Žihľavka (Urticaria)

MUDr. Monika Antošová | 15. marec 2019

Žihľavka, urtikária, je častá predovšetkým v detskom veku. Žihľavka je ochorenie s bohatými klinickými prejavmi, zapríčinené širokou paletou príčin. Mechanizmus vzniku žihľavky môže byť alergický ale aj nealergický. Žihľavka môže trvať niekoľko hodín, ale aj týždňov, mesiacov ba aj rokov a to buď permanentne alebo prerušovane.

Asi 20% ľudí aspoň jedenkrát v živote prekoná žihľavku. Nie je rozdiel výskytu medzi chlapcami a dievčatami.

Príčiny žihľavky

Žihľavka má množstvo príčin. U deti je častejšia žihľavka akútna, po požití potravín ako jahody, orechy, pri užívaní liekov napr. antibiotík, alebo po uštipnutí hmyzom. U dospelých sa uplatňujú častejšie nealergické mechanizmy. Vyvolávajúcim faktorom môže byť expozícia k chladu, cvičenie, opaľovanie, nervové vypätie a stres, infekčné príčiny.

Ako sa žihľavka prejavuje

Základným prejavom žihľavky je pupenec (drobná výražka) a svrbenie. Môže byť rôznej veľkosti.
Prítomné môže byť začervenanie kože od malých rozmerov až po veľké splývavé plochy.
Začervenanie môže byť v úrovni koža ale aj nad úroveň kože. Môže mať menlivý charakter a objaviť sa kdekoľvek na tele, ale zvyčajne sa vyskytujú viac na exponovaných miestach, častejšie na vonkajších stranách končatín.
Škriabaním sa nález zhoršuje, po nasadnutí infekcie sa koža môže zapáliť a môžu vznikať hnisavé ložiská.
V prípade bodnutia hmyzom sa zmenené ložisko zvyčajne vyskytuje na strane pichnutia.

Závažným prejavom žihľavky je angioedém a Quinckeho edém.

Angioedém je opuch tváre, perí, očných viečok, jazyka, sliznice dýchacích ciest. Dieťa má pocit pálenia. Quinckeho edém (opuch) je náhle vzniknutý opuch, ktorý ak zasiahne oblasť hrtana a hlasiviek, môže dieťa ohrozovať na živote pre nemožnosť dýchania.

Rozdelenie žihľavky podľa časového trvania

Žihľavku podľa doby trvania rozdeľujeme na:

Akútnu žihľavkuu
Chronickú prerušovanú (intermitentnú) žihľavku.
Chronickú žihľavku.

1. Akútna žihľavka

Je častejšia u detí. Vzniká náhle, trvá niekoľko hodín až niekoľko dní. Okrem kožných prejavov môžu byť prítomné aj iné prejavy ako opuch hlasiviek, hrtana, kŕč priedušiek(bronchospazmus), nevoľnosť, môže byť pri tom zvýšená teplota, vracanie, stav môže vyústiť do porúch krvného obehu so šokovým stavom. Všeobecne najčastejšie akútna žihľavka má pôvod infekčný, potom nasledujú fyzikálne príčiny, potravinové alergie, liekové alergie, pseudoalergie.

2. Chronická intermitentná (prerušovaná) žihľavka

O chronickej intermitentnej žihľavke hovoríme vtedy, ak prejavy žihľavky sú prítomné, miznú a opäť sa objavujú v rôzne časovo dlhých intervaloch po dobu najmenej 6 týždňov. Pupenec na koži môže byť minimálny alebo výraznejší. Predpokladá sa alergická ale aj pseudoalergická (alergii podobná) povaha ochorenia. Príčiny sú podobné ako pri akútnej žihľavke, to znamená potraviny (ryby, chinín, zeler), občasne užívané lieky napr. pri migréne. Zriedkavo tento typ žihľavky vyvolávajú inhalačné alergény (prítomné vo vzduchu).

3. Chronická žihľavka

Ako chronickú žihľavku označujeme každú žihľavku trvajúcu dlhšie ako 6 týždňov. Postihuje predovšetkým dospelých. Zhoršuje kvalitu života, vzhľadom na prítomné svrbenie a vzhľadom na svoje trvanie, aj niekoľko rokov. Čím dlhšie žihľavka trvá, tým ťažšie je liečiteľná.

Táto forma žihľavky nemá tak výrazné prejavy ako akútna žihľavka, kožný nález je jemnejší, pupenec na koži je drobnejší, nebýva sprevádzaná opuchom hltana, hlasiviek, ale viac svrbí. Väčšinou nie je spôsobená alergickými mechanizmami, asi u 30-50% pacientov sa príčina nezistí.

Ktoré látky najčastejšie vyvolávajú žihľavku

Potraviny: citrusové plody, jahody, ryby, morské plody, mak, orechy plesňové syry, kakao, mak, čokoláda, tvrdé syry, salámy, paradajky, špenát, kyslá kapusta, banány, figy, paradajky,Lieky: penicilín a iné antibiotiká, niektoré lieky proti bolesti, kyselina salicylová (acylpyrín), očkovacie látky, vitamíny napr. B1 a B2, preháňadlá.Inhalačné alergény: peľ, prach, chemické výpary, dezinfekčné výpary, parfumyHmyz: poštipnutie včelou, osou

Prísady v potravinách:

Konzervačné látky: E 220-227, E 249-252, E 249-252, E 210-219, kyselina sorbová
Antioxidačné látky: E 321
Farbivá: E 102, E 110, E 122, E 127, E 151
Príchute: glutamát, B 550-55

Skutočná alergia na potraviny nie je tak častou príčinou žihľavky, ako sa donedávna predpokladalo. Väčšinou sa jedna o negatívne reakciu organizmu na prísady v potravinách napr. salicylaty, kyselina benzoová a jej soli, umelé sladidlá, kvasinky prítomné napr. v pive, vo víne, v pečive, konzervačné látky, antioxidačné látky a iné. Táto negatívna reakcia nemá alergický podklad. Napr. morské ryby, aj v konzervovanej forme, obsahujú vysoké množstvo histamínu, ktorý môže vyvolať žihľavku s obrazom ako pri alergickej reakcii. Vyšetrením však nezistime v krvi parametre, svedčiace pre alergiu. V tomto prípade hovoríme o pseudoalergii. To znamená, že príznaky sú ako pri alergii, ale mechanizmus vzniku je iný, nie alergicky.

Z nealergických príčin je potrebné spomenúť tlakové príčiny-äraz, uder, nosenie ťažkéoho nákladu, chlad- hlavne rýchal zmena teploty, vysoká teplota, svetlo, kontakt s nevhodným predmetom, víruy, baktérie, plesne ale aj parazity.

Diagnostika žihľavky

Akútnu žihľavku u deti zväčša rieši obvodný pediater. Diagnostika sa robí na základe klinického nálezu, ktorý je typický a anamnézy pacienta.

Chronická žihľavka u deti nie je častá. Diagnostika a liečba chronickej žihľavky vyžaduje dôsledné vyšetrenie a patrí do rúk odborníka – dermatológa (kožný lekár). Vyšetrenia sa zameriavajú na zistenie alergie, infekčných ochorení, je potrebné vyšetrenie krčným lekárom, zubné vyšetrenie, vyšetrenie krvných parametrov a ďalšie, ktoré zváži odborný lekár. V mnohých prípadoch sa však príčina nezistí.

Liečba žihľavky

Vždy závisí od vyvolávajúcej príčiny a od reaktivity pacienta. Môže byť u pacientov s týmito istými prejavmi odlišná. Liečba chronickej alebo opakujúcej sa žihľavky patrí do rúk kožného lekára.
V prvom rade je potrebné zistiť príčinu. Ak je príčina jasná, potom najdôležitejším bodom liečby a prevencie je výhnuť sa styku alebo požitia danej látky.
Zväčša sa podávajú lieky proti alergii a proti svrbeniu.
V prípade rozsiahleho postihnutia poprípade prítomnosti opuchu tváre, hrtana je potrebná celková liečba, poprípade aj hospitalizácia dieťaťa, jednak vzhľadom pre potrebu sledovania pre možnosť poruchy krvného obehu.
Chronická žihľavka je často odolná vôči liečbe.
U veľmi ťažkých kožných nálezoch je niekedy potrebná liečba hormonálnymi prípravkami, avšak vzhľadom na nežiaduce účinky hormonálnej liečby sa odporúča iba krátkodobá liečba.
Diéta. Zistilo sa, že deti s opakovanou žihľavkou mali častejšie v strave prísady E102, E110, E127, E160b, E211(benzoat sodný), kyselinu acetyl-salicylovu a aspartam. Predpokladá sa, že prísady v potravinách sa podieľajú na výskyte hlavne opakujúcej sa žihľavky u detí.(1).
Pri kontaktnej žihľavke vylúčiť prípravok (krém, mydlo, telové mlieko). Kožu umývať neutrálnymi roztokmi alebo termálnou vodou. Vysušiť tvár papierovou vreckovkou, nie látkovou.
Minimalizovať používanie kozmetických prípravkov.
Vyhýbať sa prudkej zmene teploty, minimalizovať slnenie, používať ochranné krémy s vysokým ochranným faktorom.
Požívať pracie prášky vhodné pre dojčatá, nepoužívať aviváž, dôkladne prádlo vypláchať.

Pacient so žihľavkou by mal byť vybavený protialergickým balíčkom, obsahujúcim okrem bežných liekov na alergiu aj adrenalínové pero.