1. a 2. očkovanie

Zatvrdlinka vznikla pravdepodobne preto, že prienikom ihly cez podkožie tak, aby sa ihla dostala do svalu / čo je nutné, pretože očkovacia látka sa má v tomto prípade aplikovať do svalu/ došlo k narušeniu niektorých štruktúr podkožia a tie sa teraz organizujú a reparujú, vzniká pri tom nové vazivo a môže sa to prejaviť takouto hrčkou. Pretrváva rôzne dlho. Je to proces regenerácie podkožia.
Dieťa môže byť do tej istej končatiny znova očkované, nemalo by to byť presne na to isté miesto, nikedy je to ťažké docieliť, takže aj vpich na rovnaké miesto nie je zakázaný. Interval medzi dvoma pneumokokovými vakcínami ri schéme očkovania 2+1 / ktorá platí u nás/ musí byť najmenej dva mesiace. Medzi dvoma hexami stačí 6 týždňov. Nezávisí od toho, či sa očkujú obe vakcíny naraz alebo oddelene. Intervaly sú dané v SPC očkovacej látky, čo je smerodatné a okrem toho to určuje očkovací kalendár. Ak nie je možné zaočkovať už o dva mesiace, je možné interval predĺžiť, a potom je potrebné očkovať čo najskôr ako sa dá. Medzi prvým a druhým očkovaním odstup nie je presne určený, prípustný je dvojnásobok základného intervalu / teda v prípade pneumo 4 mesiace/. V prípade, že je interval dlhší, postupje sa prísne individuálne, v zásade platí, že každá dávka sa počíta a lekár rozhodne, kedy treba očkovať tretí krát, prípadne niekedy aj štvrtý krát. Ak je dieťa zaočkované skôr, nie je dodržaná uvedená schéma 2+1 / v prípade schémy 3+1 je interval jedenmesiac/ a očkovanie nemusí zabezpečiť dostatočnú imunitu. Ochrana proti ochoreniam, proti ktorým sa očkuje ,nastupuje až po druhom očkovaní. Ako som napísala, termín druhého očkovania sa neprešvihne, každá dávka sa počíta ale potom / keď je interval veľmi dlhý/ sa postupuje individuálne. Očkovanie je možné v druhje dávke oddeliť, musia byť dodržané intervaly podľa SPC/ teda hlavne minimálny interval/. Rozdiel medzi oboma vakcínami nie je podstatný, v zásade dodržiavame 14 dní.

Záleží aj na tom, ako dopadli tie imunologické vyšetrenia predpokladám, že dobre.
Subfebrilie vidíme u detí často, nesúvisia zväčša so žiadnym ochorením ani ako také neznamenajú poruchu imunitného systému. Subfebrility nie sú dôvodom odkladať očkovanie, podobne ako prerazávanie zúbkov. V každom prípade platí, že pokial nie je nebezpečenstvo ochorenia alebo veľkého sklzu v dodržaní intervalov očkovania, ktoré sú stanovené, tak očkujeme len zdravé deti. Celkom teoreticky je vaše dieťa možno zaočkovať až do začiatku januára. Znova pripomínam, že platí, že za očkovanie je zodovedný lekár, ktorý očkuje. Ten pred očkovaním dieťa riadne vyšetrí, zhodnotí celkový aktuálny zdravotný stav aj anamnézu dieťaťa. Ak jeho vyšetrenie stanoví, že je možné v danej chvíli očkovať, nie je dôvod očkovanie odkladať.