S jarou sa o slovo hlásia aj ALERGIE: Všetko o alergénoch v kocke

PaedDr. Dagmar Baluchová | 21. marec 2022
alergia, alergická sezóna, jar, muž, nádcha, antihistaminiká, kortikoidy

To, že počet alergikov neustále narastá, nie je žiadna novinka. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) udáva, že alergické ochorenia sú 4. najčastejšie sa vyskytujúce ochorenia na svete. Ich dopad na spoločnosť je nesmierny, nielen čo sa týka nákladov na liečbu, ale aj na kvalitu života.

Pred niekoľkými storočiami ľudia o alergiách takmer akoby nechyrovali. Niežeby neboli, ale ich rozmach nastal až s nástupom modernejšieho životného štýlu, ktorý vnáša do tesného kontaktu s človekom aj množstvo chémie, či už je to v potravinách, hygiene, liečivách, exhalátoch...

Ľudský organizmus nebol na takéto niečo stavaný a logicky na to reaguje. Svoju úlohu zohráva aj narastajúca obezita, konzumný štýl života, nedostatok pohybu a kontaktu s prírodou, nadmerné užívanie antibiotík atď.

Čo sa skrýva pod pojmom alergia?

Alergia je definovaná ako neprimeraná či prehnaná reakcia imunitného systému organizmu na rôzne látky. Často je predispozícia na ňu zdedená, ale môže byť aj získaná.

Druhy alergií

Existuje niekoľko druhov alergií, podľa rôznych typov alergénov, teda látok, ktoré vyvolávajú precitlivenosť u predisponovaných osôb. Medzi známe alergény patria prach, peľ, UV lúče, niektoré liečivá, kozmetické prípravky atď.

Známe typy alergií, ktoré sa môžu vyskytovať samostatne alebo kombinovane, sú:

•    alergia na roztoče
•    alergia na plesne
•    alergia na zvieratá
•    potravinová alergia
•    peľová alergia
•    alergia na bodnutie hmyzom
•    alergia na lieky
•    alergia na latex
•    slnečná alergia
•    alergia na vonné látky
•    alergia na ovčiu vlnu
•    alergia na kovy a ďalšie

Príznaky sú veľmi variabilné

Alergické reakcie majú široké spektrum prejavov, od ľahších až po závažné, dokonca až život ohrozujúce.

Možné prejavy alergie:

  • zdurenie nosovej sliznice (alergická nádcha),
  • začervenané oči, opuchy okolo nich,
  • zúženie priedušnice, priedušiek,
  • dychová nedostatočnosť,
  • bolesti hlavy, v ušiach,
  • kožné reakcie – ekzém, vyrážka,
  • anafylaktický šok – najzávažnejšia alergická reakcia, ktorá sa môže končiť až smrťou. 

alergia, pele, jar, nádcha

Diagnostika alergií

V súčasnej dobe je možné stanoviť alergie už pomerne presne. Na ich zistenie slúžia viaceré testy, ktorých výber stanovuje lekár – alergiológ. Alergické protilátky sa vyšetrujú kožnými testami, ale aj vyšetrovaním špecifických IgE z krvi. Niekedy sa pristupuje aj k eliminačným a záťažovým testom.

Liečba – nie je na čo čakať

Ak sa alergia potvrdí, skutočne nie je na čo čakať. Dôležité je pravidelné užívanie liekov,  pravidelné  kontroly  u alergiológa, ktorý sa  spolu s   pacientom  snaží  zamedziť progresii ochorenia. Pri liečbe alergií platí predovšetkým jedno – vylúčiť alebo obmedziť kontakt s alergénom.

Na zmiernenie alergických reakcií sa podávajú úľavové lieky – antihistaminiká, ktoré blokujú účinok a ktoré majú tiež iné vedľajšie účinky (napr. pomáhajú pri astmatickom záchvate). Okrem týchto liekov sa na alergický zápal využívajú aj napr. kortikosteroidy, antileukotriény (blokujú účinky látok, ktoré sa pri alergickej reakcii tvoria) či lieky s imunomodulačným účinkom.

Peľová alergia

Je najznámejšia, ale aj najčastejšie sa vyskytujúca spomedzi všetkých alergií.
Môže prepuknúť v akomkoľvek veku, no jej výskyt je najčastejší medzi 10. – 25. rokom života. Čoraz častejšie sa však objavuje aj u menších detí, keď sa ako prvé zaznamenávajú alergické reakcie na pele tráv. Ak sa včas nepodchytia, môžu sa rozšíriť aj na pele burín a  stromov. A ani tu sa všetko nekončí, neliečená peľová alergia totiž môže prerásť do ťažšej formy, ale napr. aj do alergie na roztoče, plesne, či až do astmy.

Viete, že...
na spustenie alergickej reakcie stačí pár peľových zŕn vo vzduchu, na ktoré je jedinec citlivý?

Ako sa peľová alergia prejavuje?

Medzi typické prejavy peľovej alergie patria zápal spojiviek, slzenie oči a ich svrbenie. Citlivá býva taktiež nosová sliznica, ktorá pri kontakte s alergénom produkuje vodnatý sekrét, kvôli čomu pacient posmrkáva a kýcha. V dôsledku uvoľňovania histamínu a ďalších látok, ktorými organizmus „bojuje“ s alergénom, môže dôjsť aj k opuchom sliznice. Tieto stavy môžu vyústiť až do bolestí hlavy, dýchania ústami, kašľa a iných ťažkostí, napr. aj astmy.

Peľový kalendár

Osoby trpiace alergiou na peľ by si mali sledovať tzv. peľový kalendár, t. j. kedy sa začína a končí peľová sezóna a kedy je vo vzduchu najviac koncentrovaný peľ, na ktorý sú alergickí.

V strednej Európe sa začiatok peľovej sezóny spája s nástupom jari a vrcholí v lete. Stav peľu v ovzduší sleduje tzv. peľová služba, ktorá pravidelne informuje o priemerných denných dávkach koncentrácie biologických  častíc (peľové zrná) v m³ ovzdušia.

Režimové opatrenia

Alergici na pele vedia, v ktorom období kvitne rastlina, na ktorú sú alergickí. Avšak, každý alergik, ak mu záleží na svojom zdraví, musí dodržiavať určité režimové opatrenia. Na vznik alergií a ich rozvoj totiž výrazne vplýva aj stres, výživa, zdravý životný štýl, kontakt s prírodou, otužovanie.

Alergikom na peľ sa odporúča:

  • obmedziť vychádzky z domu počas slnečných a veterných dní (najmä počas obeda, keď je koncentrácia peľov vo vzduchu najvyššia),
  • na vychádzky sa vyberať najmä po daždi,
  • pred pobytom na lúkach a trávnatých plochách uprednostňovať radšej vychádzky do hôr (v čase výskytu peľov, na ktoré je daná osoba alergická, obmedziť vychádzky a pobyt v prírode úplne),

  • po príchode domov sa naučiť urobiť tzv. „zdravotný filter“ – osprchovať sa a opláchnuť si aj vlasy, prezliecť dieťa do domáceho odevu. Oblečenie, ktoré malo dieťa oblečené vonku, v žiadnom prípade neskladovať v miestnosti, v ktorej sa hrá, učí alebo spí.
  • v byte dávať prednosť drevenému nábytku, obmedziť textílie (záclony, koberce),
  • teplota v byte by sa mohla pohybovať do 22 °C, v noci do 18 °C,
  • v miestnostiach nefajčiť,
  • obmedziť používanie chemických čistiacich prostriedkov,
  • často vetrať, ideálne večer v čase kvitnutia peľov a po daždi
  • nesušiť bielizeň vonku,
  • používať čističku vzduchu atď.

Skrížená alergia

U niektorých alergikov sa môže objaviť tzv. skrížená alergia, či reaktivita medzi peľom a potravinami a trpia na tzv. orálny alergický syndróm.  Je preto veľmi dôležité, aby všetci alergici poznali svoj alergén a jeho možné skrížené  reakcie. Tie síce nenastávajú  u každého alergika a u časti pacientov sa vyskytujú len počas ich peľovej sezóny, ale ak sa objavia,  vedia poriadne skomplikovať život.

Medzi najčastejšie kombinácie skríženej alergie patria:

Peľ brezy a potravinové alergény

•    jablko, čerešňa, višňa, broskyňa, marhuľa, hruška
•    zeler, karotka, zemiaky, špargľa, hrášok
•    orechy – lieskové, vlašské, mandle

Peľ tráv, obilnín a potravinové alergény

•    rajčiny
•    sója, šošovica, mango, špenát, cukrová repa
•    pšeničná múka, arašidy
•    melóny cukrové, vodové

Peľ paliny a potravinové alergény:

•    zeler, karotka, petržlen
•    korenie: fenikel, karí, rumanček, bazalka, majorán, oregano, mäta, šalvia...
•    mango

Latex – ovocný syndróm:

•    banány
•    avokádo
•    kivi
•    špenát, zemiaky, paradajky

 alergia, astma, kožný test, jar

Ak je alergikom vaše dieťa, nezabudnite o tom informovať jeho učiteľa v materskej či základnej škole. Najmä pri alergii na pele sa môže stať, že dieťa bude mať pri hre vonku, na školskej brigáde či prechádzke neprimeranú reakciu súvisiacu s alergiou a je na učiteľovi, aby počas vašej neprítomnosti túto situáciu zvládol.

„Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie bude v roku 2050 trpieť na nejakú formu alergie každý druhý človek.“

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: