koktanie
, Autor: Registrovaný používateľ
Pani doktorka, mám 3,5 ročnú dcérku a začala nám koktať. V škôlke sa nám naučila hovoriť, aj keď tá reč nie je dokonalá. Zvykne vymeniť hlásky ( napr. nepovie čokoláda, ale čokodála). Asi pred mesiacom sa pošmykla a spadla tak, že si udrela hlavičku do zárubne dverí vyššie o pár centimetrov od zátylku ( bola s mojou sestrou a ona my opísala, že asi na úrovni, ako sa dáva vyššie vrkoč). Koktanie sme si všimli s manželom asi tak pred 2 týždňami. Ja som to pripisovala tomu, že sa snaží rýchlo povedať alebo odpovedať. Zvykne opakovať buď prvé, alebo posledné hlásky (napr. bábiku-ku, ko-kočík...). Ale zároveň, ak si spievame, tak pesničku prespieva pekne. Tak isto, ak má niečo premyslené, tak sa nám zdá, že hovorí celkom bezchybne, až na tie jej výmeny hlások.
Moja otázka znie, či to koktanie mohlo pri opísaní jej rečových znalostí, spôsobiť ten úder do hlavičky, alebo, či to môže byť len také to detské koktanie a džavotanie, veď aj tak v podstate si mení hlásky ako chce? Alebo jej tak rýchlo pracuje mozog, že nestíha povedať a už myslí na niečo iné? A ešte taká poznámka, môj manžel sa naučil rozprávať až ako 3,5 ročný. Môže to byť dedičné, že tak ťažko dcérka rozpráva?