Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
Syn ma 3,5 roka a nechce mi curat na WC ani na serblik, radsej sa vyprzdni hocikde v zahrade. Ako sa toho zbavit?
Je možné, že to je len také prechodné obdobie, kedy ho baví ocikávať kadečo. A možno to u niekoho aj vidí...
Príliš to neriešte.
Dobry den pani doktorka,
mame dvojrocnu dcerku a pokusali sme sa ju zacat ucit na nocnik. Mala dni, ked sa krasne vycikala ked som ju nan posadila. Nikdy sa vsak na nocnik nepytala. Potom sa zacala pocikavat a pokakavat do nohavic a nechcela si sadat na nocnik. Neviem, mozno sme u nej vytvorili blok aj my, boli sme totiz u svokry a ked sa pokakala do nohaviciek ta hned zvrieskla a vyhambila ju.
Kazdopadne, zacala sa pocikavat a jedine co nam povie je cikam, alebo kakam, ale uz je neskoro. Takze sme sa rozhodli znova pouzivat plienky. Vidim, ze je aj ona spokojnejsia aj ja som kludnejsia a nemusim za nou behat s handrou.
Co ma ale trapi je, ze svokra do mna v kuse hudie, ze je uz velka a ze jej deti uz od roka a pol nepouzivali plienky. Mam aj kamosku, ktora, podla mna velmi skoro, zacala davat dceru na nocnik (uz od pol roka) a tvrdi mi, ze nasa mala je uz rozumna a musi to vediet. Ale ked sa pocikala a ja som sa s nou rozpravala, ze cikat treba do serblika, tak len klopila ocka a vravela ano. Mam vsak pocit, ze tomu este nerozumie. Mam ju teda nechat v plienkach, alebo skusat dalej.
Dakujem pekne
Pekny den
Každé dieťa je iné a tak je to aj s kakaním a cikaním. Myslím, že každé dieťa potrebuje individuálny prístup, to znamená, že ak výrazne odmieta sedieť na nočníku alebo záchode, ak len hlási, že ciká (keď už ciká) alebo kaká, treba to brať ako informáciu, že ešte nie je zrelé. Môžete mu teda ponúkať záchod, nočník, pýtať sa, či potrebuje cikať (primerane často), no nerobiť z toho vedu, ak nestihne, nezadrží moč, kým si sadne na záchod.
Svokry alebo iní príbuzní svojím nátlakom a útokmi na matky situáciu nijako neriešia ani nikomu v nej nepomáhajú, hoci to často robia zo strachu, či sa to dieťa dobre vyvíja, či nezaostáva, či má dobrú výchovu a vedenie. No zvyčajne to podkopáva sebadôveru a sebaistotu matky, ktorá potom zvyčajne tlačí na dieťa viac, než je zdravé a prospešné. Aj keď vaše dvojročné dieťa ešte nosí plienky, neznamená to, že ste neschopná matka alebo že vaše dieťa je nejaké neschopné. Znamená to, že ešte neprišiel čas a treba trpezlivo vyčkať.
Dobrý deň prajem. Môj syn mal v apríly 4 roky. Od 2 roku je počas dňa bez plienok. Starosti nám robí spánok - spí veľmi tvrdo, nevie sa sam prebrať, aby sa mohol vycikať. Od 3,5 roka začal chodiť do škôlky na celý deň s tým, že mu počas obedňajšieho spánku dávali učiteľky plienku. Dúfali sme, že vplyvom iných kamarátov bude motivovaný ostať úplne bez plienky. Dodnes sa tak nestalo a učiteľky už stratili trpezlivosť. Oznamili mi, že si ho mám dať vyšetriť, že to už nie je normálne, aby sa stále v jeho veku pocikával a rozhodli sa brať ho len na doobedie, kým sa nenaučí bez plienky !!! :-(( Samozrejme doma sa o to pokúšame - týmto spôsobom: dali sme vyšetriť moč, bol v poriadku, zaviedli sme enuretický režim, a počas spánku ho v určité hodiny odnesiem na toaletu, dam vycikať a uložim naspäť do postele. Viacerí lekári mi potvrdili, že zdravotne ak nemá žiadne problémy, má právo sa do 5teho roku pocikávat. Vraj sa to samo upraví.
Ja mám však pocit, ze je tak trosku psychicky zablokovaný. Nakoľko jemu samému už bolo protivné nosiť plienky, asi sa hambil, a posledný týžden pred rozhodnutim v škôlke, akosi nechcel chodiť do škôlky. Myslím, že na neho už dosť tlačili, možno ho aj niekto ponížil alebo sa mu vysmial. Sudim to z toho , ako sa správal a čo mi povedal.
No a z týmto neviem ako mu pomôcť.
Jednak ho odnaučit a jednak mu pomôcť prekonať pocit neuspechu (nehresíme ho ani nekomentujeme jeho nehody), a najdôležitejšie ako mu pomôcť prekonať to poníženie.
Dufam, že som Vás nedoplietla a podala som Vám dosť informácii, aby ste mi vedeli poradiť, za čo vopred ďakujem.
LU
"Odnaučiť" sa to veľmi nedá, pretože on by sa aj vycikal, keby sa zobudil. Čiže to nie je o tom, že by sa nevedel vypýtať cikať, ale že jeho spánok je príliš tvrdý. Je výborné, že ho v noci nosíte na záchod a tým znižujete počet "neúspechov". To je veľmi pozitívne.
To, čo sa stalo v škôlke, bolo nevhodné a rozhodne mu to nijako nepomôže zobudiť sa a ísť sa vycikať. Je to niečo podobné, ako keby 14-mesačné dieťa, ktoré ešte samostatne nechodí, nútili chodiť samé a pritom stačí len počkať nejaký čas. Na druhej strane ale je to zrejme nadštandardná starostlivosť, keďže do škôlky berú deti, ktoré sú bez plienok.
Ale netrápte sa. Postupne bude rásť jeho schopnosť udržať mechúr až do rána plný a tým by sa mali jeho ťažkosti vyriešiť.
A s ponížením mu skúste pomôcť tak, že keď budete mať dojem, že je nejaký nesvoj okolo toho, ponúknite mu pritúlenie, pomojkanie. On postupne naberie dych a vo vašom náručí sa mu zahojí aj táto boliestka.
Dobrý deň Vážená redakcia Mama a ja,
mala by som otázku, resp. potrebovala by som radu pediatra aj psychológa, ak by bolo možné, aby sa vyjadrili obidvaja.
Mám 3- ročného syna, ktorý zdržiava stolicu. Popíšem Vám proces, tak ako si to pamätám a myslím, že by to mohla byť pre Vás dôležitá informácia, je mi jasné, že to celé nemôžete uverejniť v zásade ani nemusíte, ale na Vašu radu budem netrpezlivo čakať každý deň ?
Od narodenia do pol roka bol syn plne dojčený, dokonca som kojila až 25 mesiacov (takže skoro rok už pijeme HUMANU), problémy so stolicou sme nemali, skôr som evidovala niekoľko stolíc denne, aj po dovŕšenom prvom roku, možno po druhom roku sa začal interval stolíc predlžovať, mám pocit (nie som si 100% istá), že sme ju mali každý druhý deň, prípadne tretí, ak sme cestovali (a syn nebol v domácom prostredí).
S odúčaním od plienok sme začali 11.2.2009, nakoľko sa nám to nepodarilo v lete 2008 a keďže sme mali nejaké ortopedické problémy a s tým súviselo používanie ortopedických pomôcok, popri ktorých nebolo veľmi praktické usádzať Dominika v pravidelných intervaloch na nočník, tak sme pokračovali s ortopedickými pomôckami aj jeseň 2008 a od nového roka som si povedala, že je najvyšší čas a tak sme vo februári začali.
V zásade môžem povedať, že s močením nemáme problémy, párkrát sa nám stane nehoda, ale v zásade sa na potrebu vypýta, je mu jedno, či je to záchod, nočník, alebo trávička vonku. Všimla som si však, že v istých momentoch (3-5 deň zadržiavania stolice), akoby už nemal záujem o prísun tekutín (alebo nie až v takom množstve ako obyčajne), akoby vedel, že moč a stolica idú ruka v ruke a chcel to ovládať, alebo zadržať.
A teraz tie stolice, mám to presne poznačené.........až na tú prvú to si nepamätám, ale predpokladám, že to bolo ešte do plienky, lebo zo začiatku sme ešte na vonku nosili plienky, ako aj na spanie (to ja pretrváva) určite to nebolo 8dní......................ale prvú poznačenú stolicu mám od 11.2.až
19.2. stolica – toaleta, trošku presviedčanie
21.2. 2009 (na 2-hý deň) stolica – do boxeriek ( to sa neobišlo bez kriku ? o tom, kde patrí a nepatrí stolica
24.2 2009 (na 3-tí deň) stolica- toaleta
27.2-2009 (na 3-tí deň) stolica – v boxerkách (opäť to nebolo s pochvalou, išlo o krik z mojej strany, ale nešlo o žiaden fyzický útok)
2.3.2009 (na 3-tí deň) stolica – toaleta.........ale tak, že sme od 6-tej hodiny ráno do 11tej hodiny behali každých 15 minút na toaletu, lebo nutkanie mal, ale ako náhle si sadol, v tom momente sa postavil a nechcel sedieť (tu začali presviedčania, plače, čítanie z knižiek, vidina odmeny) Neviem presne kedy, ale v priebehu prvých 5-tich stolíc bola synovi ponúknutá aj plienka na stolicu, ale on sa vypýtal na toaletu, nechcel to urobiť do plienky, dal si vyzliecť veci aj plienku, išiel na toaletu, ale ako si sadol, tak sa aj postavil a nič nebolo.
5.3.2009 (na 3-tí deň) stolica - toaleta behanie na toaletu od 15-17 hod
10.3.2009 (na 5-ty deň) stolica - toaleta, behanie na toaletu od 14.30 do 17 hod (chcem podotknúť, že mal nutkanie, chytal za genitálie a všimla som si, že mi dieťa chudne, lebo cca od 3-tieho dňa mi začína odmietať stravu, lebo má tie črevá plné) Podľa mňa neprospieva tak ako predtým, aj keď ťažko to budem niekomu vysvetľovať, keďže mal z čoho schudnúť ? (ako ročný mál necelých 16 kg a ešte v zime mal necelých 19 aj s plienkou) v zásade by mi to nevadilo, len sa bojím, aby to nepokračovalo až do krajnosti......tu sme začali byť prechladený a ťahá sa to až do dnes s malými prestávkami - podľa mňa aj kvôli tomu, že drží stolicu v sebe, tým, že sme chorý, tak nemôžeme ísť toľko von, koľko by sa asi žiadalo...........ale snažím sa podľa možností...... čo sa týka stravy, nasadila som ovsené vločky, začala so slivkovými šťavami, jablká jeme denne, tmavé pečivo v podstate tiež, aktimely sme tiež mali takmer denne, začala som dávať BIO GAIU, niekde tu sme začali aj so sedavými večernými kúpeľmi vo vani, chvíľu to vyzeralo, že to pomáha, lenže keď začal zase s prechladnutím, prípadne zvýšená teplota, tak sme kúpele zase na chvíľu prerušili
14.3.2009 (na 4-tý deň) stolica – toaleta, behanie 15-18 hod
19.3.2009 (na 5-ty deň) stolica – toaleta 13.15hod, zobudenie sa z poobedňajšieho spánku s plačom boľavého bruška, pýtanie sa na toaletu, ale po príchode na toaletu chcel opäť odísť, tak som ho tam podržala.....
22.3. 10ml Duphalac
23.3. 10ml Duphalac
24.3.2009 (na 5-ty deň) 2x 10ml Duphalac...........stolica – nočník, o 21.20 hod po uložení na nočný spánok, opäť plač na bolesť bruška a síce na silu udržanie na nočníku, ale nakoniec úspešne. (V priebehu dňa mu bola opäť ponúknutá plienka na stolicu, ale on si nechal dať dole plienku s tým, že ide na nočník......ale úspech bol až večer )
26.3. 10ml Duphalac
27.3.2009 (na 3-tí deň) 15ml Duphalac, stolica nočník o 15.30 hod, zobudenie na plač – boľavé bruško a opäť na silu udržanie na nočníku
29.3.2009 (na 2-hý deň) stolica – nočník 17.40hod (behanie celé popoludnie), podľa mňa ešte pôsobenie preháňadla
2.4.2009 (na 4-tý deň) stolica – nočník, 20.00hod – behanie celé popoludnie (je to veľmi únavné, nedá sa nikam ísť, lebo mám pocit, že vonku-mimo domu to nikde neurobí a tým iba predĺžim interval)
5.4.2009 (na 3-tí deň) stolica – nočník o 22.15 hod, opäť po uložení na nočný spánok, s plačom, boľavým bruškom, s pridržaním na nočníku, už máme debaty o tom, že sa bojí o kakanie, ale hlavne kričí, že nebude tlačiť, že nezatlačí, len veľmi málo si dá povedať......
8.4.2009 (na 3-tí deň) stolica – nočník o 21.30 hod, opäť po uložení na nočný spánok (tu som už začínala mať pocit, že to robí zo spánku, skrátka nie pri vedomí, samozrejme po každom úspechu nasledovali odmeny vo forme hračiek – zo začiatku to bola aj detská čokoládka, ale aj to som potom zrušila)
13.4.2009 (na 5-ty deň) stolica – nočník (od 10.4. sme boli mimo domu)
17.4.2009 (na 4-tý deň) o 15.30 hod som Dominikovi podala 15ml Duphalacu a o 16.30 bola stolica v nočníku (opäť sme boli mimo domu od 16.4. a už som to zase nechcela nechať na 5 dní)
19.4.2009 (na 2-hý deň) stolica – nočník o 11-tej behanie a presviedčanie od rána, podľa mňa ešte účinok preháňadla
22.4.2009 (3-tí deň) stolica – nočník o 19.30hod, opäť presviedčanie a behanie celé popoludnie
26.4:2009 (4-tý deň) stolica – nočník o 19.45hod, ako stále, snáď som mala pocit, že je to trošku s menším krikom a trošku kratším, ale môže to byť subjektívne, stále tie isté obavy zo synovej strany, bojí sa o hovienko, je to pre neho ťažké a nebude tlačiť a nechce sedieť na nočníku, práve mám pocit, že s hračkami a knihami je to horšie, lebo to odpútava jeho pozornosť od výkonu vyprázdňovania, čím vôbec nezatlačí, iba si posedí.......
1.5.2009 ráno som podala 15ml Duphalacu.
2.5.2009 (na 6-ty deň), podala som 15ml Duphalacu a večer aj polovicu glycerínového čípku a nakoniec sme večer o 21.30hod mali úspech.....
Ešte by som chcela napísať, že tie naše kriky sú také hysterické, takmer bez možnosti vstúpiť do nich a niekedy mi to pripomína až kontrakcie a krik žien pri pôrode ...........ale ako náhle je proces vyprázdnenia nezvratný-neudržeteľný zo synovej strany, v tom momente prestane kričať, sústredí sa na zatlačenie a hneď je úsmev na tvári, lebo vie, že je dobre, teší sa, aj susedom na otázku čo máš nové? Povie, že vykakal veľké hovienko, nemám pocit, že ho to bolí, stolica nie tvrdá, je zavlažovaná, snažím sa o pitný režim asi toľko z mojich postrehov, dúfam, že som na nič nezabudla.
Ešte mi teraz napadlo, že chvíľu nám pomáhalo pomenúvať stolice menom jeho obľúbeného psíka a dávali sme im potom ešte čísla, ale ani to už nechce, chvíľu sme spievali BOBIHO od Martina Madeja, ale ani to už nechce.........
Ďakujem za prečítanie môjho listu až dokonca, dúfam, že Vám tieto informácie budú stačiť na rozlúsknutie nášho problému a poskytnutie rady.
Vopred Vám ďakujem za všetky Vaše rady, postrehy, prípadne iné poznámky.
S pozdravom Vaša čitateľka, Miša z BA
V zásade sa dá povedať, že dieťa má "nárok" učiť sa a dozrievať v týchto kakacích a cikacích veciach do štvrtého roku a podľa výskumov v tejto oblasti žiadne nácviky neurýchľujú hygienické návyky dieťaťa. Znamená to teda, že hlavne trpezlivosť a vedomie toho, že dieťa potrebuje, aby dozrela jeho centrálna nervová sústava, aby sa postupne učilo koordinovať pohyby zvieračov, aby sa učilo vnímať signály svojho tela o vyprázdňovaní atď.
Podľa toho, čo píšete, sa vám syn snaží vyhovieť vašim očakávaniam, no keďže si je neistý a nevie s určitosťou, čo je čo, radšej akékoľvek podnety podobné tým o vyprázdňovaní, ktoré mu jeho telo dáva, zadržuje a tým zadržuje zrejme aj plyny, ktoré vznikajú v črevách a aj odchod stolice nie je prirodzený. Zvyčajne pri prirodzenom vyprázdňovaní stolice nie je potrebné tlačiť a nie je vhodné to deti ani učiť, aby tlačili; stolica akoby odchádzala bez veľkého pričinenia, bez tlačenia.
Pokúste sa ho chváliť aj za snahu ísť na záchod, oceňte to. Nehovorte mu, aby tlačil, nech skúsi len čakať, kým sa kakanie začne a potom len nechať svoju ritku, aby robila, čo je treba. Menej tlačiť, viac púšťať. Keď sa mu podarí do nohavíc, povedzte, že nabudúce to zvládne na záchode, že to nie je žiadna katastrofa (lebo to nie je katastrofa, je to len jedno malé pokakanie a na tom svet nestojí).
Držím vám palce.
