psychika???

Dobrý deň prajem. Môj syn mal v apríly 4 roky. Od 2 roku je počas dňa bez plienok. Starosti nám robí spánok - spí veľmi tvrdo, nevie sa sam prebrať, aby sa mohol vycikať. Od 3,5 roka začal chodiť do škôlky na celý deň s tým, že mu počas obedňajšieho spánku dávali učiteľky plienku. Dúfali sme, že vplyvom iných kamarátov bude motivovaný ostať úplne bez plienky. Dodnes sa tak nestalo a učiteľky už stratili trpezlivosť. Oznamili mi, že si ho mám dať vyšetriť, že to už nie je normálne, aby sa stále v jeho veku pocikával a rozhodli sa brať ho len na doobedie, kým sa nenaučí bez plienky !!! :-(( Samozrejme doma sa o to pokúšame - týmto spôsobom: dali sme vyšetriť moč, bol v poriadku, zaviedli sme enuretický režim, a počas spánku ho v určité hodiny odnesiem na toaletu, dam vycikať a uložim naspäť do postele. Viacerí lekári mi potvrdili, že zdravotne ak nemá žiadne problémy, má právo sa do 5teho roku pocikávat. Vraj sa to samo upraví.
Ja mám však pocit, ze je tak trosku psychicky zablokovaný. Nakoľko jemu samému už bolo protivné nosiť plienky, asi sa hambil, a posledný týžden pred rozhodnutim v škôlke, akosi nechcel chodiť do škôlky. Myslím, že na neho už dosť tlačili, možno ho aj niekto ponížil alebo sa mu vysmial. Sudim to z toho , ako sa správal a čo mi povedal.
No a z týmto neviem ako mu pomôcť.
Jednak ho odnaučit a jednak mu pomôcť prekonať pocit neuspechu (nehresíme ho ani nekomentujeme jeho nehody), a najdôležitejšie ako mu pomôcť prekonať to poníženie.
Dufam, že som Vás nedoplietla a podala som Vám dosť informácii, aby ste mi vedeli poradiť, za čo vopred ďakujem.
LU