LOZENIE: Významný základ ďalšieho vývoja dieťatka
Isto sme sa v našom okolí stretli aj s mamami, ktoré sa v mylnej domnienke o mimoriadnej šikovnosti ich dieťatka pochválili, že v ich prípade sa preskočila napr. fáza lozenia a bábätko rovno začalo chodiť. A prečo mylne?
Lozenie je totiž významným medzníkom psychomotorického vývoja dieťaťa a nesúvisí len s dojčenským obdobím, ale kvalitné a dostatočne dlhé lozenie nadväzuje dokonca na správne rozprávanie, jedenie, čítanie a písanie, ovplyvňuje zdravé chodidlo, správnu chôdzu či celkové zdravie v dospelosti.
Nelezie vaše bábätko? Ako ho naučiť liezť
Prvý rok života: Dom s pevnými základmi
My mamy sme na každý pokrok našich ratolestí nesmierne hrdé. Prvé mesiace sú to najmä aspekty psychomotorického vývoja, neskôr sa pridávajú menšie či väčšie úspechy jeho vyvíjajúcej sa osobnosti ako celku. Každá etapa vo vývoji je dôležitá a každá má svoj význam. Nie je preto správne a ani žiaduce tento vývoj urýchľovať, isté obdobie preskakovať s tým, že dieťatku pomáhame. Presne naopak.
Každá fáza predstavuje pomyselnú tehlu, ktorá vzájomným ukladaním a nadväznosťou jednej na druhú vytvára pevné základy stavby, na ktorej môžeme neskôr stavať nadstavbu. Ak sa však dostatočne nevenujeme základom, ani nadstavba nebude kvalitná a stále budeme musieť tento dom opravovať.
Práve prvý rok sú tieto základy. Prvých 12 mesiacov je v živote dieťaťa mimoriadne dôležitých pre jeho ďalší vývoj. Odborníci sa zhodujú, že v tomto období sa bábätko naučí a urobí pre svoj vývoj tak veľa, ako už nikdy viac. Preto je dôležité dieťatku vytvárať podmienky pre správny vývoj, usmerňovať ho a napomáhať mu v jeho napredovaní. Nič však netreba uponáhľať.
Pevné svalstvo pre správne vzpriamenie
Každý progres prežívame s dieťatkom ako niečo výnimočné, čo ho posúva vpred. Základom je vytvoriť dieťatku vhodné podmienky a stimuláciu pre aktívny pohyb. Vývoj každého dieťatka je, samozrejme, individuálny, ale postupnosť jednotlivých fáz v psychomotorickom vývoji má svoj význam. Nadväzujú na seba a zabezpečujú podmienky pre zdravý pohyb a kondíciu v živote dieťatka.
Na správne lozenie, sed a neskôr chôdzu je bábo pripravené, ak zvládlo predošlé fázy – a to prvé a druhé vzpriamenie (polohy na brušku) a otáčanie sa z chrbátika na bruško. Vtedy sa posilňujú šijové, brušné i chrbtové svaly, zdokonaľuje sa rovnováha i orientácia v priestore potrebné pre ďalšie fázy. Ak napríklad v tomto období v ľahu nedvíha nôžky a nechytá si chodidlá rukami, ale ich napína, vykopáva a kríži navzájom, prípadne neudrží na brušku hlávku pevne a zakláňa ju, je potrebné vyhľadať odbornú pomoc. Nie je dobré ani čakať, či sa to náhodou samo neupraví, pretože odchýlka v motorike a jej neriešenie môže znamenať stratený čas, ktorý je potom ťažké dohnať.
Prečo niektoré deti vôbec nelozia?
Menej je niekedy viac
Sme v tomto smere pod neustálym tlakom a drobnohľadom rodiny, ostatných mám – priateliek či ihriskových známych, sme tiež pod vplyvom profilov verejne známych a štýlových mám zo sociálnych sietí či televíznych seriálov a filmov. Otázka: „A tvoje ešte nelozí?“ nás dostáva do roly menejcennej mamy, do pozície nášho zlyhania a pochybností o sebe samej. Čo robiť? V prvom rade si uvedomiť, že každé dieťatko je iné, každé je individuálnou osobnosťou a každé má svoj čas na to, aby všetko zvládlo. Tabuľky, ktoré udávajú, čo v ktorom mesiaci má dieťa zvládnuť, sú orientačnou pomôckou.
Dôležité je zohľadňovať každý aspekt, napr. problémy počas tehotenstva, pri pôrode, prípadné diagnózy, ale aj napr. korigovaný vek u predčasne narodených detí, u ktorých sa v prípade psychomotorického vývoja odrátavajú mesiace, ktoré mali byť v dôsledku predčasného pôrodu deti ešte v brušku. Ak bábätku nič nechýba a od pediatra odchádzate z poradne s úsmevom, že je všetko úplne v poriadku a dieťa je po každej stránke zdravé, všetko príde v správny čas.
Určite nie je správne urýchľovať vývoj dieťatka „nasilu“. Sed tým, že ťaháme bábätko z polohy ležmo za ruky (tzv. trakčná skúška, ktorú môže vykonávať len! lekár) alebo ho poobkladáme vankúšmi, neurýchlime. Na to, aby dieťa pevne sedelo s nohami doširoka, je potrebné spevnené telo, chrbát, trup a šikmé brušné svaly, ktoré posilňuje predošlými fázami z vývoja – polohou na brušku, otáčaním, plazením, šikmým sedom, lozením.
Rovnako sa na urýchlenie chodenia neodporúčajú ani rôzne pomôcky a „uľahčováky“ detskej motoriky ako napríklad rozmanité pavúky a chodáky. Tie mu síce „pomôžu“ vstať, ale tým, že neprešlo všetkými predošlými fázami, nemá na to ešte spevnené telíčko a svaly, aby ho pevne udržali, preto sa automaticky vykrivuje, čím sa poškodzuje chrbtica, kĺby, dieťa podnecuje ťahať sa na špičky, čo nepriaznivo pôsobí na chodidlo, skracujú sa šľachy a pod. Taktiež nesprávne je dieťa ťahať do chôdze za ruky a tak ho motivovať k prvým krokom.
Nech lozí, chodiť bude celý život
Pomôcť dieťatku vieme najmä tak, že mu vytvoríme priestor prejaviť jeho zvedavosť, a tým aj motiváciu k pohybu okolo 6. mesiaca napr. umiestňovaním hračky na pevnej podložke. Keď sa naťahuje, preferuje polohu na brušku, prenáša váhu, rotuje okolo svojej osi, strieda končatiny ľavej a pravej strany. Chytenie a skúmanie hračky ho zas motivuje ísť do šikmého sedu posilňujúceho šikmé brušné svalstvo, neskôr postupne zapája nohy, ide na štyri a začína sa pohupávať, a tým všetkým sa pripravuje na lozenie.
Ak všetky predošlé medzníky zvládne, okolo 9. mesiaca je pripravené na lozenie, hovorovo známe ako štvornožkovanie. Pri ňom by nemalo byť prehnuté v chrbte, s vystrčeným zadočkom, zaklonenou hlavou, roztiahnutými rukami či nohami a vytočenými špičkami do vnútornej alebo vonkajšej strany.
Správne lozenie je symetrické a koordinované, pevné brušné svaly vtedy dokážu udržať pevný celý trup, čím má dieťatko vzpriamenú hlavičku.
Ruky a kolená lícujú šírku ramien, prehnuté špičky chodidiel krásne tvarujú klenbu, čím sa zároveň eliminuje vytvorenie plochej nohy. V tomto období je preto tiež vhodné dieťatko ešte neobúvať, aby sa chodidlo formovalo správne a papuče pri tom nevytvárali prekážku. Prvú obuv odporúčajú odborníci dať vtedy, keď dieťa prechodí 80 % z celého dňa.
Lozenie má vplyv na celé telo
Kvalitné lozenie znamená významný základ do ďalšieho vývoja dieťatka a elimináciu problémov neskôr, a to nielen v prípade hrubej motoriky a jeho pohybu, ale správne lozenie má priamy súvis s jemnou motorikou. Ako je to možné? Jednoducho. Dieťa, ktoré nemá dostatočne pevné telíčko a trup, bude mať horšiu manipuláciu rukami. Problémy sa môžu prejaviť pri písaní, keď je ruka pasívna, nie je pevne spojená s trupom, ale na ňom doslova visí, nevládze a dieťa sa pri písaní rýchlo unaví.
Vplyv lozenia sa odzrkadľuje aj na nohe – správne lozenie znamená aj zdravé chodidlo. Preskočenie niektorej z predošlých fáz či krátke alebo nesprávne lozenie znamená ploché chodidlá, vpadnuté členky či krivé nohy. Naopak, správny a dostatočne dlhý pohyb na štyroch znamená aj peknú vzpriamenú chôdzu. Lozením sa okrem posilňovania celého tela aj zacentrujú kĺby, navyše len pri správnom lození v skríženom vzore, keď sa striedajú pravá ruka a ľavá noha a naopak, teda ruky a nohy sa pohybujú na striedačku skrížene, sa prepájajú hemisféry v mozgu. To má zas vplyv na predchádzanie aj rôznych foriem porúch učenia ako dyslexia a dysgrafia.
Priestor a zvedavosť pre lepší rozvoj dieťatka
Nič neuponáhľať je veľmi podstatné. Deti, ktorých rodičia predčasne posádzali, väčšinou nevedia loziť, čím sa dieťatko vystavuje rôznym problémom v neskoršom období. Počas fázy lozenia je vhodné napríklad nechať ho loziť cez vankúše, cez prekážky v podobe plyšovej hračky, nechať ho objavovať priestor na tráve, pri hre v piesku, pomôckou môže byť aj rodič sám, keď nechá drobca preliezať cez seba a pod.
Pri takýchto hrách dieťatko využíva rozmanité spôsoby pohybu, ktoré mu napomáhajú zapájať a posilňovať všetky skupiny svalov, rozvíja sa jeho rovnováha, posúvajú sa hranice toho, čo dokáže, motivuje ho to k ďalším cieľom, zlepšujú sa jeho orientačné schopnosti aj koordinácia pohybu. To všetko neskôr zúročí vo svojom ďalšom vývoji.
Asi najväčšou pomocou rodiča v tejto fáze vývoja svojho dieťaťa je ponechať mu priestor a vytvoriť podmienky pre objavovanie sveta a posúvanie jeho hraníc. Dostatočné lozenie znamená aj experimentovanie s pohybom dieťatka, ktoré je neustále motivované svojou zvedavosťou a práve to ho poháňa aj vo vývoji ako hnací motor. Je preto dôležité nechať dieťa čo najviac pohybovať sa v priestore, samozrejme, vždy pod dozorom rodiča, ktorý ho zároveň aj usmerňuje. Práve to vedie dieťatko k postupnému pokľaku, neskôr do stoja, do chôdze popri nábytku a následne k tak očakávanej samostatnej chôdzi. Ale o tej niekedy nabudúce...