džavotanie

Dobrý deň, chcela by som sa opýtať. Môj 5,5 mesačný synček nedžavoce. Od 2-3 mesiaca začal pekne džavotať a vydávať zvuky grrrr, a buuuu, výskal. Neskôr prešiel na škriekanie a teraz je potichu, teda ked ho veľmi stimulujeme, tak sa mu niekedy niečo podarí. Je pohybovo aktivny, nahlas sa smeje,ked sa blaznime, nahlas plače a pritom vydava zvuky, a pri plači od 2-3 mesiacov hovori ma-ma-ma-ma. Ale v pokoji, alebo pri hre je po tichu.Nejde mi to do hlavy, boli sme u nasho pediatra, ktorý nás pre istotu poslal neurologicke, že či je v poriadku a či počuje. Výsledok bol, že je v poriadku, že počuje, čo je úplne viditeľné a že možno má len také obdobie. Dosť ma to trápi. Už som rozmýšlala, či to nebol následok očkovania. Pri prvom očkovaní sa malý smial a v tom mu sestrička pichla injekciu a strašne plačkal až nemohol chytiť dych. Či to bolo zľaknutie? ale po očkovaní ešte prešiel aj na škriekanie, tak neviem, či to s tým súvisí. Už som počula aj to, že dieťa môže prestať rozprávať po zaočkovaní, vraj nejaký vedlajší účinok. Ja mám pocit,keď ho stimulujeme, že malý by aj chcel rozprávať, ale moc sa na to sústredí a má privreté ústočka a niekedy sa mu podarí vydať zvuk a zase niekedy, veľmi zriedka vydá zvuk alebo zavýska spontánne, vtedy sa mu to podarí ale je to naozaj veľmi zriedka. Všade píšu, že deti v tomto veku džavocu a môj sa stal tichý pozorovateľ. Nerozumiem tomu, pretoze ked bol mladší, tak krásne džavotal.Stretli ste sa už s týmto problémom?

Pani doktorka, mám 3,5 ročnú dcérku a začala nám koktať. V škôlke sa nám naučila hovoriť, aj keď tá reč nie je dokonalá. Zvykne vymeniť hlásky ( napr. nepovie čokoláda, ale čokodála). Asi pred mesiacom sa pošmykla a spadla tak, že si udrela hlavičku do zárubne dverí vyššie o pár centimetrov od zátylku ( bola s mojou sestrou a ona my opísala, že asi na úrovni, ako sa dáva vyššie vrkoč). Koktanie sme si všimli s manželom asi tak pred 2 týždňami. Ja som to pripisovala tomu, že sa snaží rýchlo povedať alebo odpovedať. Zvykne opakovať buď prvé, alebo posledné hlásky (napr. bábiku-ku, ko-kočík...). Ale zároveň, ak si spievame, tak pesničku prespieva pekne. Tak isto, ak má niečo premyslené, tak sa nám zdá, že hovorí celkom bezchybne, až na tie jej výmeny hlások.
Moja otázka znie, či to koktanie mohlo pri opísaní jej rečových znalostí, spôsobiť ten úder do hlavičky, alebo, či to môže byť len také to detské koktanie a džavotanie, veď aj tak v podstate si mení hlásky ako chce? Alebo jej tak rýchlo pracuje mozog, že nestíha povedať a už myslí na niečo iné? A ešte taká poznámka, môj manžel sa naučil rozprávať až ako 3,5 ročný. Môže to byť dedičné, že tak ťažko dcérka rozpráva?