totálna frustrácia
, Autor: Registrovaný používateľdobrý deň prajem, potrebovala by som poradiť. Zažívam neskutočne už neúnosnú situáciu, ktorú som zažila pred 7 rokmi, keď sa mi narodilo prvé dieťa, tak isto aj teraz po 7 rokoch keď sa mi narodilo druhé dieťa. Obe detičky sa mi narodili predčasne. prvé v 35 tt, druhé po 7 rokoch v 36 tt. Prvé veľmi slabo salo, neuvládalo usať priamo z prsníka ani kvaplu, len malý vtedy chudol, hrešili ma v porodnici že si ho neprikladám, a tak, som ho pritom prikladala každe 2,5 hodiny, no len chudáčik prematúrny, fakt neusal, on chádatko za to nemohol, a ja takisto len frustrovaná v pôrodnici len ziapali prikladajte si ho a bude priberať a basta. Strašný mali v pôrodnici prístup. Inak bol zdravý, aj je zdravý Apgar skore mal 10, žiadny inkubátor ani nebolo treba, len to sanie bol problém. Dosť chudáčik malý schudol tak, som sa nahnevala a moje MM som malému začala dávať z fľašky. Potom začali malého chváliť že ako krásne začal priberať. Tak nás s prvým dieťatkom pred 7 rokmi po 12 dňoch trápenia sa s prikladaním pustili z pôrodnice , keď to nešlo vzdala som prikladanie, a začal priberať fakt až krmenim z fľašky mojím MM. Lenže nastala u mna po 3 - 4 týždnoch po pôrode zituácia, že mlieka bolo strašne veľa, malý nemal takú spotrebu akú som ja mala tvorbu, odsávala som stále, ak som si po 2,5 hodine neodsala, mala som prsia také hrče, boľavé prsia, mlieko tieklo kade tale, samovoľný únik mlieka bol dňom i nocou, mokré tričká, postelná bielizeň, mokré moje pyžamá, niekam sa nedalo ísť na 3- 4 hodinky po šestonedelí, na prechádzky, výlety s malým bolo nemožné, bo som mala mokré pretečené tričká, od mlieka, mlieko samovoľne išlo, bolo ho moc veľa, po šestonedelé, som už chcela začať opäť normálne komfortne žiť, výlety, prechádzky, športovanie, lyžovanie, to všetko bolo nemožné keď po 2 hodinách tečie mlieko pod tričkom, vtedy som mala veľký pocit frustrácie, malý bol zlatý, pekne papal z fľašky moje odsaté MM ale zdaleka nemal takú spotrebu ako ja tvorbu, a ten telesný diskomfort, čo som mala po šestonedelí s mojím telom a prsiami to by teda žiadny chlap asi nestrpel . Ja som chcela už opäť normálne komfortne plnohodnotne žiť, cvičiť, plávať, lyžovať, chodiť s rodinou na výlety, užívať si život, a to sa po 2 hodinách premočených tričiek nedalo. To čo malý spapal - hej fajen, a ten nadbytok tvorby mlieka, buď len odsať, alebo nechať v prsníku samovoľne tiecť po tričku. Malý bol zlatý, pekne priberal, papal moje MM s fľašky, som bola rada že ked je predčasne narodený tak asopň takto z fľašky papaá a začal pekne priberať. (ale aj keby som kojila tak tvorbu mlieka by som mala väčšiu ako spotrebu by mal malý, tak aj tak si myslím že ten samovoľný únik mlieka by bol aj tak, a aj hrče v prsníku by boli., a možnosť výletov, prechádzok, by bolo to isté), veľmi som vtedy pssssychicky trbela, a ssituáciu som dokázala vyriešiť jedine pre mna elastickým sťahovacím obväzom a Nutrilonom Pre malého. Behom 3 dní všetko moje 2 mesačné trápenie zmyzlo, prsia ma tak neboleli, psychika bola lepšia, samovoľný nekontrolovaný únik mlieka už nebol, a začala som si konečne užívať materstvo so synčekom, konečne som mohla športovať, a žiť komfortne so svojím telom. Vtedy som si pred 7 rokmi povedala že na 100 % nechcem, nedovolím aby sa mi takto psychicky zlá situácia zopakovala, a že urobím maximum pre to aby aby som toto už nikdy preprežila. Teraz som 4 týždne po pôrode 2 dieťatka taktiež predčasniatko, nar v 36 tt, inak zdravý, mal 2580 g, Apgar 10, prieme kojenie som bola rozhodnutá neriešiť, lebo tiež slabo sal pri priložení, aby som skrátila obdobie trápenia sa so saním, a aby sa nepredlžovala doba chudnutia, a nesania, a trápenia sa s nesaním a prikladaním, a chudnutím, tak šup , po 2 dňoch po pôrode moje MM z fľašky malému do úst, po 4 dňoch po pôrode malého v pôrodnici vychválili že ako krásne začal priberať, a že nás môžu purstiť domov 6 dní po pôrode že pekne priberá. Teraz opať sa po 4 týždňoch trápim s mojimi prsiami, bolia, mlieka je opäť veľa, mám samé hrče ked si neodsajem po 2 hodinách, mlieko samovoľne uniká, tričká, plachby, pyžamo všetko mokré, chcem už opať byť komfortná, žiť naplno, užívať si výlety, prechádzky s rodinou, športovať, maximálne som opäť znenávidela svoje prsia, tá nadprodukcia mlieka čo kade take vyteká, je frustrujúca, stále len plačem, nechcela som sa opäť do takejto situácie dosťa, chcem z nej von, preč, hľadám, únik, dobrú radu, nechcem samovoľný únik takého množstva mlieka ,malý je zlatý, pekne papaá z fľašky, a opäť mi ho doktorka začala chváliť že pekne priberá, pri prikladaní k prsníku, čiže pri snaho o priame kojenie som nevedela, koľko usal, či niečo si usal, či mu to stačí na pribratie nakoľko je predčasniatko, a pekne viem koľko z fľašky vypije, to je tá vyhoda pri predčasniatku, inak je zdravý krásny, a mna trápi psychika z nekontrolovaného úniku mlieka, nadmernej tvorby, telesného diskomfortu, bolesť prs, nemožnosť sa na viac než 2 hodky vzdialiť od domu, od odsávačky, chcem športovať, chcem normálny život, chcem si užívať rodinu, stále len plačem, lebo som sa opäť dostala do takejto situácie, ktorú som už nikdy nechcela zažiť, som nešťastná, nechcem to, chcem byť na pár mesiacov chlap, nechcem samovoľný únik mlieka, mokré tričká, nechcem telesný dyskomfort, chcem športovať byť už telesne s telom aj prsiami fit, športovo fit, neviem kto by mi pomohol a čo mám robiť, malý je zlatý pekne papá, pekne priberá, ale pravdaže nemá zdaleka takú spotrebu mlieka ako ja mám tvorbu, z toho vznikajú všetky moje menované problémy a frustrácia, psychický kolaps. čo mám robiť s mojimi prsiami?