Alergény na tanieri - imunologické okno a lepková hystéria

RNDR. BARBARA SVIEŽENÁ, PHD. | 20. apríl 2022
Alergény na tanieri - imunologické okno a lepková hystéria

Aby sme správne uchopili problematiku potravinových alergií, povedzme si niečo o imunitnom systéme detí, jeho dozrievaní, ako aj o teórii imunologického okna a dôvodoch vyššieho výskytu potravinových alergií u detí v porovnaní s dospelou populáciou.

Čo je imunita?

Pri každom nádychu, pri každom hlte či súste sa do nášho tela dostávajú tisícky až milióny cudzorodých zložiek. Nemusia to byť len samotné baktérie či vírusy, ale aj zložky rastlinnej a živočíšnej stravy. Práve preto máme dokonalý systém ochrany, ktorý umožňuje obrániť naše zdravie pred touto inváziou z okolitého sveta. 

Imunita je odolnosť organizmu nielen voči rôznym ochoreniam, ale aj nepriaznivým vplyvom okolia.

Do dnešnej zložitej podoby sa vyvíjala niekoľko stoviek miliónov rokov. Pojem imunita je odvodený od latinského slova „immunis“, a znamená „nezaťažený“ či „nedotknutý“. To presne vystihuje podstatu funkcie nášho imunitného systému – ochrana organizmu pred patogénmi a udržanie jeho celistvosti a harmonického fungovania. Keď sa naše ochranné bunky stretnú s cudzorodou látkou, ktorú vyhodnotia ako nebezpečnú, zapne sa vnútorný alarm. Problém nastáva, ak sú ako nebezpečné vyhodnotené aj zložky prirodzenej potravy.

Posilnite imunitu detí - STRAVOU
Prečítajte si tiež:

Posilnite imunitu detí - STRAVOU

Potravinová alergia 

Predstavuje neadekvátnu imunitnú odpoveď na bielkoviny z potravín. Zvyčajne sa prejavuje ako komplex viacerých symptómov. 

  • Citlivá je najmä koža – tu sa môže prejaviť ako žihľavka, opuch, sčervenanie či svrbenie. Tráviaci trakt môže byť postihnutý preháňaním, hnačkou, či dokonca zvracaním.
  • Pri kontakte s alergénom sa môže zhoršiť aj dýchanie. 

Niekedy skutočne stačí minimálne až stopové množstvo danej potraviny, a dôjde k alergickej reakcii. Alergia na potraviny zahŕňa imunitný systém – telo si vytvára protilátky typu IgE na daný druh potraviny. To vedie k uvoľneniu histamínu a ďalších protizápalových látok. V najhoršom prípade môže dôjsť až k anafylaktickému šoku, čo je veľmi závažná alergická reakcia. 

U dospelých osôb vo veku 20 – 45 rokov trpí potravinovou alergiou približne 1,3 % populácie. Najčastejšie ide o alergiu na arašidy a krevety. V detskom veku sú taktiež a práve tieto dve alergie môžu pretrvávať celý život. 

Deti trpia najčastejšie alergiou na vaječný bielok (slepačie vajce), mlieko, arašidy, orechy, pšenicu a sóju. Prejaviť sa môžu ako atopický ekzém, koliky či reflux. Výskyt potravinových alergií u detí môže dosahovať 15 – 20 % u dojčiat a batoliat.

Imunologické okno – existuje vôbec?

Dieťatko sa stretáva s prvými antigénmi už počas vývoja v maternici. Dostávajú sa k nemu cez placentu, tiež z plodovej vody, ale aj kožným kontaktom. Po narodení je vystavené obrovskému množstvu nových antigénnych podnetov. Imunitný systém je ale spočiatku značne nezrelý a má tendenciu skôr cudzorodé látky tolerovať. Ak by to tak nebolo, poplašný systém imunity by bol prakticky sústavne spustený. 

Preto sa predpokladalo, že v istom období po narodení má dieťa tendenciu skôr tolerovať potravinové antigény, ako sa im brániť.  Obdobie, kedy malo dieťa reagovať priaznivo na potravinové alergény, sa odhadovalo na 17. – 26. týždeň života, teda medzi dovŕšeným 4.  až 6. mesiacom – v imunologickom okne.  Niektoré európske aj svetové odborné inštitúcie odporúčali podávať v období imunologického okna dieťaťu v malinkých dávkach problematické ingrediencie vrátane lepku a, samozrejme, pod ochranou dojčenia. 

Neskoršie štúdie však tieto závery nepotvrdili jednoznačne a podľa posledných záverov je predčasné zavádzanie alergénov v imunologickom okne nevhodné a nevedie jednoznačne k zníženiu rizika vzniku alergií.

Lepková hystéria

Typickým príkladom môže byť lepok. Je to potravinová zložka, ktorú asi najviac riešia rodičia – kedy a či zaviesť, aby sme nezvýšili pravdepodobnosť vzniku celiakie alebo problémov s toleranciou lepku. 

Lepok predstavuje bielkovinovú časť prítomnú v pšenici a niektorých ďalších obilninách. Po roku 2009 boli zverejnené výsledky štúdií, ktoré potvrdzovali, že veľmi včasné zavedenie pšenice (ale aj ovsa a ryže), ako aj neskoré (po 6. mesiaci) zvyšuje riziko alergie na samotnú pšenicu, ako aj možný vznik celiakie. Na základe množstva ďalších prác sa odporúčalo zavedenie lepku a lepkových potravín do stravy dojčiat medzi 4. – 7. mesiacom života, avšak s dôrazom na ochranné pôsobenie dojčenia. Dnes sa už vie, že štúdie neboli dostatočne preukazné, ako aj to, že pri výlučnom dojčení dieťatka je postačujúce lepok zavádzať v malých množstvách až po zavŕšenom 6. mesiaci, a nie skôr. 

potravinové alergie

Iné alergény

Rovnaké štúdie vznikli v súvislosti so zavádzaním vajec, rýb, arašidov, orechov a mlieka počas imunologického okna. Ani jedna zo štúdií (s výnimkou skúmania arašidov) nepotvrdila význam predčasného zaradenia potravinových alergénov do stravy dojčiat počas imunologického okna. Nedá sa teda povedať, že ak dieťatko v období medzi 4. – 6. mesiacom zoznámime s daným alergénom, vypestujeme v ňom akúsi potravinovú toleranciu.

Je moje dieťa alergik?

Každá mamička, ktorej dieťatko je vo veku zavádzania prvých príkrmov, už vie, že ideálne je si počas prvých mesiacov viesť potravinový denník (denník zavádzania príkrmov). V tomto období môžeme odsledovať všetky nežiadúce reakcie dieťatka a prepojiť ich s konkrétnou potravinou. Základom je zavádzať nové potraviny s odstupom 3 dní, aby sme u dieťaťa videli prejavy nielen tesne po zjedení, ale aj pri vylučovaní o 24 – 48 hodín.

Vo veľmi malom veku nemôžeme prakticky využiť žiadny iný systém odhaľovania potencionálne škodlivej potraviny. Testy na potravinové alergie prichádzajú do úvahy až oveľa neskôr, najskoršie okolo tretieho roka života. Je to dané tým, že imunitný systém, a teda aj tzv. IgE odpoveď, sa môžu ešte vyvíjať a ustaľovať. 

Základom je zavádzať nové potraviny s odstupom 3 dní, aby sme u dieťaťa videli prejavy nielen tesne po zjedení, ale aj pri vylučovaní o 24 – 48 hodín.

Nemýľme si alergiu a intoleranciu

Intolerancia potravín nie je založená na reakcii imunitného systému a zvyčajne prebieha v samotnom tráviacom trakte. Môže byť spôsobená nedostatkom enzýmov, citlivosťou na niektoré prídavné látky alebo reakciou na niektoré prirodzene sa vyskytujúce chemické látky v potravinách. V tomto prípade môžeme jesť malé množstvá danej potraviny bez toho, aby nám spôsobili výrazné problémy. Pri alergii to tak nie je – v tom prípade sa musíme potraviny vzdať úplne. 

Čo robiť, keď musíme vylúčiť základnú potravinu?

Pokiaľ naše dieťa trpí alergiou na niektorú z bežne používaných potravín (mlieko, vajce, lepok), musíme sa danej potraviny úplne vzdať. U najmenších detí, ktoré sú dojčené, musíme vylúčiť dané alergény aj zo stravy dojčiacej mamy. Alergén, resp. bielkovinová časť potraviny môže prechádzať do materského mlieka a následne do organizmu dieťaťa, aj keď v malých množstvách. 

Ak už nastala takáto situácia, ostáva jediné:

1. Spísať si podrobný zoznam všetkých potravín, ktoré obsahujú daný alergén. 

Napr. nezabúdajte, že pri alergii na kravské mlieko nestačí vylúčiť len samotné mlieko, ale aj acidko, syry, dresingy s obsahom smotany, mliečne jogurty, tvaroh, kyslú smotanu, maslo, mliečnu čokoládu, pudingy, rôzne krémy, zmrzliny a rôzne náhrady mlieka, ktoré môžu obsahovať stopy toho kravského. Pozor na to, ako sú označované na výrobkoch bielkoviny kravského mlieka – môžu byť uvedené ako hydrolyzáty, kazeináty, srvátka, kazeín, laktalbumín a pod. 

3. Vytvoriť si vopred plánované jedlá, ktoré budete jesť vy (ak ešte dojčíte), alebo vaše dieťatko, aby vás žiadna situácia neprekvapila. Ideálne vždy cez víkend na celý nasledujúci týždeň

3. Na základe vytvoreného jedálnička si spíšte nákupný zoznam a nakupujte len podľa neho

4. Nechajte si poradiť, ako postupovať, ak vaše dieťatko nemôže niektorú základnú potravinu – je veľmi dôležité nič nezanedbať a nahradiť danú potravinu adekvátne. V tomto kritickom období by mohlo dôjsť rýchlejšie k deficitu niektorej významnej živiny. Jedálniček musí byť stále vyvážený a dostatočne pestrý, pričom internet môže byť veľmi nápomocný a inšpiratívny, ale nemusí byť vždy ideálnym radcom.

AKO zabrániť vzniku alergie?

Či už dieťatko má genetickú predispozíciu na alergie v rodine mamy či otca, alebo nemá, v každom prípade by sme mali:

  • dávať veľký pozor na kvalitu stravy pred počatím a počas celého tehotenstva
  • vyvážene a zdravo sa stravovať aj počas obdobia dojčenia
  • dieťatko dojčiť výlučne počas prvých 6 mesiacov a následne ďalej minimálne do 1 roka
  • alergény zavádzať ešte pod ochranou dojčenia
  • opatrne postupovať pri prvých príkrmoch
  • sledovať možné nežiaduce prejavy na jedlo a zapisovať si ich
  • pri nežiaducej reakcii vylúčiť danú potravinu z jedálnička na minimálne 3 mesiace a skúsiť ju zaradiť opätovne – ak sa reakcia zopakuje, vylúčiť ju opäť, tentoraz na 6 mesiacov

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: