Podologička radí: Ako správne vybrať prvé topánočky pre dieťa a na čo si dať pozor
Prvé topánočky má zmysel kúpiť, až keď dieťa začína prvýkrát reálne chodiť (to znamená, nie sa stavať, ale už chodiť). Na čo si dať pozor a čo si všímať na nožičkách dieťaťa?
Prvé kroky dieťaťa sú významným míľnikom v procese jeho vývinu. Pre dieťa začína objavovanie vlastného sveta na dvoch nohách. Zvyčajne rodičia reagujú tak, že schovajú všetky nebezpečné, krehké a vzácne predmety z možného dosahu dieťaťa. Následne však začnú rozmýšľať nad otázkou, aké topánky pre dieťa kúpiť.
Fyzioterapeutka radí: Musí doma dieťa nosiť papuče?
Dieťa nepotrebuje topánky, kým nebude samostatne chodiť
Pre ľudskú nohu je prirodzená chôdza naboso, a preto je najideálnejšie, ak si dieťa môže prvé kroky precvičovať bez topánok. Ak začína robiť prvé kroky v lete, nechajte ho chodiť bosé aj po nerovných terénoch, v záhrade po tráve, na pieskovisku. Samozrejme, záleží od toho, či má rodič možnosť zabezpečiť, resp. poskytnúť bezpečný priestor, nielen z hľadiska ochrany pred vonkajšími vplyvmi, ale aj pred možnou infekciou.
POZOR!
Jednoliate a tvrdé povrchy nie sú vhodné pre správny vývoj chodidiel. Nôžku dostatočne ochránia kožené capačky. Zároveň jej umožnia prirodzený a voľný pohyb, nohu neobmedzujú a v prípade chladných povrchov (ako napr. dlažba) zabránia prechladnutiu.
Vedeli ste, že?
Pod povrchom roztomilých detských nožičiek sa toho deje veľa. Chodidlo každého dieťaťa začína s 22 čiastočne vyvinutými kosťami, ktoré do piatich rokov narastú na približne 45 kostí. Tieto kosti sa v dospelosti spoja a vytvoria 26 plne vyvinutých kostí. Práve tieto prvé mesiace a roky sú pre vývoj chodidiel vášho dieťaťa kľúčové. Preto je veľmi dôležité nepodceniť správnu obuv v začiatkoch chodenia a vybrať tú správnu.
Ako správne vybrať prvé topánočky
Pri výbere topánok je k dispozícii široká škála. Kožené zvršky sú skvelé, ale aj plátno alebo bavlna sú v poriadku, pretože sú tiež prírodné. Problémom syntetických alebo plastových zvrškov je, že neumožňujú nohám batoľaťa dýchať a nohy sa môžu potiť a odierať. To isté platí pre ponožky – vhodnejšie je prírodné vlákno alebo bavlna.
Veľkým priateľom sú suché zipsy - jednoduché zapínanie povzbudí vaše batoľa, aby si topánky obúvalo a vyzúvalo samo, keď je na to pripravené. Pri výbere prvého páru topánok pre batoľa hľadajte známe značky, ktorým môžete dôverovať. Kožené topánky preberajú tvar chodidla, preto by ste ich nikdy nemali odovzdávať ďalšiemu dieťaťu, pre ktoré môže byť tento tvar úplne nevhodný. Mohlo by to totiž poškodiť vývoj jeho chodidla.
Pozor na nevhodné topánky
Nevhodne vybratá obuv môže v značnej miere spomaliť pohybový vývin dieťaťa, napr. odmietaním chôdze, predčasnou únavou alebo bolestivým presilením svalov a šliach nohy a predkolenia. V niektorých prípadoch môžu vzniknúť otlaky, odery alebo deformity palcov. Pod nevhodnou obuvou rozumieme príliš krátke, tesné, ťažké, nepriedušné topánky, či topánky po iných deťoch. Taktiež nie je vhodné kupovať topánky s rôznymi vonkajšími ozdobami, zvlášť, ak sú ostré alebo sa môžu uvoľniť.
Barefoot či pevná obuv?
„Barefoot topánky poskytujú mnohé výhody ako napríklad: noha má dostatok priestoru na dĺžku, na šírku, podrážka je relatívne mäkká a keď dieťa chodí po zemi, noha veľmi veľa cíti zo zeme, ako aj rôzne nerovnosti a podobne. Môže sa tomu prispôsobovať a môže na to veľmi dobre reagovať,“ hovorí podologička Ing. Milada Nádašiová. Na druhej strane, ako nevýhodu uvádza, že noha nie je zvyknutá na akoby obmedzenejší priestor a postupne sa prirodzene rozširuje.
„Bežná pevná topánka funguje zase úplne opačne. Veľmi zväzuje nohu, stláča ju, sťahuje, môže spôsobiť deformitu. Kým dieťa rozchodí topánku, topánky nohu dieťaťa úplne zdeformujú. Je to naozaj veľmi individuálne. Aj z vlastnej praxe vnímam, že sú klienti, ktorým odporúčam barefoot topánku, ale zároveň mám klientov, ktorým poviem, že oni do barefoot obuvi nemôžu ísť v žiadnom prípade. Každé dieťa a jeho nohy sú špecifické,“ hovorí odborníčka. Hypermobilita, ťažká valgozita členkov (tzv. nôžky do „X“), nestabilita (dieťa padá, stále sa potkýna) sú signálom, že dieťa potrebuje pevnú obuv.
Dediť topánočky po staršom súrodencovi? Ako kupovať prvé topánky
Podologička radí: Ako správne vybrať prvé topánočky pre dieťa a čo si všímať pri nožičkách u detí, ktoré začínajú chodiť?
Ing. Milada Nádašiová (prezident Slovenskej podologickej spoločnosti, o.z., školiteľ a pedikér Centra pedikúry).
Načo si dávať pozor pri nákupe prvých topánočiek?
Veľmi dôležitý je čas, kedy sa zavádzajú prvé topánočky. Nemalo by to byť, keď sú deti ešte v kočíku, aby to pekne vyzeralo alebo ladilo s oblečením. Prvé topánočky má zmysel kúpiť, až keď dieťa začína prvýkrát reálne chodiť (to znamená, nie sa stavať, ale už chodiť). Ideálne, ak už ideme von a ideme s dieťaťom chodiť!
Pri nakupovaní je potrebné prihliadať na veľkosť, dĺžku a šírku topánky, výšku prednej časti topánky v špičke. Nie je dobré kupovať topánky „tak akurát“, resp. trošku menšie, nakoľko topánky stláčajú nožičku do bokov a deformujú ju už v prvých fázach. Noha v topánke pracuje, posúva sa, šmýka sa smerom dopredu, preto je dôležité, aby topánka mala nadmerok – bola o niečo dlhšia ako je dĺžka samotnej nôžky. Ak v prednej časti nie je dostatok priestoru, špička, resp. vrchná časť topánky tlačí na nechty, na nohu, na prsty.
Taktiež je veľmi dôležitý materiál topánok. Nekupovať topánky z umelých materiálov, ktoré obsahujú obrovské množstvo chemických lepidiel a podobne. Kvalitná topánka sa nie vždy zhoduje s pojmom drahá topánka. Aj drahá topánka môže byť nekvalitná.
PREZUVKY: Viete ako vybrať vhodné pre vášho škôlkara?
Čo si všímať pri nožičkách u detí, ktoré začínajú chodiť?
Primárne treba dávať pozor na to, aby sme dieťaťu pri chôdzi nepomáhali. Ak nedokáže udržať balans, znamená to, že svaly tela sa musia posilniť a „dozrieť“ na svoju funkciu. A toto je dôležité, aby sa dialo prirodzene pohybom. Pády dieťatka sú v tomto prípade ukazovateľom, že je treba ešte zosilnieť, nie pomôcť. Ak sa dieťa chce dostať z miesta A do miesta B a padá, je pre neho dôležité, aby tak učinilo samé bez pomoci. Najčastejšie tak urobí štvornožkovaním, ktoré posilňuje jeho telo a rozvíja motoriku a psychiku.
Nechajte dieťa hľadať riešenia. Posunie ho to vpred. Nepomáhanie pri chôdzi je alfa a omega, pretože deti prirodzene majú chôdzu naširoko a nožičky/kolienka idú k sebe, keď sa učia postaviť a chodiť. Čiže u detí, ktoré len začínajú chodiť, je toto úplne prirodzený postoj, to znamená, že nohy zo širokého postavenia idú do užšieho, keď dieťa získava stabilitu a získava istotu v chôdzi.
Deti nerobia na začiatku veľké kroky, ale nohy sa akoby trošku šúchajú a robia tzv. robotické pohyby, čo je normálne a prirodzené. Dieťa sa postupne začne stavať na nohy a je veľmi dôležité, aby po 3-4 mesiacoch, keď už plnohodnotne chodí, rodičia pozerali, čo dieťa robí, môžu sa pozrieť zozadu na dieťa, ako vyzerajú päty. Či sú päty viac k sebe, či nožičky idú veľmi k sebe, či náhodou dieťatko nemá náhodou jednu nožičku nepevnú, že keď sa postaví na jednu nohu, noha sa mu akoby kyvotala. Pri malých deťoch, ktoré sa učia chodiť, nemôžeme ešte hovoriť o pozdĺžnej, resp. priečnej klenbe, majú veľký tukový vankúš a tieto veci sú tam neviditeľné.
Ak si pri deťoch všimneme, že členky idú veľmi k sebe, je vhodné to pozorovať a poradiť sa s odborníkom. Avšak v období do troch rokov veku dieťaťa odporúčam nerobiť veľké intervencie, skôr pomasírovať nožičky, jemne pohladiť. Určite nie hneď „nasadiť“ pevné topánky alebo ortopedické vložky.
Je dobré, aby doma dieťa chodilo v topánočkách/capačkách alebo lepšie na boso?
Podľa môjho názoru netreba deti učiť len čisto na barefoot alebo čisto len na pevnú topánku. Netreba sa vyhýbať tomu, aby deti chodili na boso. Pre nervový systém a pre nohu samotnú je veľmi dôležité, aby noha narazila napr. na omrvinku, a aby si mozog uvedomil, že je tam tá omrvinka, ktorá ma pichne do nohy a musím sa jej trošku uhnúť. Je to veľmi dôležité pre vývoj mozgových funkcií, a aby noha vedela pracovať s povrchom, po ktorom chodí.
Názory odborníkov sa veľmi rôznia, ale osobne si myslím a aj klientom pri analýzach zvyknem poradiť, aby to striedali. Aby dali aj barefootovú topánočku, aj capačky, aby dieťa nechali aj chodiť bosé. Je potrebné, aby dieťa malo možnosť svoje nohy skúmať. Ak je noha stále uzatvorená v topánke, či už v barefoot, capačke alebo v pevnej topánke, dieťa nemá možnosť skúmať nožičku, pričom ak sú deti naboso, skúmajú, ako sa dá vyzuť ponožka, ako sa o ňu potkne, ako na to musí stabilizačný systém zareagovať. Ide o veľmi dôležité aspekty, ktoré netreba vynechávať. Striedanie rôznych topánok je dobré aj z dôvodu, aby detská noha mala rôzne podnety.
Topánky pre deti: Sú Barefoot či ortopedické topánky vhodné?
Aký je Váš názor o topánkach „po niekom“?
Zásadne nie. Odporúčam kupovať čisto nové, nenosené topánky. Žiadne zdedené topánky, resp. po inom dieťati. Pred 20 rokmi bývalo raritné, že deti mali mykotické plesňové ochorenia, kandidózy a podobne. Dnes je to úplne bežný jav a skoro každé piate dieťatko má bohužiaľ uvedené mykotické ochorenia. V prípade, ak si zoberieme od tohto dieťaťa pre druhé dieťa topánky, automaticky sa prenesie aj ochorenie. Pokiaľ to situácia umožňuje, pri prvých topánočkách v žiadnom prípade „zdieľané topánky“, jednak z hygienického hľadiska a aj z hľadiska toho, že každé dieťa inak topánku schodí. Schodená topánka deformuje nohu.
V akých prípadoch kontaktovať odborníka?
V zásade platí, ak sa rodičovi niečo nezdá, je dôležité vyhľadať pomoc a radu odborníka. Rodič nevie vyhodnotiť, o aký veľký a závažný problém sa jedná, ale vidí, že niečo nie je v poriadku. Najčastejšie to býva, ak napríklad dieťa šmatle, veľmi často sa potkýna a veľa padá... to všetko sú situácie, kedy je už adekvátna pomoc odborníka, ktorý rodiča môže odporučiť na ďalšie vyšetrenia, resp. konzultácie v záujme pomoci dieťaťu.