otazka

Presne určit dokekdy je dieta infekčné nie je naozaj možné. Jedinec může byt infekčný pre svoje okolie aj vtedy, ak nevykazuje žiadne známky ochorenia, ale je nosičom niektorej baktérie alebo je práve v začiatku infekčného, najčastejšie vírusového ochorenia ale ešte nemá žiadne príznaky ochorenia, vtedy je práve najviac infekčný. To je podstata toho, prečo sa ochorenia v populácii udržiavajú a šíria.
To, že sa kašel zmenil na odkašliavací, neznamená bakteriálnu infekciu. Faktom je, že vo vykašliavanom hline můžu byt aj bacily, mikróby. Ale ochorenia dýchacích ciest sa prenášajú kavpůčkovou nákazou, teda už len tým, že kýcha ba dokonca s niekým hovorí. To, že necháte svoje dietatko doma chorobe dostatočne dlho doma je dobré hlavne pre neho: dieta najčastejšie ochorie vtedy, keď nie je úplne zdravé a jeho mechanizmny, hlavne lokálne obranyschopnosti dostatočne nefungujú. Potom ho každý infekt, s ktorým sa stretne "skolí", teda dostane ho.

Neviem to úplne presne zhodnotiť, lebo som dieťa nevyšetrila, ale ak má len zlatého stafylokoka v nose / podstatné je, či nie je resistentný na oxacilin, tzv MRSA/ nemá známky bakteriálnej infekcie organizmu / vysoké CRP, horúčky/ tak by som nález v nose určite neliečila podávaním antibiotík. Ale ako vravím, je to môj teoretický názor, lebo som dieťa nevyšetrila. Platí však, že neliečime výtery ale dieťa.

Treba zistiť, či nemá krv v stolici.Môže ho konečník pri kakaní alebo po kakaní bolieť, preto sa tomu bráni. Príčinou je zväčša thlinka v okolí konečníka. Je potrebné vyhľadať lekára, aby konečník skontroloval.
Problémy s kakaním zväčša súvisia s psychikou dieťatkia. nenarodilo sa vám v čase, keď prestal kakať )dalšie dieťa, nepresťahovali ste sa, nebol nejaký konflikt, problém v rodine? Nezačal chodiť do kolelktívu? Problémom môže byť aj nacvičovanie odplienkovania, kedy deti odmietajú kakať, taktiež býva problémom ak sa dieťa pokakalo a niekto ho za to hrešil alebo vyhanbil. Dôležité je pred dieťaťom nehovoriť o jeho kakaní, neriešiť to pred ním ani s najbližšími ľu)dmi / mama, manžel a pod/. Dieťa vidí, že jeho defekácia je dôležitá otázka rodiny a a by bolo zaujímavé, jeho problém sa zhoršuje a pretrváva. S dieťaťom v intimite, kedy ste sami dvaja môžete tento problém konmunikovať , poukázať na to, ako je dôležité, aby pekne kakal a podobne. Je to niekedy dlhšie trvajúci problém a je potrebné aj vyhľadať lekára, kvôli nálezu na konečníku.

Odúčanie od plienok možno bolo trocha predčasné a možno nie správne uchopené. Chlapček je pomerne veľký, rozumie vysvetľovaniu. Asi by som skúsila znova dávať plienku a vysvetliť mu, že síce veľký chlapci kakajú do nočníka a za ušetrené peniažky si môžu niečo kúpiť, ale keď že on do nočníka nekakaá, musí mať plienočku a preto nie sú peniažky na autíčko a iné pekné veci. V žiadnom prípade pred dieťaťom s nikým o kakakní,plienke, špinavých slipoch nehovorte. Ani s manželom, ani s mamou po telfóne a podobne. Dieťa vie, že je to pre vás dôležitá otázka a schválne sa bude pokakávať. Rozprávajte sa o tom len s ním, v intimitedomova. Máte šancu pri správnom podchytení problém, že sa to aj za mesiac naučí. Ak to budete robiť nesprávne, môže sa stať, že sa dopracujete k vážnej zápche.

Otázka je, či je jediné dieťa : v takom prípade má asi veľa pozornosti a potom sa nevie zahrať sám. Taktiež je však dôležité, či sa mu venujete: hranie, šport, prechádzky, čítanie a na druhej strane či mu nechávate dostatok času, aby sa hral sám a rozvíjal svoju fantáziu. V takom prípade však nemožno zakazovať, ak je hlučnejší, urobí neporiadok, rozloží hračky po celom byte, robí stan z epedov, diek a podobne. To sú hry detí. na druhej strane ak má napríklad mladšieho súrodenca, ktorý vyžaduje viac vašej pozornosti, samozrejme , že sa snaží strhnúť pozornosť na seba, ideálne tak, že niečo vyvedie. Druhou stránkou mince je, ak má dieťa stále organizovaný čas, chodí na krúžky už v tomto veku, má rôzne organizované aktivity, potom sa nevie sám zahrať. Naozaj môžu byť príčiny rôzne, treba ich analyzovať, nájsť riešenie a hlavne byť vo výchove láskavý, nie všetko zakazovať ale byť dôsledný a venovať dieťaťu veľa času, aj len obyčajným hraním, stavním lega, fotbalom, plávaním. Máte možno náročné, možno aj neposlušné dieťa ale jeho výchova je vo vašich rukách. Najprv však treba hľadať chybu v sebe: ste dôslední, dávate mu dosť priestoru na hru, na druhej strane dostatočne sa mu venujete. nepozerá stále televíziu? atd. Keď sú ťažkosti neudržateľné, je na mieste konzultácia u psychológa-

Odpovedala som.