Opravovať zlú výslovnosť?
U detí sa medzi 2. – 3. rokom môžeme stretnúť so zlou výslovnosťou rôznych hlások.
Najčastejšie ide o zle vyslovované „s“, „r“, prípadne sa môže objaviť aj vynechávanie niektorých hlások alebo ich nahrádzanie inou (napr. namiesto koník vyslovuje toník ap.). Približne do 5. roku sa tieto nezrovnalosti upravia samy alebo s malou pomocou, ale niektoré deti potrebujú aj pomoc logopéda.
Rovnako sa v tomto veku môžu objaviť neobvyklé slovné spojenia, kostrbaté vety a nesprávna gramatika. Príkladom môžu byť vety ako:
- Ja nebudem tu byť. – 2-ročné dieťa
- Topánky musieť vziať. – 2 a polročné dieťatko
- Už spám. (od slova spať) – 2 a polročné dieťa
- Dva motýle a dva žaba. – 3 roky ap.
Ako sa naučí dieťa rozprávať? Tým, že sa s ním rozprávate!
Výslovnosť neopravujeme. Slovo zopakujeme správne
Výslovnosť neopravujeme – iba po dieťati zopakujeme tú vetu správne – napr. Ty tu teda nebudeš? Musíš si vziať topánky? Prípadne – povedať to za seba – Aj ja si musím vziať topánky.
Batoľatá často používajú neurčitok – najmä pred 2. rokom života. Medzi druhým a tretím rokom sa začína objavovať skloňovanie a v treťom roku už deti používajú množné číslo a časujú. Avšak reč je stále dysgramatická. Rovnako sa stretávame aj s tým, že dieťa slová usporadúva vo vete podľa vlastných pravidiel: „Janko oblečie sa tam. Mama videla motýľa bude.“
Prvé vety z dvoch slov
Prvé vety sa objavujú, keď má dieťa vo svojej slovnej zásobe asi 50 – 60 slov – čo je medzi 1 a pol až 2 a pol rokom. Dieťa spája dve slová spolu, často však pritom vynecháva slovesá – napr. mama preč, miau neni, tata pápá ap. Potom sa medzi 2. – 3. rokom objavujú v slovnej zásobe prídavné mená, osobné zámená ap.
Rozvoj reči: HRY, ktoré pomôžu dieťaťu so správnou výslovnosťou
Dieťa sa učí reč počúvaním
Batoľa má väčšiu pasívnu slovnú zásobu ako aktívnu – viac rozumie, ako rozpráva. Nebezpečenstvom je pozeranie televízie, je to pasívna činnosť ponúkajúca hotový produkt, ktorá nestimuluje schopnosti dieťaťa. Zraková stimulácia prevažuje nad sluchovou a dieťa nie je prinútené odpovedať, a preto sa vývin reči môže výrazne spomaliť. To znamená, že dieťaťu nestačí byť pred televíziou, počítačom alebo tabletom. Tieto hlasy nie sú zdrojom obohatenia jeho vlastného slovníka. Dieťa by vôbec nemalo sledovať televíziu – postačí večerníček.
Pre rozvoj reči je nesmierne dôležitý ľudský hlas v priamom kontakte. Preto sú omnoho hodnotnejšie rozprávky a príbehy, ktoré mu rozprávajú rodičia alebo najbližší v jeho okolí. Najmä od druhého roku sa deťom na dobrú noc páčia príbehy a krátke rozprávky. Tie by mali byť pozitívne. Nemusia byť z kníh, stačí prerozprávať, čo sa stalo počas dňa ap.