škola

Dobrý deň. Obraciam sa na Vás s prosbou o radu. Môj syn má od septembra nastúpiť na ZŠ. S manželom sme sa rozchádzali v názore, či hoprihlásiť do obyčajnej ZŠ alebo do školy pre nadané deti. Moja otázka sa týka, ale "za" a "proti" v škole pre mimoriadne nadané deti. Tak či tak prejde ešte talentovkami, ale aj tak by som bola rada, keby ste mi pomohli. "Z"a na tejto škole považujem najmä motivačný prístup k deťom k vedomostiam. Môj syn sa stále vypytujena rôzne veci, zaujíma ho vesmír, hviezdy, rád si prezerá kúty sveta na Googl Zem. Má 5 rokov a vie napočítať do 1000 vie ščítavať a odčítavať do 20, proste myslí mu to. Od detstva bol skôr introvert aj keď s kamarátmi nemal problém. Ale nikdy nebol na niekoho extra viazaný. Ovláda abecedu, veľké písmená a baví ho skladať slová. Je samostatný, od 5 rokov chodí na krúžok hudobný a výtvarný. Mám ale obavu, či vďaka tejto škole nebude mať problém zaradiť sa do bežnej spoločnosti detí. Pýtam sa sama seba, či by to bolo inak na beznej ZŠ. Proste nie je príliš spoločenský, aj keď deti má rád. Poraďte mi prosím, či je lepšie zaradiť ho do normálnej ZŠ, alebo mu dať možnosť intelektuálnemu vývinu, aj napriek tomu negatívu.Prípadne ako zabránim tomu aby sa príliš odlišoval, ak bude túto školu navštevovať. Veľmi pekne ďakujem. S.

Dobry den,mame dcerku ktora bude mat v oktobri 5 rokov.Od narodenia bola v podstate ukazkove dieta.Aj dnes je to velmi pozorne,mudre a sikovne dievcatko,je empaticka az ma to niekedy udivuje.Ma vsak obrovsky problem s komunikaciou s dospelymi ale aj s cudzimi detmi.Od malicka je skor introvert,teda hlavne ak sa nachadza mimo rodiny.Doma je komunikativna,hrava,je rada ak moze byt iniciatorkou a vymyslackou novych hier.Ak je vsak mimo domu vobec nekomunikuje s dospelymi,ak sa jej niekto prihovori napr.suseda,znama alebo aj niekto z rodiny ktoreho nevidi az tak casto vobec nereaguje a ignoruje dotycneho.Odmieta zdravit na ulici,v obchode ale napriklad aj starych rodicov.....Od malicka bola taka ze neznasala ak sa jej dotykal niekto iny ako ja a manzel,nerada sa nosila na rukach u babky ci dedka a uplne neznasala ak jej chceli dat pusu.To jej ostalo dodnes,ja to respektujem pretoze to vychadza z jej osobnosti a ja sama som od malicka velmi podobna.Zial jej stari rodicia to nechapu,neustale ju hresia a vstepuju jej pocit viny ze ich nepozdravila a nedala im pusu.Vidim na dcerke ze je z toho velmi nervozna a zacala byt na starych rodicov agresivna,ked sa ju pri luceni snazil dedko nasilim chytit a dat jej pusu velmi zurila a plakala a dala mu facku.Nemyslim ze to spravila naschval,iba sa branila.No stary rodicia to chapu ako nevychovanost a nevhodne spravanie.Vela krat som sa dcerke snazila vysvetlit ze je slusne pozdravit a starim rodicom zasa aby si nevynucovali pozdrav nasilim ,nepomaha to.Som z toho velmi smutna lebo po tomto poslednom incidente dcerka odmieta babku a dedka vidiet.S druhou babkou ma pekny vztah,ona dcerku respektuje a nenuti ju do nicoho.A dcerke takyto pristup prospieva lebo tuto babku zacala sama zdravit a ma k nej omnoho vrelsi vztah.Od oktobra ide dcerka do skolky ale dost sa toho bojim.Uz rok chodila do skolky,zvykla si na nu velmi rychlo ale za cely skolsky rok neprehovorila s ucitelkou ani slovo ( a to ju pozna od malicka lebo je to nasa pribuzna)Teraz rok nechodila kvoli stahovaniu a narodeniu braceka.Velmi sa na skolku pytala a tesi sa tak teraz do skolky nastupi.Mozte mi prosim napisat vas nazor,ci je spravanie dcerky v poriadku alebo som naozaj niekde spravila chybu.A ako mam k tomuto problemu vobec pristupovat?Ja som mala od detstva podobne problemy,komunikacia a skola mi robili obrovske a casto pre mna neprekonatelne problemy.Rada by som sa tomu pri dcerke vyhla a pomohla jej aby to mala v skole lahsie ako ja.Dakujem za rady

Dobrý deň,
chcela by som Vás poprosiť o radu alebo Váš názor. Mám 5ročného syna, ktorý vôbec s nikým nekomunikuje, len v kruhu rodiny. Chodí už dva roky do škôlky a vôbec tam nerozpráva ani s deťmi, ani s pani učiteľkami. Teraz už bude predškolák a pani riaditeĺka v škôlke mi povedala, že by to mohol byť problém ako zvládne predškolskú triedu. Bola som so synom aj u psychologičky, ale ani s ňou nekomunikoval. Ona mi povedala, že ho nemám nútiť rozprávať, že musí chcieť a začať sám a aj takéto deti môžu nastúpiť do školy, s tým že budú mať individuálny prístup od pani učiteľky a väčšinou každé dieťa sa skôr či neskôr rozrozpráva. V škôlke mi ale povedali, že mám s tým niečo robiť, lebo syn môže mať v škole problémy. Dokonca, že mám ísť za inou pani psychologičkou. Ale ja neviem čo by som mohla ešte urobiť. Ak ho budem do niečoho tlačiť, bojím sa že sa to ešte zhorší. Syn akoby mal nejaký blok voči iným ľuďom a tiež nemá rád zmeny. Možno to súvisí aj s tým, že som rozvedená aj keď nie dlho ale problémy s bývalým manželom začali keď sa syn narodil. Pani psychologička povedala, že to môže mať za následok aj toto tak 10% ale zvyšok je skôr povahou a genetikou. Tak neviem či mám čakať alebo čo ďalej robiť.
Ďakujem Vám za odpoveď.

Dobrý večer,
chcela by som sa opýtať dcéra začala chodiť do prvej triedy.V poslednej dobe začala chodiť zo školy domov s plačom.Plače až do večera.Večer nás prosí aby sme ju do školy už nedávali,v noci plače zo spánku,ráno ju raz bolí bruško druhý raz uško.Další týžden s plačom povie že za chvílu je koniec školského roka tak to ešte vydrží.Teraz už nám povedala že po prázdninách sa do tejto triedy vrátiť nechce.Predtým každe ráno hneď vstala koľko krát skôr ako my.
Škola ju baví,pani učitelku má veľmi rada.Učitelka si ju chváli,vždy povie že je dobrá a milá.V škole sa jej začali posmievať (že je tučná,že ju neznášajú,že má odísť z triedy...) Minule ju spolužiak potkol a narazila s hlavou do stola ešte sa jej potom smial,druhý krát ju sotil keď stála v rade na umyvadlo po výtvarnej prišla domov zo zašpineným tričkom na chrbte od farby ktorá vobec nešla vyprať.Je to ten istý spolužiak.Dalšia spolužiačka povedala celej triede nech sa snou nebavia a kto tak urobí bude zradca.Tak sa snom nikto nebavil . Ak idú na prechádzku tak sa nemá s kým držaťMám pocit že ked vidia ostatné deti že jej robí zle tak aj oni si dovolujú.V škôlke také problémy nemala aj teraz keď chodíme do škôlky zo synom tak spolužiačky ktoré tam zostali sa vždy potešia aj iné deti.Dcéra ako jediná prešla do inej školy.Celá trieda v škôlke(na dedine) išla spolu do školy len ona sama išla do mesta do jazykovej školy.
Neviem či môže byť problém aj v tom že v triede je skoro polovica žiakov jedináčikov.Ona je strašne dobra,milá , s každým sa rozdelí,neposmiava sa,nerobí sama od seba zle.Ak niečo má vždy dá aj druhým tak bola učená od malička a teraz to nevie pochopiť že keď ona niečo má tak to rozdá(rodelí sa) alebo si to od nej vydrankajú že však oni keď budú mať niečo tak jej dajú ale potom nič nedostane.Ak jej robia zle a posmievajú sa tak im nič nepovie.Už som jej povedala že nech to povie p.učitelke (ale zas na druhej strane nechcem aby chodila stále žalovať ale ona aj tak nejde)skúšala to par krát a učitelka ju odbila že dúfa že neprišla žalovať.Tak si to necháva pre seba,ide sa koľko krát vyplakať na WC alebo vonku na dvore plače celú prestávku.Aj tam sa stalo že sa tam postavia deti čo jej robia zle a smejú sa jej.
Teraz sa jej stalo že konečne niečo povedala tým čo sa jej posmiavali a učitelka to počula už ju pokarhala ale to pred tým nepočula ako sa jej posmievali a ona im to chcela vrátiť aby vedeli ako to je keď jej robia zle.
Vidím že sa strašne trápi a trápi to aj mna.Bojím sa že to bude len horšie.Teraz pôjdu do ŠvP a už mám bolesti žalúdka ako to dopadne.Riešila som to aj s učitelkou ale tá celú situáciu zľahčuje.Neviem či sa mám porozprávať s rodičmi,riaditelkou.Nechcem jej viac ublížiť.Neviem či je riešenie preložiť ju do inej školy všade je niečo.
Viem asi je toho veľa ale aj tak všetko napísať nešlo.Veľmi pekne ďakujem za radu.

Mám 9 roč.syna, prestúpil na inú základnú školu: lepšia úroveň výučby, cudzie jazyky, blízko k hudobnej škole, kvôli neriešiteľnému konfliktu k učiteľkou atď. Nová pani učiteľka nekričí, všetkých oslovuje zdrobneninou. Po dvoch týždňoch prišla za mnou úplne zúfalá, že Ivka deti neprijali medzi seba, vôbec sa s ním nerozprávajú, a ani nehrajú. Skúšala už všeličo, ale pamätá si na minulý rok, keď prišlo nové dievčatko, ani ju nechceli prijať, až teraz, keď je nový niekto iný berú ju medzi seba. Poraďte čo mám urobiť ja, Ivko to nevie pochopiť a je z toho smutný.

Dobrý den, P. doktorka potrebujem od Vás radu,lebo sama to neviem riešiť a pani učiteľka mojej dcéry to odmieta riešiť.Nechala to na nás rodičov. Ona už nato nemá nervy. Moja 7roč.dcéra ma problém s jej spolužiakom s ktorým sa pozná od školky. Slovne sa napádajú už aj cez vyuč.hodinu potom učiteľka vyučuje 5 minút a zvyšok hodiny rieši ich slovné napádanie. Napr: od školky jej strapatí vlasy nedokáže prejsť okolo nej aby ju nedostrapatil ona je už slečna samozrejme jej to vadí. Ked ho upozorní nedá si povedať urobí to znovu, alebo ide za dalším dievčaťom.On neustále trasie rukami za čo ho upozorňuje aj učiteľka.Keď moja dcéra povie, mam zelenú sukňu, aj On ma zelené nohavice. Keď my sme boli v Trenčíne aj On bol v Nemecku.(pritom nikde nebol) Keď vyvolá uč. moju dcéru ona doodpovedá on v zápatí povie, aj ja so to vedel.Rozpráva jej ako za ňou príde tiger, bude ju trhať až z nej bude krv striekať. Alebo:rozpáram ti brucho a čreva ti budu trčať z brucha.Je toto normálne?On neskutočne klame,že namotá aj dospelého.Vie si neskutočne vymýšlať. A toto klamstvo a vymýšlanie ide moju dcéru rozhodiť a hned je zvada na svete. Chvíľu sa pekne hrajú , ale keď on začne klamať a tlápať tieto hlúposti je po hraní!Učiteľka povedala, že ona nezačína iba on dá podnet a už to ide.Nechcem si zastávať moju dcéru, aj ked viem čo a ako som si vychovala,ale neviem ako ďalej .Mam jej každy den rozprávať nevšímaj si ho, drž sa na uzde,nepočúvaj ho.Bude celé vyučovanie rozmýšlat len nad ním a učenie pojde bokom. Mamička tohto chlapca tiež nevie ako to má riešiť, alebo nechce? neviem. Keď 8roč.chlapec rozpráva len o zbíjaní a tak...to v poriadku asi neni? On tatina nemá vychováva ho len mama s babkou.Tie po ňom stále len hučia.Učiteľka poved. že ma pocit ako keby on s mojou dcérou súťažil.A ja si myslím či jeho mama mu nedávala moju dcéru ako za vzor, a takto to dopadlo. Moja dcéra je slušne vychovaná, neznáša klamstvo, váži si rodinu, ma rada šport, zahra sa s detmi od 0 po X rokov. Vie sa prisposobit .S maminou tohto chlapca sme boli kamarátky, no vzťahy sa dosť zmenili,lebo naše deti nedokážu spolu vychádzať. Preto Vás prosím o radu ako ďalej???? Hrozne moc ďakujem za odpoveď.