ANTIBIOTIKÁ: Ani s nimi, ani bez nich?
Viete, že slovenskí pacienti ročne spotrebujú cca 8 mil. balení antibiotík, ktoré stoja viac ako 66 miliónov Eur?
Nadmerné používanie a často až zneužívanie antibiotík, ako aj nedostatok nového vývoja liekov vo farmaceutickom priemysle, to všetko viedlo ku kríze = vzniku rezistencie (odolnosti) antibiotík. Ale nebola to jediná príčina, aj samotní pôvodcovia infekcií im začali odolávať...
Podávanie liekov deťom: Poradíme, ako na to
Ako účinkujú antibiotiká?
Pediatrička MUDr. Marta Špániková nám priblíži, ako vôbec antibiotiká účinkujú a čo je dôležité vedieť o ich užívaní.
„Musíme si uvedomiť, že makrosvet a mikrosvet spolu existujú a niekedy aj bojujú už od začiatku života na Zemi. Ani pri veľkých epidémiách v minulosti nezahynuli všetci ľudia, veď ani mikróby by potom nemali ako prežiť. A práve do boja baktérií a človeka (ale aj zvierat a rastlín) zasiahli práve antibiotiká zásadným spôsobom. Výsledkom pôsobenia antibiotík totiž býva buď zničenie baktérií (baktericidný účinok antibiotík) alebo obmedzenie ich rastu (bakteriostatický účinok antibiotík). Vždy dochádza k potlačeniu infekcie vyvolanej baktériou a v ideálnom prípade k uzdraveniu pacienta.
Zavedenie antibiotík do lekárskej praxe v priebehu 2. svetovej vojny malo veľký význam v boji s bakteriálnymi infekciami. Ale svet baktérií sa nevzdával a na svoju záchranu vyvinul mechanizmy vzniku rezistencie určitých baktérií voči niektorým antibiotikám. To viedlo k vývoju nových, moderných, účinnejších antibiotík.
Avšak, kým sa rozpoznalo závažné ohrozenie antibiotickej liečby vznikom rezistencie, ale aj mnohé nežiaduce účinky antibiotík, dochádzalo vo svete k enormnému a často aj ich zbytočnému nadužívaniu. Bolo to hlavne v bežnej detskej ambulantnej praxi pri infekciách spojených s vysokou teplotou v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch minulého storočia.
Treba však objektívne povedať, že napr. zavedenie penicilínu do liečby angín u detí a jeho časté užívanie, zohralo významnú úlohu na znížení ochorenia na reumatickú horúčku. Následkom streptokokovej angíny (ktorú dodnes penicilín stopercentne lieči) a jej komplikácie reumatickej horúčky bývali získané srdcové vady detí a potom aj dospelých, ktoré limitovali dĺžku života. Dnes tieto ochorenia u detí u nás takmer nevidíme.“
Nadužívanie antibiotík
Mnohé epidemiologické štúdie preukázali priamy vzťah medzi konzumáciou antibiotík a vznikom a rozširovaním kmeňov rezistentných baktérií. V Európe i v Spojených štátoch dosiahlo nadužívanie antibiotík obrovských rozmerov.
Ako konštatuje Národný ústav zdravia USA „v niektorých štátoch USA počet predpísaných liečebných postupov s antibiotikami ročne presahuje počet obyvateľov, čo predstavuje viac ako jedno ošetrenie na osobu za rok.“ V niektorých krajinách sveta sú antibiotiká neregulované a dostupné bez lekárskeho predpisu. Táto nedostatočná regulácia vedie k ľahko dostupným, lacným antibiotikám, ktoré podporujú nadmerné používanie. Pritom možnosť nakupovať takéto lieky on-line ich sprístupnila aj v krajinách, kde je ich výdaj regulovaný.
Nezaberajú, predpíšete mi iné?
Zdravotný stav si antibiotiká ešte nevyžaduje, ale rodič trvá na tom, že ich pre dieťa chce... Lekár sa nechá zlomiť a lieky predpíše. O týždeň je rodič opäť v ambulancii s tým, že lieky boli slabé/nezabrali... Treba iné...
Túto verziu slovenskej reality vidno v mnohých našich ambulanciách. MUDr. Špániková na margo toho poznamenáva: „Žiaľ, u niektorých rodičov tento názor pretrváva dodnes a niektorí sa dožadujú antibiotickej liečby za každú cenu, aby sa dieťa mohlo čo najskôr vrátiť do kolektívu a matka do práce. Toto má za následok poškodenie detí: opakované ochorenia, následne opakované podávanie antibiotík, poškodenie chrupu atď. Jedným z následkov predčasného podávania antibiotík v 1. roku života bol vývin imunitného systému smerom k alergiám ako aj falošné predpoklady alergie na lieky – dieťa malo vírusové ochorenie, nasadili sa však pri horúčke antibiotiká, potom sa dieťatko vysypalo a to sa mylne pokladalo za alergiu a nie za to, čím to bolo: súčasťou vírusového ochorenia!“
Nesprávne užívané antibiotiká tiež prispievajú k podpore rezistentných baktérií a vystavujú pacientov možným komplikáciám liečby.
Žlté zuby: môžu za to antibiotiká?
Neopodstatnená panika z antibiotík
Na druhej strane, objavuje sa aj opačný extrém. Niektorí rodičia majú z liečby antibiotikami až panický strach – to tiež nie je správne. Ako však prízvukuje pediatrička – ak je antibiotická liečba potrebná, treba ju nasadiť, lieky podávať v správnej dávke, v stanovených časových intervaloch a dostatočne dlho. Rozhodnutie však treba nechať na lekárovi, ktorý sa po vyšetrení dieťaťa rozhodne.
„Antibiotiká by nikdy nemali nasadzovať rodičia, len preto, že dieťa má teplotu a doma v kredenci našli nejaké zvyšné antibiotiká od poslednej choroby! Lekár sa rozhoduje podľa klinického stavu pacienta, svojich vedomostí a skúseností. Dnes má možnosť použitia rýchlych pomocných vyšetrení priamo v ambulancii (CRP, vyšetrenie moče, rýchly streptokokový test), niekedy aj podľa výsledkov z laboratória. Nie je namieste podľahnúť nátlaku rodičov, ale ani vlastnej neistote a alibizmu (antibiotiká pre istotu!).
Niekedy je však rozhodnutie dať či nedať antibiotiká naozaj ťažké. Pri tomto rozhodovaní veľmi pomáha opakované vyšetrenie pacienta (počas 24 až 48 hodín), ale aj to, že naši lekári zväčša sledujú svojich pacientov dlhodobo, od narodenia, poznajú aj rodinné prostredie (vedia, ako sa môžu na mamičku a okolie dieťaťa spoľahnúť) a poznajú tiež epidemiologickú situáciu v okolí. V rozhodovaní o potrebe antibiotickej liečby pomáha napríklad aj to, že vieme, že proti niektorým závažným infekciám, spôsobeným baktériami, ktoré ohrozovali život dieťaťa, sú naše deti očkované.
Príkladom toho je mamičkami veľmi dobre známe ochorenie na laryngitídu. Je spôsobené vírusmi a liečba spočíva v režime a podávaní liekov na odstránenie príznakov. Pred érou očkovania proti infekcii spôsobenej baktériou haemophilus influenzae typu B sme pri každej laryngitíde nasadili antibiotiká, dokonca širokospektrálne, pretože sme sa obávali závažného, život dieťaťa ohrozujúceho priebehu tohto ochorenia. To už teraz neplatí.“
Začnime od seba...
Pomôcť zmierniť dopad celej situácie môže každý z nás. Veď keby sa len každá druhá rodina na Slovensku rozhodla pristupovať k užívaniu antibiotík zodpovednejšie, výsledok by bol viditeľný. Pani doktorka na záver poznamenáva:
„Veľmi často dochádza k zbytočnému predpisovaniu antibiotík aj v prípadoch, kedy sú rodičia netrpezliví, nevedia riešiť horúčku u svojho dieťaťa a hneď po jej objavení sa utekajú na pohotovosť. Službukonajúci lekár dieťa nepozná a nasadí antibiotiká skôr, než by to spravil lekár, ktorý má dieťa v starostlivosti a dobre ho pozná. Pri tom by stačilo tak málo: riešiť horúčku a počkať, kým lekár začne ordinovať!
Aj o antibiotikách totiž môžeme parafrázovať známy fakt o ohni – je dobrý sluha, ale zlý pán. Správne a načas použité antibiotiká môžu zachrániť zdravie, ba aj život, ale zbytočne nasadené antibiotiká môžu jedinca poškodiť...“ A to platí v prípade detí i dospelých. Rozhodnutie je však v našich rukách...
