucha, ktorý môže spôsobiť trvalejšiu poruchu sluchu, ale chirurgickou liečbou po odznení zápalu je možné sluch zlepšiť alebo úplne upraviť.
Vývojové míľniky v rámci sluchu
Hoci je každé dieťa iné, existujú niektoré spoločné znaky, ktoré môžu rodičia sledovať, aby zistili, či je sluch ich dieťaťa normálny, alebo či potrebuje vyšetrenie sluchu. Väčšina novorodencov sa pri náhlych hlasných zvukoch zľakne alebo prudko strhne.
Dieťa do troch mesiacov:
- dieťa rozpozná a upokojí sa na hlas rodiča
- pri hlasných zvukoch sa začne báť alebo plakať
- prestane sa hýbať a zdá sa, že počúva reč alebo zvuky
- prebudí sa pri hlasnom zvuku
Dieťa do šiestich mesiacov:
- otáča oči a hlavu smerom k novému zvuku a opakuje zvuky
- usmieva sa, keď na neho niekto hovorí
- pozerá sa smerom k reproduktoru alebo zdroju zvuku
- má rado hrkálky a iné hračky, ktoré vydávajú zvuky
Dieťa vo veku 6 - 9 mesiacov:
- dieťa reaguje na svoje meno
- žvatlá a vydáva zvuky
- reaguje na slovo „nie“
Dieťa vo veku 9 - 12 mesiacov:
- otáča sa alebo sa obzrie, keď sa povie jeho meno
- počúva ľudí, ktorí hovoria
- reaguje na jednoduché príkazy ako "daj mi" alebo "poď sem"
- rozumie frázam ako "pá-pá".
Dieťa vo veku 12 - 18 mesiacov:
- ukazuje na predmety alebo známe osoby podľa mena
- napodobňuje jednoduché zvuky alebo slová
- plní jednoduché hovorené pokyny
- hovorí 2 - 3 slová vo veku 1 roka a 8 - 10 slov vo veku 18 mesiacov
Dieťa vo veku 18 mesiacov až 5 rokov:
- ľahko počuje a rozumie rozhovoru
- počuje, keď ho niekto zavolá z inej miestnosti
- počuje televíziu alebo hudbu pri rovnakej hlasitosti ako ostatní
- počuje tichú reč
- má normálne hlasové vlastnosti a normálny vývoj verbálnej reči
- vykazuje sociálny a emocionálny vývoj primeraný veku
Deti môžu byť vystavené vyššiemu riziku stratu sluchu, ak:
- sú predčasne narodené,
- mali komplikácie pri pôrode,
- viacnásobne prekonali ušné infekcie,
- prekonali infekcie, ktoré môžu poškodiť sluch, ako napríklad meningitída alebo cytomegalovírus.
Kedy sa má kontrolovať sluch?
Najlepšie je zachytiť problémy so sluchom včas. Liečba je úspešnejšia, ak sa začne pred dovŕšením 6. mesiaca veku dieťaťa. Aj z tohto dôvodu každý novorodenec pred odchodom z nemocnice absolvuje skríningové vyšetrenie sluchu.
Ak vaše dieťa neabsolvuje skríningové vyšetrenie sluchu, odporúča sa vyšetrenie do troch týždňov po pôrode, prípadne do troch mesiacov kompletné vyšetrenie sluchu. Ak sa zistia problémy so sluchom, liečba by mala nasledovať čím skôr. Detský lekár by mal naďalej kontrolovať a sledovať sluch pri pravidelných preventívnych prehliadkach. Ak sa vám niečo nezdá, pýtajte sa lekára, konzultujte. Radšej byť proaktívnejší, ako niečo podceniť, čo môže mať dlhodobé následky do budúcna. V prípade obavy z problémov so sluchom informujte lekára svojho dieťaťa.
Psychomotorický vývoj a jeho odchýlky
Sluchový test
V prvom rade je potrebné, aby dieťa bolo v pohodovom stave, to znamená prebalené a najedené, ideálne, ak je uložené v nejakom bezpečnom priestore, napríklad posteľ/postieľka.
- Postavte sa približne dva až tri metre od neho tak, že nestojíte za jeho hlavou, ale ani tak, aby na vás priamo videlo.
- Pripravte si rôzne hračky a predmety, ktoré vydávajú menší či väčší zvuk. Ideálne sú detské hrkálky, pískacie hračky, detské hudobné nástroje. Príliš vysoké a intenzívne zvuky ako napríklad píšťalka nie sú pre také malé deti vhodné, nakoľko sa deti môžu skôr vyľakať.
- Vnímajte, ako dieťa reaguje na jednotlivé zvuky, na oslovenie vlastného mena. Otočí hlavičku? Registruje zvuk? Mykne sa? Zasmeje sa? Ak dieťa opakovane neprejavuje reakciu na zvukový stimul, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc a konzultovať s lekárom.
Ak máme podozrenie, že dieťa môže mať problémy so sluchom, ideálne je riešiť to čím skôr, aby sa v prípade potreby dieťaťu mohlo čo najefektívnejšie pomôcť. Sluchové prejavy si môžeme všímať priebežne, či dieťa reaguje na podnety, ako je spev, buchnutie dverí, zatlieskanie a podobne.