Meningitída: POZOR, je nečakane agresívna a rýchla
Rýchla a veľmi nebezpečná. Taká je stručná charakteristika meningitídy, teda zápalu mozgových blán. Spôsobiť ju môžu rôzne patogény, najčastejšie sú to baktérie – meningokoky, pneumokoky a hemofily.
Pôvodcovia meningitídy
Zápal mozgových blán najčastejšie spôsobujú baktérie, ale existujú aj meningitídy spôsobené vírusmi, výnimočne hubami či parazitmi.
Pôvodcami bakteriálnej meningitídy sú známe kmene baktérií ako meningokoky, pneumokoky, hemofily, menej častejšie môže meningitídu spôsobiť aj baktéria E.coli a Mycobacteriatuberculosis.
Meningokok (Neisseriameningitidis) je baktéria tvaru kávového zrna. Je citlivá na slnečné svetlo, dezinfekčné prostriedky aj vysychanie – na vzduchu rýchlo hynie, avšak dobre znáša nízke teploty.
Meningitída môže ZABIŤ kohokoľvek a nečakane
Nákaza sa šíri najmä vzduchom (kvapôčková infekcia). Existuje niekoľko skupín meningokokov, ktoré sa označujú písmenami a majú rôzny spôsob rozšírenia sa po svete. Typické meningokokové epidémie vyvolávajú najmä séroskupiny A, B a C.
Pneumokok (Streptococcuspneumoniae) je baktéria, ktorá je bežnou súčasťou našich dýchacích ciest. Za normálnych okolností pneumokoky osídľujú horné dýchacie cesty, možno ich teda nájsť na sliznici nosohltanu.
Ak sa pneumokokové baktérie dostanú do imunitne oslabeného tela, začnú sa množiť a môžu prejsť na sliznicuprinosových dutín alebo stredného ucha a spôsobiť ich zápal, ale aj meningitídu.
Hemofilus (Haemophilusinfluenzae) je baktéria, ktorá tiež kolonizuje horné dýchacie cesty. Patrí do veľkej skupiny baktérií, z ktorých typ B je najnebezpečnejší, pretože sa za vhodných podmienok veľmi rýchlo množí a vyvoláva závažné ochorenia.
Zápal mozgových blán a mozgu môžu spôsobiť aj vírusy (napr. vírus chrípky alebo herpetické vírusy). Je to však menej častý pôvodca a meningitídy vznikajú až v ďalších štádiách pôvodnej choroby ako závažná komplikácia ochorenia.
V prípade ďalších vzácnych pôvodcov meningitídy (huby, parazity) ide o stavy, ktoré vznikli ako závažné komplikácie po primárnom ochorení.
Kto je ohrozený meningitídou?
- Najcitlivejšie skupinou sú najmä deti od narodenia do piatich rokov. Po tomto období sa ich imunitný systém stáva odolnejším.
- Ďalšou výraznou skupinou, ktorá je ohrozená najmä meningokokmi, sú dospievajúci (hormonálne zmeny u tínedžerov, nadmerné zaťažovanie organizmu ponocovaním, skúškami ...).
- Týka sa však aj ľudí žijúcich v komunitách (internáty, väčšia rodina obývajúca spoločné priestory) či cestovateľov (ich organizmus musí rýchlo a často reagovať na rôzne typy neznámych mikroorganizmov, čím sa vyčerpáva).
Meningitídu však môže dostať každý človek. Bakteriálni pôvodcovia zápalu mozgových blán potrebujú k svojmu ataku primárne človeka s oslabeným imunitným systémom, osobu vyčerpanú, po väčšej námahe alebo po prekonaní inej choroby.
Mononukleóza
Príznaky meningitídy
Keď meningokok prenikne do mozgovej blany, teda do obalu mozgu, spôsobí tam rozsiahly hnisavý zápal. Zápal mozgových blán má v prvých hodinách príznaky, ktoré môžu signalizovať mnohé iné ochorenia, preto je ťažko rozpoznateľný.
Objavuje sa: vysoká horúčka s rýchlym nástupom, zimnica, nevoľnosť, zvracanie, bolesti hlavy, nechutenstvo, citlivosť na dotyk.
Tieto príznaky postupne silnejú, pridávajú sa ďalšie, už charakteristické prejavy meningitídy: svetloplachosť, typickým príznakom je aj stuhnutie šije (dieťa nedokáže ani s pomocou rodičov pritiahnuť bradu k hrudníku) a nepohyblivosť hlavy, vydutá fontanela u dojčiat, poruchy vnímania (zmätenosť, podráždenosť, odmietanie akéhokoľvek dotyku) či, naopak, apatia až extrémna spavosť.
Môže dôjsť k upadnutiu do bezvedomia! V niektorých prípadoch dochádza k otrave krvi, na končatinách sa objavujú podliatiny, petechie.
Ak by ste na ne priložili pohár, nezmiznú ako obyčajná vyrážka, ale zostávajú viditeľné. Zvyčajne sa najskôr objavujú na členkoch a postupujú smerom nahor.
Veľmi rýchlo sa zväčšujú a šíria– toto je ďalší jasný signál, že je potrebné okamžite kontaktovať rýchlu zdravotnícku pomoc s lekárom.
Stanovenie diagnózy
Na potvrdenie ochorenia sa vyšetrujú vzorky mozgovomiechového moku získané lumbálnou punkciou.
Liečba meningitídy
V prípade bakteriálnej meningitídy sa na liečbu používajú vhodné antibiotiká. Ide však o stavy prebiehajúcej veľmi rýchlo, takže pacienti potrebujú ošetrenie na jednotkách intenzívnej starostlivosti, lebo je potrebné bojovať s komplikáciami a život ohrozujúcimi stavmi (otrava krvi, zástava srdca, bezvedomie).
Aj napriek intenzívnej starostlivosti sa niekedy pacienta nepodarí zachrániť. V prípade úspešnosti liečby nasleduje prísny rekonvalescenčný režim.
Prevencia meningitídy
Nielen pre dramatický priebeh ochorenia či možné následné komplikácie, ale najmä pre neistotu úspechu vyliečenia je dôležitá prevencia. Očkovanie je jediná možná a účinná prevencia.
V súčasnosti sa dá brániť proti všetkým trom hlavným pôvodcom ochorenia. Očkovanie proti Haemophilus a pneumokokovým baktériám sa vykonáva v 3., 5. a 11. (ev. 12.) mesiaci života dieťaťa v rámci pravidelného povinného očkovania.
Proti meningokokom možno očkovať deti už od jedného roka (vrátane tínedžerov alebo dospelých) jednou dávkou vakcíny, ktorá ich ochráni proti invazívnym meningokokovým kmeňom A, C, W, Y.
Existuje už aj možnosť očkovania proti séroskupine B. O možnosti očkovania sa poraďte so svojím ošetrujúcim lekárom.
Viete, že...?
Zápal mozgových blán postupuje rýchlo a je veľmi agresívny
- V priebehu niekoľkých hodín vzniká z plného zdravia závažný a život ohrozujúci stav s neistou prognózou.
- K polovici úmrtí dochádza už do 24 hodín od prvých príznakov ochorenia!
- Trvalé následky sa vyskytujú až u 1 z 5 pacientov. Ide napríklad o hluchotu,zlyhanie obličiek, amputácie končatín, mentálnu retardáciu a epilepsiu.