Piata alebo šiesta choroba? Príznaky a liečba
Kto sa v tom má vyznať? Piata detská choroba, šiesta choroba, siedma, ôsma...? Koľko ich vlastne je a dajú sa vôbec rozoznať?
Detské exantémové choroby (ext. zdroj wiki) sú infekcie typické pre detský vek. Rodičia ich zväčša nemávajú (lebo ich s veľkou pravdepodobnosťou už v detstve prekonali), a keď ich dostanú, zvládajú to obvykle ťažšie ako deti. Spoločným znakom týchto ochorení je kožný nález, ktorý je často veľmi špecifický. Lenže pôvodcom je vírus, takže priebeh nemusí byť vždy jednoznačný, niektoré typické symptómy môžu chýbať.
A niekedy až spätne zistíme, vďaka chorému kamarátovi s plne vyjadreným nálezom na koži a slizniciach, že naše dieťa malo piatu, šiestu alebo inú detskú chorobu. Dnes si vysvetlíme dve a začneme šiestou, keďže sa vyskytuje v ranom detskom veku. Nech to máte v hlave zafixované podľa poradia výskytu a nie podľa názvu.
Šiesta choroba
Šiesta detská choroba
Nazýva sa aj roseola (ext. zdroj roseola) a spôsobuje ju tzv. šiesty herpetický vírus (HHV-6). Najčastejšie sa vyskytuje u detí od 6 mesiacov do 2 až 3 rokov. Z čoho je jasné, že ide hlavne o bábätká a často je práve šiesta detská choroba prvým horúčkovitým ochorením našich drobcov. Vie mamičky poriadne vystrašiť, pretože zvyčajne má dieťa 3 – 4 dni pomerne vysoké horúčky (febrility) v rozmedzí 38 až 40 °C. To si vyžaduje pravidelné podanie liekov na zníženie teploty, v správnej dávke vzhľadom k hmotnosti dieťaťa, a to každé 3 až 4 hodiny.
Následne dôjde k spontánnemu ústupu horúčky a na 4. až 6. deň sa objaví výsev na tele, končatinách a tvári. Slaboružové až červenkasté okrúhle fliačky väčšinou nevystupujú nad plochu, niekedy môžu mať prchavý charakter a po zatlačení na sfarbenú plochu badáme blednutie. Prejavy na koži nesvrbia a nevyžadujú žiadnu liečbu, spontánne zmiznú za pár dní. Dieťa potrebuje zvládnuť infekciu, takže môžeme pokračovať akurát vo zvýšenom prísune tekutín a vitamínovej terapii.
Najťažšie sú prvé dni ochorenia, keď dieťa nemá žiadne iné príznaky, len horúčku. A keďže ide o pomerne malé deti, u ktorých môžeme počítať aj so zápalom obličiek či stredného ucha, je určite vhodné po 24 hodinách pravidelnej liečby antipyretikami, teda liekmi na zníženie horúčky, vyhľadať pediatra. Ten na základe CRP vyšetrenia z prsta a vyšetrenia moču (ktorý treba vždy pri horúčke odobrať a priniesť na vyšetrenie) zhodnotí, či ide o bakteriálne alebo vírusové ochorenie. Pri negatívnom CRP, a teda vírusovej infekcii, pôjde s veľkou pravdepodobnosťou o šiestu detskú chorobu. Predpoklad sa nám potvrdí, ak sa po horúčkach objavia kožné morfy. Je však pravda, že podľa niektorých štatistických údajov je to len u 10 – 20 % detí s infekciou HHV-6.
POZOR!
Z epidemiologického hľadiska je celkom dôležité mať na pamäti, že tento vírus sa ešte pomerne dlho, po zvládnutí choroby, môže vylučovať stolicou. A keďže sa prenáša tzv. fekálno-orálne (iné dieťa zhltne mikročiastočky stolice na predmetoch alebo vo vode), nemalo by sa takéto dieťa niekoľko týždňov až mesiacov kúpať v malých detských bazénoch. Ono by sa nemuselo ani v jazere alebo veľkých bazénoch, no v lete, je táto podmienka, samozrejme, často ťažko splniteľná...
Piata choroba
Piata detská choroba
Omnoho miernejší priebeh má piata detská choroba, ktorú spôsobuje ľudský parvovírus B19. Deti v školskom veku ju majú najčastejšie v jesenno-zimnom období. Prvými príznakmi ochorenia bývajú prejavy z horných dýchacích ciest ako sopeľ, kašeľ, môže byť mierne zvýšená teplota. Avšak pravda je taká, že táto fáza ochorenia je málokedy u detí prítomná. Takže kým je dieťa najviac infekčné, zväčša ani nevieme, že je choré.
V ďalšej fáze ochorenia sa objaví začervenanie na lícach, ktoré sa podobá výsevu pri šarlachu. Neskôr sa začervenanie presúva na extenzorovú stranu končatín, prevažne ho badáme na zadnej strane ramien, na predlaktiach a stehnách. Ojedinele môžu byť aj ružovkasté fliačky na hrudníku a niekedy deti udávajú svrbenie. Spočiatku ide o súvislé začervenanie, ktoré neskôr bledne v malých plôškach a tvorí sa tak klasický obraz čipky na pokožke, ktorá pretrváva 2 – 5 dní. Vtedy je diagnóza takmer jasná. Najmä, ak ide o školáka bez horúčky či iných ťažkostí.
V momente objavenia sa prejavov na koži už dieťa nebýva infekčné a výsev má akýsi sínusoidný charakter. Môže vyblednúť a následne sa opäť objaviť, opäť vyblednúť a objaviť sa. Opätovné prejavy na koži spôsobuje najčastejšie teplá voda a slnečné žiarenie. Všetky symptómy zvyknú spontánne odznieť. Dieťaťu môžeme pomôcť podávaním anithistaminík, ktoré tlmia svrbenie a tiež mu podávať dostatok tekutín či antioxidantov, ako pri každej vírusovej infekcii.